Uttara-khaṇḍa · Chapter 156
Sourceमहादेव उवाच। दुग्धेश्वरस्य पूर्वे तु तीर्थं परमपावनम् । चंद्रभागेति वै नाम्ना नदी यत्र तु संगता १। तत्र चंद्रेश्वरो देवो नित्यं तिष्ठति पुण्यदः । यो हरः सर्वदा व्यापी लोकानां सुखदो महान् २। अत्र स्नानं प्रकुर्वंति ध्यानं कुर्वंति नित्यशः । तत्फलं प्राप्नुयुस्ते वै साभ्रमत्यां शिवार्चनात् ३। सोमेनात्र तपस्तप्तं कालं बहुतरं किल । तस्माच्चन्द्रेश्वरो नाम स्थापितो वै महेश्वरः ४। शुक्रेणापि तपस्तप्तं चन्द्रभागा समीपतः । अतस्तीर्थाधिकं तीर्थं पावनं सर्वदा भुवि ५। कलौ गुप्तं तु ऋषिणा कारितं वै सुरेश्वरि । यत्र हेममयं लिगं दृश्यते नात्र संशयः ६। अत्र स्नात्वा च पीत्वा च कृत्वा वै शिवपूजनम् । ये नराः संगमिष्यंति धर्मानर्थांल्लभंति ते ७। वृषोत्सर्गादिकं कर्म ये कुर्वंति विशेषतः । भुक्त्वा स्वर्गपदं ते वै पश्चाद्यांति हरालयम् ८। स्नानार्थे प्रत्यहं देवि चंद्रभागा समीपतः । आगमिष्यंति ये लोकास्ते ज्ञेयाः पुण्यभागिनः ९। गत्वा परतटे ये वै ह्यर्चयंति च तं शिवम् । चंद्रेश्वरेति नामानं श्रीहरं पापकृंतनम् १०। अत्र गत्वा विशेषेण रुद्रजाप्यादिकं तथा । ये कुर्वंति नरश्रेष्ठास्ते ज्ञेयाः शिवरूपिणः ११। सर्वदा तु सुरश्रेष्ठ यत्र स्नानं प्रकुर्वते । ते नरा विष्णुरूपाणि विज्ञेया नात्र संशयः १२। येऽत्र श्राद्धं प्रकुर्वंति तिलपिंडेन वा पुनः । तेऽपि विष्णुपदं यांति पिंडदानप्रभावतः १३। अत्र दानं प्रकर्त्तव्यं स्नानं वै विधिपूर्वकम् । यत्र स्नात्वा तु मुच्यंते ब्रह्महत्यादिकिल्बिषात् १४। तटेस्मिन्ये विशेषेण वटं चारोपयंति ते । मृताः शिवपदं यांति यावच्चंद्र दिवाकरौ १५।
mahādeva uvāca| dugdheśvarasya pūrve tu tīrthaṃ paramapāvanam | caṃdrabhāgeti vai nāmnā nadī yatra tu saṃgatā 1| tatra caṃdreśvaro devo nityaṃ tiṣṭhati puṇyadaḥ | yo haraḥ sarvadā vyāpī lokānāṃ sukhado mahān 2| atra snānaṃ prakurvaṃti dhyānaṃ kurvaṃti nityaśaḥ | tatphalaṃ prāpnuyuste vai sābhramatyāṃ śivārcanāt 3| somenātra tapastaptaṃ kālaṃ bahutaraṃ kila | tasmāccandreśvaro nāma sthāpito vai maheśvaraḥ 4| śukreṇāpi tapastaptaṃ candrabhāgā samīpataḥ | atastīrthādhikaṃ tīrthaṃ pāvanaṃ sarvadā bhuvi 5| kalau guptaṃ tu ṛṣiṇā kāritaṃ vai sureśvari | yatra hemamayaṃ ligaṃ dṛśyate nātra saṃśayaḥ 6| atra snātvā ca pītvā ca kṛtvā vai śivapūjanam | ye narāḥ saṃgamiṣyaṃti dharmānarthāṃllabhaṃti te 7| vṛṣotsargādikaṃ karma ye kurvaṃti viśeṣataḥ | bhuktvā svargapadaṃ te vai paścādyāṃti harālayam 8| snānārthe pratyahaṃ devi caṃdrabhāgā samīpataḥ | āgamiṣyaṃti ye lokāste jñeyāḥ puṇyabhāginaḥ 9| gatvā parataṭe ye vai hyarcayaṃti ca taṃ śivam | caṃdreśvareti nāmānaṃ śrīharaṃ pāpakṛṃtanam 10| atra gatvā viśeṣeṇa rudrajāpyādikaṃ tathā | ye kurvaṃti naraśreṣṭhāste jñeyāḥ śivarūpiṇaḥ 11| sarvadā tu suraśreṣṭha yatra snānaṃ prakurvate | te narā viṣṇurūpāṇi vijñeyā nātra saṃśayaḥ 12| ye'tra śrāddhaṃ prakurvaṃti tilapiṃḍena vā punaḥ | te'pi viṣṇupadaṃ yāṃti piṃḍadānaprabhāvataḥ 13| atra dānaṃ prakarttavyaṃ snānaṃ vai vidhipūrvakam | yatra snātvā tu mucyaṃte brahmahatyādikilbiṣāt 14| taṭesminye viśeṣeṇa vaṭaṃ cāropayaṃti te | mṛtāḥ śivapadaṃ yāṃti yāvaccaṃdra divākarau 15|
English translation
Mahādeva said :
1-15. To the east of Dugdheśvara where the river named Candrabhāgā has joined (Sābhramatī), there is a highly purifying holy place. There god Candreśvara, always giving religious merit dwells. He is Śiva who is always all-pervading and who, the great one, gives happiness to people. Those who always bathe and meditate here, would get the fruit of that due to worshipping Śiva on (the bank of) Sābhramatī. Soma (i.e. the Moon) practised penance here for a long time. Therefore, (the Phallus of) Maheśvara called Candreśvara was installed here. Śukra also practised penance near Candrabhāgā. Therefore, the holy place is superior to (other) holy places on the earth. O chief goddess, the Phallus fashioned by the sages is concealed in Kali (-age). Undoubtedly a golden Phallus is seen there. Those men who, coming here, bathe and drink (water) and worship Śīva [Śiva?], obtain religious merit and worldly prosperity. Those who especially do the act of giving a bull etc. enjoy (in) heaven, and then go to Śiva’s abode. O goddess, those men who will everyday come for a bath near Candrabhāgā, should be known as meritorious. Those men who go to the other bank and worship Śiva, Śrī Hara , named Candreśvara who cuts off sins (are meritorious). Those best men who, having come here, especially do the muttering (in honour) of Rudra etc., should be known to be of the form of Śiva. O best goddess, those men who always bathe here, should be known to be Viṣṇu ’s forms. There is no doubt about this. Those who again offer here a śrāddha with sesamum- piṇḍa , also go to Viṣṇu’s position due to the efficacy of the offering of the piṇḍa. Here gifts should be given and a bath should be taken according to the proper rite. Having bathed here men are absolved of (the sins) like killing a brāhmaṇa . Those who especially plant a fig-tree on this bank, go, after death, to Śiva’s position (and stay there) as long as the Moon and the Sun (remain there in the sky).
Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 25438, revision 336580 (2022-04-25T00:38:21Z). English is N. A. Deshpande’s complete translation, controlled against its chapter page at https://www.wisdomlib.org/hinduism/book/the-padma-purana/d/doc365735.html and the ten-volume archival witness. The witnesses are aligned at chapter level; no unsupported verse-by-verse equivalence is asserted.