Skip to main content

Bhūmi-khaṇḍa · Chapter 52

Chapter 52

Unit 134 of 693Bhūmi-khaṇḍa · Chapter 52Bhūmi-khaṇḍa · Chapter 521 source entries

Bhūmi-khaṇḍa · Chapter 52

Source

शिवशर्मोवाच-। मंगले श्रूयतां वाक्यं यदि पृच्छसि सांप्रतम् । यदर्थं हि त्वया पृष्टं तन्निबोध वरानने १। इयं हि सांप्रतं प्राप्ता वराकी भिक्षुरूपिणी । वसुदत्तस्य विप्रस्य सुतेयं चारुलोचने २। सुदेवा नाम भद्रेयं मम जाया प्रिया सदा । केनापि कारणेनैव देशं त्यक्त्वा समागता ३। ममदुःखेन दग्धेयं वियोगेन वरानने । मां ज्ञात्वा तु समायाता भिक्षुरूपेण ते गृहम् ४। एवं ज्ञात्वा त्वया भद्रे आतिथ्यं परिशोभितम् । कर्त्तव्यं न च संदेह इच्छंत्या मम सुप्रियम् ५। भर्तुर्वाक्यं निशम्यैव मंगला पतिदेवता । हर्षेण महताविष्टा स्वयमेव सुमंगला ६। स्नानाच्छादन भोज्यं च मम चक्रे वरानने । रत्नकांचनयुक्तैश्चाभरणैश्च पतिव्रता ७। अहं हि भूषिता भद्रे तयैव पतिकाम्यया । तयाहं भूषिता देवि मानस्नानैश्च भोजनैः ८। भर्त्राहं मानिता देवि जातं दुःखमनंतकम् । ममोरसि महातीव्रं सर्वप्राणविनाशनम् ९। तस्या मानो मया दृष्टो दुःखमात्मगतं तथा । चिंता मे दारुणा जाता यया प्राणा व्रजंति मे १०। कदापि वचनं दत्तं न मया पापया शुभम् । अस्यैव विप्रवर्यस्य आचरंत्या च दुष्कृतम् ११। पादप्रक्षालनं नैव अंगसंवाहनं नहि । एकांतं न मया दत्तं तस्यैव हि महात्मनः १२। संभाषां कथमस्यैव करिष्ये पापनिश्चया । रात्रौ चैव तदा तत्र पतिता दुःखसागरे १३। एवं हि चिंतमानायाः स्फुटितं हृदयं मम । गताः प्राणास्तदा कायं परित्यज्य वरानने १४। तत्र दूताः समायाता धर्मराजस्य वै तदा । वीराश्च दारुणाः क्रूरा गदाचक्रासिधारिणः १५। तैस्तु बद्धा महाभागे शृंखलैर्दृढबंधनैः । नीता यमपुरं तैस्तु रुदमाना सुदुःखिता १६। मुद्गरैस्ताड्यमानाहं दुर्गमार्गेण पीडिता । भर्त्स्यमाना यमस्याग्रे तैस्तत्राहं प्रवेशिता १७। दृष्टाहं यमराजेन सक्रोधेन महात्मना । अंगारसंचये क्षिप्ता क्षिप्ता नरकसंचये १८। लोहस्य पुरुषं कृत्वा अग्निना परितापितः । ममोरसि समुत्क्षिप्तो निजभर्तुश्च वंचनात् १९। नानापीडातिसंतप्ता नरकाग्निप्रतापिता । तैलद्रोण्यां परिक्षिप्ता करम्भवालुकोपरि २०। असिपत्रैश्च संच्छिन्ना जलमंत्रेण वाहिता । कूटशाल्मलिवृक्षेषु क्षिप्ता तेन महात्मना २१। पूयशोणितविष्ठायां पतिता कृमिसंकुले । सर्वेषु नरकेष्वेवं क्षिप्ताहं नृपनंदिनि २२। पीडायुक्तेषु तीव्रेषु तेनैवापि महात्मना । करपत्रैः पाटिताहं शक्तिभिस्ताडिता भृशम् २३। अन्येष्वेव नरकेषु पातिता नृपनंदिनि । योनिगर्तेषु क्षिप्तास्मि पतिता दुःखसंकटे २४। धर्मराजेन तेनाहं नरकेषु निपातिता । वल्गुनीयोनिमासाद्य भुक्तं दुःखं सुदारुणम् २५। गताहं क्रौष्टुकीं योनिं शुनीयोनिं पुनर्गता । सकुक्कुटीं च मार्जारीमाखुयोनिं गता ह्यहम् २६। एवं योनिविशेषेषु पापयोनिषु तेन च । क्षिप्तास्मि धर्मराजेन पीडिता सर्वयोनिषु २७। तेनैवाहं कृता भूमौ शूकरी नृपनंदिनि । तवहस्ते महाभागे संति तीर्थान्यनेकशः २८। तेनोदकेन सिक्तास्मि त्वयैव वरवर्णिनि । मम पापं गतं देवि प्रसादात्तव सुंदरि २९। तवैव तेजःपुण्येन जातं ज्ञानं वरानने । इदानीं मामुद्धरस्व पतितां नरकसंकटे ३०। यदा नोद्धरसे देवि पुनर्यास्यामि दारुणम् । नरकं च महाभागे त्राहि मां दुःखभागिनीम् ३१। गताहं पापभावेन दीनाहं च निराश्रया । सुदेवोवाच- किं कृतं हि मया भद्रे सुकृतं पुण्यसंभवम् ३२। येनाहमुद्धरे त्वां वै तन्मे त्वं वद सांप्रतम् । शूकर्युवाच- अयं राजा महाभाग इक्ष्वाकुर्मनुनंदनः ३३। विष्णुरेष महाप्राज्ञो भवती श्रीर्हि नान्यथा । पतिव्रता महाभागा पतिव्रतपरायणा ३४। त्वं सती सर्वदा भद्रे सर्वतीर्थमयी प्रिया । देवि सर्वमयी नित्यं सर्वदेवमयी सदा ३५। महापतिव्रता लोक एका त्वं नृपतेः प्रिया । यया शुश्रूषितो भर्ता भवत्या हि अहर्निशम् ३६। एकस्य दिवसस्यापि पुण्यं देहि वरानने । पति शुश्रूषितस्यापि यदि मे कुरुषे प्रियम् ३७। मम माता पिता त्वं वै त्वं मे गुरुः सनातनः । अहं पापा दुराचारा असत्या ज्ञानवर्जिता ३८। मामुद्धर महाभागे भीताहं यमताडनैः । सुकलोवाच- एवं श्रुत्वा तया प्रोक्तं समालोक्य नृपं तदा ३९। किं करोमि महाराज एषा किं वदते पशुः । इक्ष्वाकुरुवाच- एनां दुःखां वराकीं वै पापयोनिं गतां शुभे ४० । समुद्धरस्व पुण्यैस्त्वं महच्छ्रेयो भविष्यति । एवमुक्ता वरा नारी सुदेवा चारुमंगला ४१। उवाचैकाब्दपुण्यं ते मया दत्तं वरानने । एवमुक्तेन वाक्येन तया देव्या हि तत्क्षणात् ४२। रूपयौवनसंपन्ना दिव्यमालाविभूषिता । दिव्यदेहा च संभूता तेजोज्वालासमावृता ४३। सर्वभूषणशोभाढ्या नानारत्नैश्च शोभिता । संजाता दिव्यरूपा सा दिव्यगंधानुलेपना ४४। दिव्यं विमानमारूढा अंतरिक्षं गता सती । तामुवाच ततो राज्ञीं प्रणतानतकंधरा ४५। स्वस्त्यस्तु ते महाभागे प्रसादात्तव सुंदरि । व्रजामि पातकान्मुक्ता स्वर्गं पुण्यतमं शुभम् ४६। प्रणम्यैवं गता स्वर्गं सुदेवा शृणु सत्तम । एतत्ते सर्वमाख्यातं सुकलाया निवेदितम् ४७। इति श्रीपद्मपुराणे भूमिखंडे वेनोपाख्याने सुकलाचरित्रे सुदेवास्वर्गारोहणंनाम द्विपंचाशत्तमोऽध्यायः ५२।

śivaśarmovāca-| maṃgale śrūyatāṃ vākyaṃ yadi pṛcchasi sāṃpratam | yadarthaṃ hi tvayā pṛṣṭaṃ tannibodha varānane 1| iyaṃ hi sāṃprataṃ prāptā varākī bhikṣurūpiṇī | vasudattasya viprasya suteyaṃ cārulocane 2| sudevā nāma bhadreyaṃ mama jāyā priyā sadā | kenāpi kāraṇenaiva deśaṃ tyaktvā samāgatā 3| mamaduḥkhena dagdheyaṃ viyogena varānane | māṃ jñātvā tu samāyātā bhikṣurūpeṇa te gṛham 4| evaṃ jñātvā tvayā bhadre ātithyaṃ pariśobhitam | karttavyaṃ na ca saṃdeha icchaṃtyā mama supriyam 5| bharturvākyaṃ niśamyaiva maṃgalā patidevatā | harṣeṇa mahatāviṣṭā svayameva sumaṃgalā 6| snānācchādana bhojyaṃ ca mama cakre varānane | ratnakāṃcanayuktaiścābharaṇaiśca pativratā 7| ahaṃ hi bhūṣitā bhadre tayaiva patikāmyayā | tayāhaṃ bhūṣitā devi mānasnānaiśca bhojanaiḥ 8| bhartrāhaṃ mānitā devi jātaṃ duḥkhamanaṃtakam | mamorasi mahātīvraṃ sarvaprāṇavināśanam 9| tasyā māno mayā dṛṣṭo duḥkhamātmagataṃ tathā | ciṃtā me dāruṇā jātā yayā prāṇā vrajaṃti me 10| kadāpi vacanaṃ dattaṃ na mayā pāpayā śubham | asyaiva vipravaryasya ācaraṃtyā ca duṣkṛtam 11| pādaprakṣālanaṃ naiva aṃgasaṃvāhanaṃ nahi | ekāṃtaṃ na mayā dattaṃ tasyaiva hi mahātmanaḥ 12| saṃbhāṣāṃ kathamasyaiva kariṣye pāpaniścayā | rātrau caiva tadā tatra patitā duḥkhasāgare 13| evaṃ hi ciṃtamānāyāḥ sphuṭitaṃ hṛdayaṃ mama | gatāḥ prāṇāstadā kāyaṃ parityajya varānane 14| tatra dūtāḥ samāyātā dharmarājasya vai tadā | vīrāśca dāruṇāḥ krūrā gadācakrāsidhāriṇaḥ 15| taistu baddhā mahābhāge śṛṃkhalairdṛḍhabaṃdhanaiḥ | nītā yamapuraṃ taistu rudamānā suduḥkhitā 16| mudgaraistāḍyamānāhaṃ durgamārgeṇa pīḍitā | bhartsyamānā yamasyāgre taistatrāhaṃ praveśitā 17| dṛṣṭāhaṃ yamarājena sakrodhena mahātmanā | aṃgārasaṃcaye kṣiptā kṣiptā narakasaṃcaye 18| lohasya puruṣaṃ kṛtvā agninā paritāpitaḥ | mamorasi samutkṣipto nijabhartuśca vaṃcanāt 19| nānāpīḍātisaṃtaptā narakāgnipratāpitā | tailadroṇyāṃ parikṣiptā karambhavālukopari 20| asipatraiśca saṃcchinnā jalamaṃtreṇa vāhitā | kūṭaśālmalivṛkṣeṣu kṣiptā tena mahātmanā 21| pūyaśoṇitaviṣṭhāyāṃ patitā kṛmisaṃkule | sarveṣu narakeṣvevaṃ kṣiptāhaṃ nṛpanaṃdini 22| pīḍāyukteṣu tīvreṣu tenaivāpi mahātmanā | karapatraiḥ pāṭitāhaṃ śaktibhistāḍitā bhṛśam 23| anyeṣveva narakeṣu pātitā nṛpanaṃdini | yonigarteṣu kṣiptāsmi patitā duḥkhasaṃkaṭe 24| dharmarājena tenāhaṃ narakeṣu nipātitā | valgunīyonimāsādya bhuktaṃ duḥkhaṃ sudāruṇam 25| gatāhaṃ krauṣṭukīṃ yoniṃ śunīyoniṃ punargatā | sakukkuṭīṃ ca mārjārīmākhuyoniṃ gatā hyaham 26| evaṃ yoniviśeṣeṣu pāpayoniṣu tena ca | kṣiptāsmi dharmarājena pīḍitā sarvayoniṣu 27| tenaivāhaṃ kṛtā bhūmau śūkarī nṛpanaṃdini | tavahaste mahābhāge saṃti tīrthānyanekaśaḥ 28| tenodakena siktāsmi tvayaiva varavarṇini | mama pāpaṃ gataṃ devi prasādāttava suṃdari 29| tavaiva tejaḥpuṇyena jātaṃ jñānaṃ varānane | idānīṃ māmuddharasva patitāṃ narakasaṃkaṭe 30| yadā noddharase devi punaryāsyāmi dāruṇam | narakaṃ ca mahābhāge trāhi māṃ duḥkhabhāginīm 31| gatāhaṃ pāpabhāvena dīnāhaṃ ca nirāśrayā | sudevovāca- kiṃ kṛtaṃ hi mayā bhadre sukṛtaṃ puṇyasaṃbhavam 32| yenāhamuddhare tvāṃ vai tanme tvaṃ vada sāṃpratam | śūkaryuvāca- ayaṃ rājā mahābhāga ikṣvākurmanunaṃdanaḥ 33| viṣṇureṣa mahāprājño bhavatī śrīrhi nānyathā | pativratā mahābhāgā pativrataparāyaṇā 34| tvaṃ satī sarvadā bhadre sarvatīrthamayī priyā | devi sarvamayī nityaṃ sarvadevamayī sadā 35| mahāpativratā loka ekā tvaṃ nṛpateḥ priyā | yayā śuśrūṣito bhartā bhavatyā hi aharniśam 36| ekasya divasasyāpi puṇyaṃ dehi varānane | pati śuśrūṣitasyāpi yadi me kuruṣe priyam 37| mama mātā pitā tvaṃ vai tvaṃ me guruḥ sanātanaḥ | ahaṃ pāpā durācārā asatyā jñānavarjitā 38| māmuddhara mahābhāge bhītāhaṃ yamatāḍanaiḥ | sukalovāca- evaṃ śrutvā tayā proktaṃ samālokya nṛpaṃ tadā 39| kiṃ karomi mahārāja eṣā kiṃ vadate paśuḥ | ikṣvākuruvāca- enāṃ duḥkhāṃ varākīṃ vai pāpayoniṃ gatāṃ śubhe 40 | samuddharasva puṇyaistvaṃ mahacchreyo bhaviṣyati | evamuktā varā nārī sudevā cārumaṃgalā 41| uvācaikābdapuṇyaṃ te mayā dattaṃ varānane | evamuktena vākyena tayā devyā hi tatkṣaṇāt 42| rūpayauvanasaṃpannā divyamālāvibhūṣitā | divyadehā ca saṃbhūtā tejojvālāsamāvṛtā 43| sarvabhūṣaṇaśobhāḍhyā nānāratnaiśca śobhitā | saṃjātā divyarūpā sā divyagaṃdhānulepanā 44| divyaṃ vimānamārūḍhā aṃtarikṣaṃ gatā satī | tāmuvāca tato rājñīṃ praṇatānatakaṃdharā 45| svastyastu te mahābhāge prasādāttava suṃdari | vrajāmi pātakānmuktā svargaṃ puṇyatamaṃ śubham 46| praṇamyaivaṃ gatā svargaṃ sudevā śṛṇu sattama | etatte sarvamākhyātaṃ sukalāyā niveditam 47| iti śrīpadmapurāṇe bhūmikhaṃḍe venopākhyāne sukalācaritre sudevāsvargārohaṇaṃnāma dvipaṃcāśattamo'dhyāyaḥ 52|

English translation

Śivaśarman said :

1. O Maṅgalā , if you are now asking, then listen to (my) words. O you of an excellent face (i.e. O you beautiful one), know that for which you have asked (me).

2-5. O you of charming eyes, this miserable one who has now come in the form of a beggar, is the daughter of the brāhmaṇa Vasudatta . O good one, this one is Sudevā , my wife, always dear to me. Leaving her (father’s) country for some reason, she has come (here). O you beautiful one, she is scorched by grief due to me and separation from me. Recognising me, she has come to you in the form of a beggar. Realising this, O good one, you, desiring what is very dear to me, should show her good hospitality. There is no doubt about it (i.e. you should certainly show her good hospitality).

( The female hog said :)

6-14. Maṅgalā, who looked upon her husband as a deity, and who herself was extremely auspicious, was full of great joy on just hearing the words of her husband. O you beautiful one, she made (arrangements for) my bath, clothes and food. O you good one, I, devoted to my husband, was adorned by her, dear to her husband, with golden ornaments decked with jewels. O queen, I was graced by her with respect, bath and food. I was (also) respected by my husband. In my heart there was endless, very poignant grief, fully destroying my life. I observed her respect for me; in the same way (I noted) my affliction. I had terrible anxiety due to which my life departed (i.e. was about to depart). I, a sinner, committing bad acts never gave a good answer to this best brāhmaṇa. I did not wash his feet, nor did I shampoo his body, nor did I give the glorious one (company) in solitude. How shall I, of a wicked resolution, talk to him? Then at night I fell there into the ocean of grief. When I was thinking like this, my heart burst; then O beautiful lady, my life, leaving my body, departed.

15-27a. Then there came brave, fierce messengers of Yama who held maces, discs and swords. O you illustrious one, I was, bound by them with chains binding strongly. I, who was weeping and who was very much afflicted, was taken by them to Yama’s city. Being beaten with mallets I was harassed along the difficult path. Being reproached by them I was ushered into the presence of Yama. The noble and angry Yama looked at me. I was thrown into a heap of ashes; I was thrown into a heap of hells. An iron figure of man was made; it was heated in fire, and it was hurled on my breast for having deceived my husband. I was very much tormented with various troubles; I was burnt with the fire in hell; I was thrown into an oval vessel and on mud and sand. I was cut with blades of swords and dragged by a machine used for raising water. The noble one hurled me on Kūṭaśālmali trees. I fell into pus, blood and feces, full of insects. O princess, the same magnanimous one thus threw me into all poignant hells full of trouble. I was torn up with saw, and was very much struck with darts. O princess, I was also hurled into other hells; I was thrown into hollows like wombs, and into a painful narrow passage. That lord of Dharma (i.e. Yama) threw me into hells. Reaching (i.e. being born in) the species of goats, I experienced very terrible pain. I went to (i.e. was born in) the species of jackals and again that of a bitch; (then) I was born as a hen, a cat and a rat.

27b-32a. Thus that Yama threw me into different species, and I was troubled in all births. O princes, he himself made (i.e. created) me a female hog on the earth. O you glorious one, there are many kinds of holy places in your hand. O you of an excellent complexion, you yourself sprinkled that (holy) water on me. O queen, O beautiful lady, by your favour, my sin has vanished, O you of an excellent face, by the lustrous religious merit of you only. Knowledge is produced in me. Now emancipate me, who have fallen into the hell-like peril. When (i.e. if) O queen, you do not emancipate me, I shall again go (back) to a terrible hell. O you illustrious one, protect me who am experiencing grief. Due to sinful thoughts I suffered. I am wretched, I am without a shelter.

Sudevā said :

32b-33a. O auspicious one, now tell me what good deed I have done that would give rise to religious merit, by which I would emancipate you.

The female hog said :

33b-39a. This illustrious Ikṣvāku -king, the son of Manu , the very wise one, is Viṣṇu , and you are Lakṣmī , not otherwise (i.e. and none else). O you auspicious one, you are devoted to your husband; you are glorious; you are a loyal wife; you are always chaste; you are full of all holy places; you are dear; O queen, you are full of everything and are always full of all gods. You alone are a great loyal wife in the world; you who have day and night rendered service to your husband, are dear to the king. O beautiful one, if you (desire to) do what I like, give me your merit earned by the service to your husband, even for a day. You are my mother, you are my father, you are my eternal preceptor. I am sinful, of wicked acts, given to falsehood and without knowledge. O glorious one, emancipate me. I am afraid of being beaten by Yama.

Sukalā said :

39b-40a. Having heard like this, she saw the king and said to him: “O great king, what do (i.e. should) I do? What does this beast say?”

Ikṣvāku (king) said :

40b-41a. O auspicious one, with your merit emancipate this one who is unhappy, helpless and gone to (i.e. born in) a sinful species. It will be very righteous.

41 b-47. That very charming and auspicious lady Sudevā, when addressed like this, said “O you beautiful lady, I have given you (my) merit for a year.” When the queen uttered these words, just at that moment the hog became endowed with beauty and youth, adorned with a divine garland, got a divine body covered with lustrous flames, was rich with the beauty of all ornaments, and adorned with many jewels. She had a divine form, besmeared with divine sandal. The good one got into a divine aeroplane, and went into the higher region. She saluting the queen with her neck bowed down (in respect for the queen) then said: “O you magnanimous one, well-being to you; O beautiful lady, due to your favour, I, being free from sin, am going to the holiest and auspicious heaven.” O best one, listen, having thus saluted her, Sudevā went to heaven. I have (thus) told you all this as told by Sukalā .

Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 42659, revision 335491 (2022-04-09T18:45:31Z). English is N. A. Deshpande’s complete translation, controlled against its chapter page at https://www.wisdomlib.org/hinduism/book/the-padma-purana/d/doc364259.html and the ten-volume archival witness. The witnesses are aligned at chapter level; no unsupported verse-by-verse equivalence is asserted.