Skip to main content

Svarga-khaṇḍa · Chapter 34

Chapter 34

Unit 241 of 693Svarga-khaṇḍa · Chapter 34Svarga-khaṇḍa · Chapter 341 source entries

Svarga-khaṇḍa · Chapter 34

Source

नारद उवाच- तत्रेदं विमलं लिगमोंकारंनाम शोभनम् । यस्य स्मरणमात्रेण मुच्यते सर्वपातकैः १। एतत्परतरं ज्ञानं पंचायतनमुत्तमम् । सेवितं मुनिर्भिर्नित्यं वाराणस्यां विमोक्षणम् २। तत्र साक्षान्महादेवः पंचायतनविग्रहः । रमते भगवान्रुद्रो जंतूनामपवर्गदः ३। एतत्पाशुपतं ज्ञानं पंचायतनमुच्यते । तदेतद्विमलं लिगमोंकारं समुपस्थितम् ४। शांत्यतीता तथा शांतिर्विद्या चैवापरा वरा । प्रतिष्ठा च निवृत्तिश्च पंचात्मं लिंगमैश्वरम् ५। पंचानामपि लिंगानां ब्रह्मादीनां समाश्रयम् । ॐकारबोधकं लिंगं पंचायतनमुच्यते ६। संस्मरेदीश्वरं लिंगं पंचायतनमव्ययम् । देहांते परमं ज्योतिरानंदं विशते बुधः ७। तत्र देवर्षयः पूर्वं सिद्धाब्रह्मर्षयस्तथा । उपास्य देवमीशानमापुरंतः परं पदम् ८। मत्स्योदर्यास्तटे पुण्ये स्थानं गुह्यतमं शुभम् । गोचर्ममात्रं राजेंद्र ॐकारेश्वरमुत्तमम् ९। कृत्तिवासेश्वरं लिंगं मध्यमेश्वरमुत्तमम् । विश्वेश्वरं तथोंकारंकंदर्पेश्वरमेव च १०। एतानि गुह्यलिंगानि वाराणस्यां युधिष्ठिर । न कश्चिदिह जानाति विना शंभोरनुग्रहात् ११। कृत्तिवासेश्वरस्यैव माहात्म्यं शृणु पार्थिव । तस्मिन्स्थाने पुरा दैत्यो हस्ती भूत्वा शिवांतिकम् १२। ब्राह्मणान्हंतुमायातो यत्र नित्यमुपासते । तेषां लिंगान्महादेवः प्रादुरासीत्त्रिलोचनः १३। रक्षणार्थं महादेवो भक्तानां भक्तवत्सलः । हत्वा गजाकृतिं दैत्यं शूलेनावज्ञया हरः १४। वासस्तस्याकरोत्कृत्तिं कृत्तिवासेश्वरस्ततः । तत्र सिद्धिं परां प्राप्ता मुनयो हि युधिष्ठिर १५। तेनैव च शरीरेण प्राप्तास्तत्परमं पदम् । विद्याविद्येश्वरा रुद्राः शिवा ये च प्रकीर्त्तिताः १६। कृत्तिवासेश्वरं लिंगं नित्यमाश्रित्य संस्थिताः । ज्ञात्वा कलियुगं घोरमधर्मबहुलं जनाः १७। कृत्तिवासं न मुंचंति कृतार्थास्ते न संशयः । जन्मांतरसहस्रेण मोक्षो यत्राप्यते न वा १८। एकेन जन्मना मोक्षः कृत्तिवासेऽत्र लभ्यते । आलयं सर्वसिद्धानामेतत्स्थानं वदंति हि १९। गोपितं देवदेवेन महादेवेन शंभुना । युगेयुगे ह्यत्र दांता ब्राह्मणा वेदपारगाः २०। उपासंते महात्मानं जपंति शतरुद्रियम् । स्तुवंति सततं देवं त्र्यंबकं कृत्तिवाससम् । ध्यायंति हृदये देवं स्थाणुं सर्वांतरं शिवम् २१। गायंति सिद्धाः किल गीतकानि वाराणसीं ये निवसंति विप्राः । तेषामथैकेन भवेद्विमुक्तिर्ये कृत्तिवासं शरणं प्रपन्नाः २२। संप्राप्य लोके जगतामभीष्टं सुदुर्लभं विप्रकुलेषु जन्म । ध्याने समाधाय जपंति रुद्रं ध्यायंति चित्ते यतयो महेशम् २३। आराधयंति प्रभुमीशितारं वाराणसीमध्यगता मुनींद्राः । यजंति यज्ञैरभिसंधिहीनाः स्तुवंति रुद्रं प्रणमंति शंभुम् २४। नमो भवायामलयोगधाम्ने स्थाणुं प्रपद्ये गिरिशं पुराणम् । स्मरामि रुद्रं हृदये निविष्टं जाने महादेवमनेकरूपम् २५। इति श्रीपाद्मे महापुराणे स्वर्गखंडे चतुस्त्रिंशोऽध्यायः ३४। ।

nārada uvāca- tatredaṃ vimalaṃ ligamoṃkāraṃnāma śobhanam | yasya smaraṇamātreṇa mucyate sarvapātakaiḥ 1| etatparataraṃ jñānaṃ paṃcāyatanamuttamam | sevitaṃ munirbhirnityaṃ vārāṇasyāṃ vimokṣaṇam 2| tatra sākṣānmahādevaḥ paṃcāyatanavigrahaḥ | ramate bhagavānrudro jaṃtūnāmapavargadaḥ 3| etatpāśupataṃ jñānaṃ paṃcāyatanamucyate | tadetadvimalaṃ ligamoṃkāraṃ samupasthitam 4| śāṃtyatītā tathā śāṃtirvidyā caivāparā varā | pratiṣṭhā ca nivṛttiśca paṃcātmaṃ liṃgamaiśvaram 5| paṃcānāmapi liṃgānāṃ brahmādīnāṃ samāśrayam | oṃkārabodhakaṃ liṃgaṃ paṃcāyatanamucyate 6| saṃsmaredīśvaraṃ liṃgaṃ paṃcāyatanamavyayam | dehāṃte paramaṃ jyotirānaṃdaṃ viśate budhaḥ 7| tatra devarṣayaḥ pūrvaṃ siddhābrahmarṣayastathā | upāsya devamīśānamāpuraṃtaḥ paraṃ padam 8| matsyodaryāstaṭe puṇye sthānaṃ guhyatamaṃ śubham | gocarmamātraṃ rājeṃdra oṃkāreśvaramuttamam 9| kṛttivāseśvaraṃ liṃgaṃ madhyameśvaramuttamam | viśveśvaraṃ tathoṃkāraṃkaṃdarpeśvarameva ca 10| etāni guhyaliṃgāni vārāṇasyāṃ yudhiṣṭhira | na kaścidiha jānāti vinā śaṃbhoranugrahāt 11| kṛttivāseśvarasyaiva māhātmyaṃ śṛṇu pārthiva | tasminsthāne purā daityo hastī bhūtvā śivāṃtikam 12| brāhmaṇānhaṃtumāyāto yatra nityamupāsate | teṣāṃ liṃgānmahādevaḥ prādurāsīttrilocanaḥ 13| rakṣaṇārthaṃ mahādevo bhaktānāṃ bhaktavatsalaḥ | hatvā gajākṛtiṃ daityaṃ śūlenāvajñayā haraḥ 14| vāsastasyākarotkṛttiṃ kṛttivāseśvarastataḥ | tatra siddhiṃ parāṃ prāptā munayo hi yudhiṣṭhira 15| tenaiva ca śarīreṇa prāptāstatparamaṃ padam | vidyāvidyeśvarā rudrāḥ śivā ye ca prakīrttitāḥ 16| kṛttivāseśvaraṃ liṃgaṃ nityamāśritya saṃsthitāḥ | jñātvā kaliyugaṃ ghoramadharmabahulaṃ janāḥ 17| kṛttivāsaṃ na muṃcaṃti kṛtārthāste na saṃśayaḥ | janmāṃtarasahasreṇa mokṣo yatrāpyate na vā 18| ekena janmanā mokṣaḥ kṛttivāse'tra labhyate | ālayaṃ sarvasiddhānāmetatsthānaṃ vadaṃti hi 19| gopitaṃ devadevena mahādevena śaṃbhunā | yugeyuge hyatra dāṃtā brāhmaṇā vedapāragāḥ 20| upāsaṃte mahātmānaṃ japaṃti śatarudriyam | stuvaṃti satataṃ devaṃ tryaṃbakaṃ kṛttivāsasam | dhyāyaṃti hṛdaye devaṃ sthāṇuṃ sarvāṃtaraṃ śivam 21| gāyaṃti siddhāḥ kila gītakāni vārāṇasīṃ ye nivasaṃti viprāḥ | teṣāmathaikena bhavedvimuktirye kṛttivāsaṃ śaraṇaṃ prapannāḥ 22| saṃprāpya loke jagatāmabhīṣṭaṃ sudurlabhaṃ viprakuleṣu janma | dhyāne samādhāya japaṃti rudraṃ dhyāyaṃti citte yatayo maheśam 23| ārādhayaṃti prabhumīśitāraṃ vārāṇasīmadhyagatā munīṃdrāḥ | yajaṃti yajñairabhisaṃdhihīnāḥ stuvaṃti rudraṃ praṇamaṃti śaṃbhum 24| namo bhavāyāmalayogadhāmne sthāṇuṃ prapadye giriśaṃ purāṇam | smarāmi rudraṃ hṛdaye niviṣṭaṃ jāne mahādevamanekarūpam 25| iti śrīpādme mahāpurāṇe svargakhaṃḍe catustriṃśo'dhyāyaḥ 34| |

English translation

Nārada said :

1-14a. There is a pure auspicious Phallus called Oṃkāra , merely by remembering which a man is freed from all sins. This is superior knowledge, the excellent Pañcāyatana , which is always resorted to by sages in Vārāṇasī , and which liberates (men). There actually Mahādeva , Rudra , who gives liberation to creatures rejoices in the form of the five abodes. This knowledge relating to Paśupati (i.e. Śiva ) is called Pañcāyatana. This is that pure Phallus, Oṃkāra, that stands there. The Phallus of the lord is of five forms: Śāntyatītā, Śānti , Aparāvarā Vīdyā (i.e. higher and lower knowledge), Pratiṣṭhā and Nivṛtti . The Phallus that supports the five Liṅgas , Brahmā and others, and that is indicative of Oṃkāra, is called Pañcāyatana. A wise man should remember the immutable Liṅga , i.e. Pañcāyatana, of the lord. At the end of his body (i.e. when he dies) he enters the highest light, joy. There formerly gods, sages, siddhas , brāhmaṇic sages ultimately obtained the best position after having waited upon the lord. O lord of kings, on the auspicious bank of Matsyodarī there is the most secret place, of the size of gocarma (cow's hide), the excellent Oṃkāreśvara; there is the Linga called Kṛttivāseśvara , the excellent Madhyameśvara, and also Viśveśvara , Oṃkāra and Kandarpeśvara. O Yudhiṣṭhira , these are the secret Liṅgas in Vārāṇasī. Nobody here knows (i.e. experiences) destruction due to Śambhu ’s favour. O king, listen to the greatness of Kṛttivāseśvara. At that time formerly a demon having become an elephant came there near Śiva to kill the brāhmaṇas who were everyday worshipping Śiva. From the Liṅga of them Mahādeva, the three-eyed (god), affectionate towards his devotees, came there for the protection of his devotees.

14b-25. Śiva having with contempt killed the demon in the form of the elephant by means of his trident used his hide as his garment. Therefore, he is known as Kṛttivāseśvara. O Yudhiṣṭhira, the sages obtained a great superhuman power and with the same body obtained that highest position. Those who are called Vidyāvidyeśvara, Rudra, Śiva, have always resorted to the Liṅga (called) Kṛttivāseśvara. Men knowing that Kaliyuga is fearful and full of great impiety, do not forsake Kṛttivāsa ; by doing so they are undoubtedly blessed. (At other places) liberation may or may not be obtained after a thousand existences; but at this Kṛttivāsa liberation is obtained after (just) one existence. They describe this place to be the abode of all siddhas, protected by Śambhu Mahādeva, the lord of gods. In every yuga brāhmaṇas that are controlled and are masters of deep meditation worship the magnanimous one and mutter the (hymn called) Śatarudriya . They constantly extol god Tryambaka , having the garment of (elephant-)hide. They meditate in their heart upon Śiva, Sthāṇu , who is in the heart of all. Siddhas, the brāhmaṇas who live at Vārāṇasi sing songs. Even by means of one song salvation would take place in the case of those who resort to Kṛttivāsa. They obtain a birth very difficult to obtain, which is desired, in brāhmaṇa families. Being steady in meditation, the sages meditate upon Rudra, the great lord, in their hearts. The best sages, living in Vārānaṣī, propitiate the supreme lord. They perform sacrifices without any (selfish) aim; they praise Rudra; they salute Śambhu. “I salute Bhava , the abode of pure, deep meditation. I resort to the ancient Girīśa . I remember Rudra, settled in my heart; I know Mahādeva of many forms.”

Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 43174, revision 333723 (2022-03-15T17:07:15Z). English is N. A. Deshpande’s complete translation, controlled against its chapter page at https://www.wisdomlib.org/hinduism/book/the-padma-purana/d/doc365253.html and the ten-volume archival witness. The witnesses are aligned at chapter level; no unsupported verse-by-verse equivalence is asserted.