Skip to main content

Uttara-khaṇḍa · Chapter 59

Chapter 59

Unit 471 of 693Uttara-khaṇḍa · Chapter 59Uttara-khaṇḍa · Chapter 591 source entries

Uttara-khaṇḍa · Chapter 59

Source

युधिष्ठिर उवाच- कथयस्व प्रसादेन ममाग्रे मधुसूदन । इषस्य शुक्लपक्षे तु किं नामैकादशीभवेत् १। श्रीकृष्ण उवाच- शृणुराजेंद्र वक्ष्यामि माहात्म्यं पाप नाशनम् । शुक्लपक्षे चाश्विनस्य भवेदेकादशी तु या २। पापांकुशेति विख्याता सर्वपापहरा परा । पद्मनाभाभिधानं मां पूजयेत्तत्र मानवः ३। सर्वाभीष्ट फलं प्राप्तौ स्वर्गमोक्षप्रदं नृणाम् । तपस्तप्त्वा पुनस्तीव्रं चिरं सुनियतेन्द्रियः ४। यत्फलं समवाप्नोति तन्न त्वा गरुडध्वजम् । कृत्वापि बहुशःपापं नरो मोह समन्वितः ५। न याति नरकं नत्वा सर्वपापहरं हरिम् । पृथिव्यां यानि तीर्थानि पुण्यान्यायतनानि च ६। तानि सर्वाण्यवाप्नोति विष्णोर्नामानुकीर्त्तनात् । देवं शार्ङ्गधरं विष्णुं ये प्रपन्ना जनार्दनम् ७। न तेषां यमलोकस्य यातना जायते क्वचित् । उपोष्यैकादशीमेकां प्रसंगेनापि मानवः । न याति यातनां यामीं पापं कृत्वापि दारुणम् ८। वैष्णवः पुरुषो भूत्वा शिवनिंदां करोति यः । न विंदेद्वैष्णवं लोकं स याति नरकं ध्रुवम् ९। शैवः पाशुपतो भूत्वा विष्णुनिंदां करोति चेत् । रौरवे पच्यते घोरे यावदिन्द्राश्चतुर्दश १०। नेदृशं पावनं किंचित्त्रिषु लोकेषु विद्यते । यादृशं पद्मनाभस्य व्रतं पातकनाशनम् ११। तावत्पापानि देहेऽस्मिन्तिष्ठंति मनुजाधिपम् । यावन्नोपवसेज्जंतुः पद्मनाभदिनं शुभम् १२। अश्वमेधसहस्राणि राजसूयशतानि च । एकादश्युपवासस्य कलां नार्हंति षोडशीम् १३। एकादशीसमं किंचिद्व्रतं लोके न विद्यते । व्याजेनापि कृता यैश्च न ते यांति हि भास्करिम् १४। स्वर्गमोक्षप्रदा ह्येषा शरीरारोग्यदायिनी । कलत्रसुतदा ह्येषा धनमित्रप्रदायिनी १५। न गंगा न गया राजन्न च काशी च पुष्करम् । न चापि कौरवं क्षेत्रं पुण्यं भूप हरेर्दिनात् १६। रात्रौ जागरणं कृत्वा समुपोष्य हरेर्दिनम् । अनायासेन भूपाल प्राप्यते वैष्णवं पदम् १७। दशैव मातृके पक्षे राजेंद्र दश पैतृके । प्रियाया दशपक्षे तु पुरुषानुद्धरेन्नरः १८। चतुर्भुजा दिव्यरूपा नागारिकृतकेतनाः । स्रग्विणः पीतवस्त्राश्च प्रयांति हरिमंदिरम् १९। बालत्वे यौवनत्वे च वृद्धत्वे च नृपोत्तम । उपोष्यैकादशीं नूनं नैव प्राप्नोति दुर्गतिम् २०। पापांकुशामुपोष्यैव आश्विनस्य सिते नरः । सर्वपापविनिर्मुक्तो हरिलोकं स गच्छति २१। दत्त्वा हेमतिलान्भूमिं गामन्नमुदकं तथा । उपानच्छत्रवस्त्रादीन्न पश्यति यमं नरः २२। यस्य पुण्यविहीनानि दिनान्यायांति यांति च । स लोहकारभस्त्रेव श्वसन्नपि न जीवति २३। अवंध्यं दिवसं कुर्याद्दरिद्रोऽपि नृपोत्तम । सदाचरन्यथाशक्ति स्नानदानादिकाः क्रियाः २४। होमस्नानजपध्यानसत्रादिपुण्यकर्मणाम् । कर्त्तारो नैव पश्यंति घोरां तां यमयातनाम् २५। दीर्घायुषो धनाढ्याश्च कुलीना रोगवर्जिताः । दृश्यंते मानवा लोके पुण्यकर्त्तार ईदृशाः २६। किमत्र बहुनोक्तेन यांत्यधर्मेण दुर्गतिम् । आरोहंति दिवं धर्मैर्नात्रकार्या विचारणा २७। इति ते कथितं राजन्यत्पृष्टोऽहं त्वयानघ । पापांकुशाया माहात्म्यं किमन्यच्छ्रोतुमिच्छसि २८। इति श्रीपाद्मे महापुराणे पंचपंचाशत्साहस्र्यां संहितायामुत्तरखंडे उमापतिनारदसंवादे आश्विनशुक्लपापांकुशैकादशीमाहात्म्यनामैकोनषष्टितमोऽध्यायः५९।

yudhiṣṭhira uvāca- kathayasva prasādena mamāgre madhusūdana | iṣasya śuklapakṣe tu kiṃ nāmaikādaśībhavet 1| śrīkṛṣṇa uvāca- śṛṇurājeṃdra vakṣyāmi māhātmyaṃ pāpa nāśanam | śuklapakṣe cāśvinasya bhavedekādaśī tu yā 2| pāpāṃkuśeti vikhyātā sarvapāpaharā parā | padmanābhābhidhānaṃ māṃ pūjayettatra mānavaḥ 3| sarvābhīṣṭa phalaṃ prāptau svargamokṣapradaṃ nṛṇām | tapastaptvā punastīvraṃ ciraṃ suniyatendriyaḥ 4| yatphalaṃ samavāpnoti tanna tvā garuḍadhvajam | kṛtvāpi bahuśaḥpāpaṃ naro moha samanvitaḥ 5| na yāti narakaṃ natvā sarvapāpaharaṃ harim | pṛthivyāṃ yāni tīrthāni puṇyānyāyatanāni ca 6| tāni sarvāṇyavāpnoti viṣṇornāmānukīrttanāt | devaṃ śārṅgadharaṃ viṣṇuṃ ye prapannā janārdanam 7| na teṣāṃ yamalokasya yātanā jāyate kvacit | upoṣyaikādaśīmekāṃ prasaṃgenāpi mānavaḥ | na yāti yātanāṃ yāmīṃ pāpaṃ kṛtvāpi dāruṇam 8| vaiṣṇavaḥ puruṣo bhūtvā śivaniṃdāṃ karoti yaḥ | na viṃdedvaiṣṇavaṃ lokaṃ sa yāti narakaṃ dhruvam 9| śaivaḥ pāśupato bhūtvā viṣṇuniṃdāṃ karoti cet | raurave pacyate ghore yāvadindrāścaturdaśa 10| nedṛśaṃ pāvanaṃ kiṃcittriṣu lokeṣu vidyate | yādṛśaṃ padmanābhasya vrataṃ pātakanāśanam 11| tāvatpāpāni dehe'smintiṣṭhaṃti manujādhipam | yāvannopavasejjaṃtuḥ padmanābhadinaṃ śubham 12| aśvamedhasahasrāṇi rājasūyaśatāni ca | ekādaśyupavāsasya kalāṃ nārhaṃti ṣoḍaśīm 13| ekādaśīsamaṃ kiṃcidvrataṃ loke na vidyate | vyājenāpi kṛtā yaiśca na te yāṃti hi bhāskarim 14| svargamokṣapradā hyeṣā śarīrārogyadāyinī | kalatrasutadā hyeṣā dhanamitrapradāyinī 15| na gaṃgā na gayā rājanna ca kāśī ca puṣkaram | na cāpi kauravaṃ kṣetraṃ puṇyaṃ bhūpa harerdināt 16| rātrau jāgaraṇaṃ kṛtvā samupoṣya harerdinam | anāyāsena bhūpāla prāpyate vaiṣṇavaṃ padam 17| daśaiva mātṛke pakṣe rājeṃdra daśa paitṛke | priyāyā daśapakṣe tu puruṣānuddharennaraḥ 18| caturbhujā divyarūpā nāgārikṛtaketanāḥ | sragviṇaḥ pītavastrāśca prayāṃti harimaṃdiram 19| bālatve yauvanatve ca vṛddhatve ca nṛpottama | upoṣyaikādaśīṃ nūnaṃ naiva prāpnoti durgatim 20| pāpāṃkuśāmupoṣyaiva āśvinasya site naraḥ | sarvapāpavinirmukto harilokaṃ sa gacchati 21| dattvā hematilānbhūmiṃ gāmannamudakaṃ tathā | upānacchatravastrādīnna paśyati yamaṃ naraḥ 22| yasya puṇyavihīnāni dinānyāyāṃti yāṃti ca | sa lohakārabhastreva śvasannapi na jīvati 23| avaṃdhyaṃ divasaṃ kuryāddaridro'pi nṛpottama | sadācaranyathāśakti snānadānādikāḥ kriyāḥ 24| homasnānajapadhyānasatrādipuṇyakarmaṇām | karttāro naiva paśyaṃti ghorāṃ tāṃ yamayātanām 25| dīrghāyuṣo dhanāḍhyāśca kulīnā rogavarjitāḥ | dṛśyaṃte mānavā loke puṇyakarttāra īdṛśāḥ 26| kimatra bahunoktena yāṃtyadharmeṇa durgatim | ārohaṃti divaṃ dharmairnātrakāryā vicāraṇā 27| iti te kathitaṃ rājanyatpṛṣṭo'haṃ tvayānagha | pāpāṃkuśāyā māhātmyaṃ kimanyacchrotumicchasi 28| iti śrīpādme mahāpurāṇe paṃcapaṃcāśatsāhasryāṃ saṃhitāyāmuttarakhaṃḍe umāpatināradasaṃvāde āśvinaśuklapāpāṃkuśaikādaśīmāhātmyanāmaikonaṣaṣṭitamo'dhyāyaḥ59|

English translation

Yudhiṣṭhira said :

1. O Madhusūdana , be pleased and tell as to what would be (i.e. is) the name of the Ekādaśī falling in the bright half of Āśvina .

Śrīkṛṣṇa said :

2-10. O lord of kings, listen. I shall tell you about the importance of the Ekādaśī which would fall in the bright half of Āśvina—the importance which destroys sins. The great (Ekādaśī) is known as Pāpāṅkuśā and removes all sins. On that day a man should worship me named Padmanābha . That fruit which a man with his senses well-controlled for a long time gets, and which leads to the acquisition of all desired objects, and which gives men heaven and salvation, is obtained by saluting the eagle-bannered god ( Viṣṇu ). A man, full of delusions, having committed many sins, does not go to hell after having saluted Viṣṇu, the remover of all sins. All those sacred places and holy abodes that are there on the earth, all of them are reached (by a man) by means of reciting Viṣṇu’s appellations. Those men who have submitted themselves to god Śārṅgadhara Viṣṇu, never suffer from the torments of the world of Yama . A man, after having accidentally fasted on an Ekādaśī day, does not suffer from the torments of Yama even after having committed a fearful sin. A man who being a devotee of Viṣṇu, censures Śiva , does not go to Viṣṇu’s world. He certainly goes to hell. A Pāśupata who being a devotee of Śiva, censures Viṣṇu, is roasted in Raurava (hell) till the (periods of the) fourteen Indras are over.

11-22. Like the vow of Viṣṇu which destroys sins, there is no other (vow) in the three worlds that purifies (men). O king, as long as a living being would not fast on the auspicious day of Viṣṇu, sins would remain in his body. Thousands of horse sacrifices and hundreds of Rājasūya sacrifices do not equal to the sixteenth portion of the Ekādaśī-fast. There is no (other) vow like the Ekādaśī-vow. Even those who observe it under some pretext, do not go to Yama. This (vow) gives heaven and salvation. It gives good health of the body. This gives a wife sons; this gives wealth and friends. O king, Gaṅgā , or Gayā , or Kāśī , or Puṣkara , or Kurukṣetra is not more auspicious than the day sacred to Viṣṇu. O king, having fasted at night and fasted on the day sacred to Viṣṇu the position of Viṣṇu is obtained without trouble. A man would emancipate ten members on his mother’s side, ten on his father’s side, and ten on his wife’s side, O lord of kings. Men (observing this) have four arms, divine forms, have banners of ( Garuḍa ) the enemy of serpents, and white garments, and go to Viṣṇu’s abode. A man having fasted on an Ekādaśī (day) in his childhood, youth, or old age does not face a calamity, O best king. A man observing a fast on the Pāpankuśā (Ekādaśī) in the bright half of Āśvina is freed from all sins and goes to Viṣṇu’s world. A man having given gold, sesamum-seeds, land, a cow, food and water, so also (a pair of sandals), an umbrella (to a brāhmaṇa ) does not see Yama.

23-28. He whose days come and go without meritorious acts, does not, though breathing, live, like the bellows of a blacksmith. O best king, even a poor man should make his day fruitful by always, and according to his capacity, doing acts like a bath and (giving) gifts. The doers of meritorious acts like a sacrifice, a bath, muttering (of hymns etc.), meditation, sacrificial sessions do not see (i.e. suffer from) the torments of Yama. Persons doing such meritorious acts are seen to be living a long life, possessing wealth, born in a noble family and free from diseases. What is the use of talking much in this matter. People go to (i.e. suffer from) calamities by means of unrighteousness. By means of righteous acts they go up to heaven. No doubt should be raised in this case. O sinless king, I have thus told you about the importance of Pāpāṅkuśā, about which you had asked me. What else do you want to hear?

Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 44632, revision 336441 (2022-04-22T01:54:02Z). English is N. A. Deshpande’s complete translation, controlled against its chapter page at https://www.wisdomlib.org/hinduism/book/the-padma-purana/d/doc365636.html and the ten-volume archival witness. The witnesses are aligned at chapter level; no unsupported verse-by-verse equivalence is asserted.