Vṛndāvana-khaṇḍa · Chapter 2
Sourceनन्द उवाच - हे सन्नन्द महाप्राज्ञ सर्वज्ञोऽसि बहुश्रुतः । व्रजमंदलमाहात्म्यं वदतस्ते मुखाच्छ्रुतम् ॥ १ ॥ गिरिर्गोवर्धनो नाम तस्योत्पत्तिंच मे वद । कस्मादेनं गिरिवरं गिरिराजं वदन्ति हि ॥ २ ॥ यमुनेयं नदी साक्षात्कस्मात्लोकात्समागताः । तन्माहात्म्यं च वद मे त्वमसि ज्ञानिनां वरः ॥ ३ ॥ सन्नन्द उवाच - एकदा हस्तिनपुरे भीष्मं धर्मभृतां वरम् । पप्रच्छ पाण्डुरित्थं तं जनानां चानुशृण्वताम् ॥ ४ ॥ परिपूर्णतमः साक्षाच्छ्रीकृष्णो भगवान् स्वयम् । असंख्यब्रह्मांडपतिः गोलोकाधिपतिः प्रभुः ॥ ५ ॥ भुवो भारावताराय गच्छन् देवो जनार्दनः । राधां प्राह प्रिये भीरु गच्छ त्वमपि भूतले ॥ ६ ॥ राधोवाच - यत्र वृंदावनं नास्ति न यत्र यमुना नदी । यत्र गोवर्धनो नास्ति तत्र मे न मनःसुखम् ॥ ७ ॥ सन्नन्द उवाच - वेदनागक्रोशभूमिं स्वधाम्नः श्रीहरिः स्वयम् । गोवर्धनं च यमुनां प्रेषयामास भूपरि ॥ ८ ॥ वेदनागक्रोशभूमिः सापि चात्र समागता । चतुर्विंशद्वनैर्युक्ता सर्वलोकैश्च वन्दिता ॥ ९ ॥ भारतात्पश्चिमदिशि शाल्मलीद्वीपमध्यतः । गोवर्धनो जन्म लेभे पत्न्यां द्रोणाचलस्य च ॥ १० ॥ गोवर्धनोपरि सुराः पुष्पवर्षं प्रचक्रिरे । हिमालयसुमेर्वाद्याः शैलाः सर्वे समागताः ॥ ११ ॥ नत्वा प्रदक्षिणीकृत्य पूजां कृत्वा विधानतः । गोवर्धनस्य परमां स्तुतिं चक्रुर्महाद्रयः ॥ १२ ॥ शैला ऊचुः - त्वं साक्षात्कृष्णचंद्रस्य परिपूर्णतमस्य च । गोलोके गोगणैर्युक्ते गोपीगोपालसंयुते ॥ १३ ॥ त्वं हि गोवर्धनो नाम वृंदारण्ये विराजसे । त्वन्नो गिरीणां सर्वेषां गिरिराजोऽसि सांप्रतम् ॥ १४ ॥ नमो वृंदावनाङ्काय तुभ्यं गोलोकमौलिने । पूर्णब्रह्मातपत्राय नमो गोवर्धनाय च ॥ १५ ॥ सन्नन्द उवाच - इति स्तुत्वाथ गिरयो जग्मुः स्वं स्वं गृहं ततः । शैलो गिरिवरः साक्षाद्गिरिराज इति स्मृतः ॥ १६ ॥ एकदा तीर्थयायी च पुलस्त्यो मुनिसत्तमः । द्रोणाचलसुतं श्यामं गिरिं गोवर्धनं वरम् ॥ १७ ॥ माधवीलतिकापुष्पं पलभारसमन्वितम् । निर्झरैर्नादितं शान्तं कंदरामंगलायनम् ॥ १८ ॥ तपोयोग्यं रत्नमयं शतशृङ्गं मनोहरम् । चित्रधातुविचित्रांगं सटंकं पक्षिसंकुलम् ॥ १९ ॥ मृगैः शाखामृगैर्व्याप्तं मयूरध्वनिमंडितम् । मुक्तिप्रदं मुमुक्षूणां तं ददर्श महामुनिः ॥ २० ॥ तल्लिप्सुर्मुनिशार्दूलो द्रोणपार्श्वं समागतः । पूजितो द्रोणगिरिणा पुलस्त्यः प्राह तं गिरिम् ॥ २१ ॥ पुलस्त्य उवाच - हे द्रोण त्वं गिरिन्द्रोऽसि सर्वदेवैश्च पूजितः । दिव्यौषधिसमायुक्तः सदा जीवनदो नृणाम् ॥ २२ ॥ अर्थी तवांतिके प्राप्तः काशीस्थोऽहं महामुनिः । गोवर्धनं सुतं देहि नान्यैर्मेऽत्र प्रयोजनम् ॥ २३ ॥ विश्वेश्वरस्य देवस्य काशीनाम्ना महापुरी । यत्र पापी मृतः सद्यः परं मोक्षं प्रयाति हि ॥ २४ ॥ यत्र गंगाऽऽगता साक्षाद्विश्वनाथोऽपि यत्र वै । तत्रैव स्थापयिष्यामि जातोऽयं मे मनोरथः ॥ २६ ॥ सन्नन्द उवाच - पुलस्त्यवचनं श्रुत्वा स्वसुतस्नेहविह्वलः । अश्रुपूर्णो द्रोणगिरिस्तं मुनिं वाक्यमब्रवीत् ॥ २७ ॥ द्रोण उवाच - पुत्रस्नेहाकुलोऽहं वै पुत्रो मेऽयमतिप्रियः । ते शापभयभीतोऽहं वदाम्येनं महामुने ॥ २८ ॥ हे पुत्र गच्छ मुनिना भारते कर्मके शुभे । त्रैवर्ग्यं लभ्यते यत्र नृभिर्मोक्षमपि क्षणात् ॥ २९ ॥ गोवर्धन उवाच - मुने कथं मां नयसि लंबितं योजनाष्टकम् । योजनद्वयमुच्चांगं पंचयोजनविस्तृतम् ॥ ३० ॥ पुलस्त्य उवाच - उपविश्य करे मे त्वं गच्छ पुत्र यथासुखम् । वाहयामि करे त्वां वै यावत्काशीं समागतः ॥ ३१ ॥ गोवर्धन उवाच - मुने यत्र स्थले भूम्यां स्थापनां मे करिष्यसि । करिष्यामि न चोत्थानं तद्भूम्याः शपथो मम ॥ ३२ ॥ पुलस्त्य उवाच - अहमाशाल्मलिद्वीपान् मर्यादीकृत्य कौसलम् । न स्थापनां करिष्यामि शपथस्तेऽपि मे पथि ॥ ३३ ॥ सन्नन्द उवाच - मुनेः करतले तस्मिन्नारुरोह महाचलः । प्रणम्य पितरं द्रोणमश्रुपूर्णाकुलेक्षणः ॥ ३४ ॥ मुनिस्तं दक्षिणकरे धृत्वा गच्छन् शनैः शनैः । स्वतेजो दर्शयन् नॄणां प्राप्तोऽभूद्व्रजमंडले ॥ ३५ ॥ जातिस्मरो गिरिस्तत्र प्राहेदं पथि चिंतयन् । परिपूर्णतमः साक्षाच्छ्रीकृष्णो भगवान् स्वयम् ॥ ३६ ॥ अखंडब्रह्माण्डपतिर्व्रजेऽत्रावतरिष्यति । बाललीलां च कैशोरीं चेष्टां गोपालबालकैः ॥ ३७ ॥ दानलीलां मानलीलां हरिरत्र करिष्यति । तस्मान्मया न गन्तव्यं भूमिश्चेयं कलिन्दजा ॥ ३८ ॥ गोलोकाद्राधया सार्धं श्रीकृष्णोऽत्रागमिष्यति । कृतकृत्यो भविष्यामि कृत्वा तद्दर्शनं परम् ॥ ३९ ॥ एवं विचार्य मनसा भूरि भारं ददौ करे । तदा मुनिश्च श्रांतोऽभूद्भूतपूर्वं गतस्मृतिः ॥ ४० ॥ करादुत्तार्य तं शैलं निधाय व्रजमंडले । लघुशंकाजयार्थं हि गतोऽभूद्भारपीडितः ॥ ४१ ॥ कृत्वा शौचं जले स्नात्वा पुलस्त्यो मुनिसत्तमः । उत्तिष्ठेति मुनिः प्राह गिरिं गोवर्धनं परम् ॥ ४२ ॥ नोत्थितं भूरिभाराढ्यं कराभ्यां तं महामुनिः । स्वतेजसा बलेनापि गृहीतुमुपचक्रमे ॥ ४३ ॥ मुनिना संगृहीतोऽपि गिरिराजो गिराऽऽर्द्रया । न चलालांगुलिं किंचित् तदपि द्रोणनन्दनः ॥ ४४ ॥ सन्नन्द उवाच - गच्छ गच्छ गिरिश्रेष्ठ भारं मा कुरु मा कुरु । मया ज्ञातोऽसि रुष्टस्त्वमभिप्रायं वदाशु मे ॥ ४५ ॥ गोवर्धन उवाच - मुनेऽत्र मे न दोषोऽस्ति त्वया मे स्थापना कृता । करिष्यामि न चोत्थानं पूर्वं मे शपथः कृतः ॥ ४६ ॥ सन्नन्द उवाच - पुलस्त्यो मुनिशार्दूलः क्रोधात् प्रचलितेन्द्रियः । स्फुरदोष्ठो द्रोणपुत्रं शशाप विगतोद्यमः ॥ ४७ ॥ सन्नन्द उवाच - गिरे त्वयातिधृष्टेन न कृतो मे मनोरथः । तस्मात्तु तिलमात्रं हि नित्यं त्वं क्षीणतां व्रज ॥ ४८ ॥ सन्नन्द उवाच - काशीं गते पुलस्त्यर्षावयं गोवर्धनो गिरिः । नित्यं संक्षीयते नन्द तिलमात्रं दिने दिने ॥ ४९ ॥ यावद्भागीरथी गंगा यावद्गोवर्धनो गिरिः । तावत्कलेः प्रभावस्तु भविष्यति न कर्हिचित् ॥ ५० ॥ गोवर्धनस्य प्रकटं चरित्रं नृणां महापापहरं पवित्रम् । मया तवाग्रे कथितं विचित्रं सुमुक्तिदं कौ रुचिरं न चित्रम् ॥ ५१ ॥
nanda uvāca - he sannanda mahāprājña sarvajño'si bahuśrutaḥ | vrajamaṃdalamāhātmyaṃ vadataste mukhācchrutam || 1 || girirgovardhano nāma tasyotpattiṃca me vada | kasmādenaṃ girivaraṃ girirājaṃ vadanti hi || 2 || yamuneyaṃ nadī sākṣātkasmātlokātsamāgatāḥ | tanmāhātmyaṃ ca vada me tvamasi jñānināṃ varaḥ || 3 || sannanda uvāca - ekadā hastinapure bhīṣmaṃ dharmabhṛtāṃ varam | papraccha pāṇḍuritthaṃ taṃ janānāṃ cānuśṛṇvatām || 4 || paripūrṇatamaḥ sākṣācchrīkṛṣṇo bhagavān svayam | asaṃkhyabrahmāṃḍapatiḥ golokādhipatiḥ prabhuḥ || 5 || bhuvo bhārāvatārāya gacchan devo janārdanaḥ | rādhāṃ prāha priye bhīru gaccha tvamapi bhūtale || 6 || rādhovāca - yatra vṛṃdāvanaṃ nāsti na yatra yamunā nadī | yatra govardhano nāsti tatra me na manaḥsukham || 7 || sannanda uvāca - vedanāgakrośabhūmiṃ svadhāmnaḥ śrīhariḥ svayam | govardhanaṃ ca yamunāṃ preṣayāmāsa bhūpari || 8 || vedanāgakrośabhūmiḥ sāpi cātra samāgatā | caturviṃśadvanairyuktā sarvalokaiśca vanditā || 9 || bhāratātpaścimadiśi śālmalīdvīpamadhyataḥ | govardhano janma lebhe patnyāṃ droṇācalasya ca || 10 || govardhanopari surāḥ puṣpavarṣaṃ pracakrire | himālayasumervādyāḥ śailāḥ sarve samāgatāḥ || 11 || natvā pradakṣiṇīkṛtya pūjāṃ kṛtvā vidhānataḥ | govardhanasya paramāṃ stutiṃ cakrurmahādrayaḥ || 12 || śailā ūcuḥ - tvaṃ sākṣātkṛṣṇacaṃdrasya paripūrṇatamasya ca | goloke gogaṇairyukte gopīgopālasaṃyute || 13 || tvaṃ hi govardhano nāma vṛṃdāraṇye virājase | tvanno girīṇāṃ sarveṣāṃ girirājo'si sāṃpratam || 14 || namo vṛṃdāvanāṅkāya tubhyaṃ golokamauline | pūrṇabrahmātapatrāya namo govardhanāya ca || 15 || sannanda uvāca - iti stutvātha girayo jagmuḥ svaṃ svaṃ gṛhaṃ tataḥ | śailo girivaraḥ sākṣādgirirāja iti smṛtaḥ || 16 || ekadā tīrthayāyī ca pulastyo munisattamaḥ | droṇācalasutaṃ śyāmaṃ giriṃ govardhanaṃ varam || 17 || mādhavīlatikāpuṣpaṃ palabhārasamanvitam | nirjharairnāditaṃ śāntaṃ kaṃdarāmaṃgalāyanam || 18 || tapoyogyaṃ ratnamayaṃ śataśṛṅgaṃ manoharam | citradhātuvicitrāṃgaṃ saṭaṃkaṃ pakṣisaṃkulam || 19 || mṛgaiḥ śākhāmṛgairvyāptaṃ mayūradhvanimaṃḍitam | muktipradaṃ mumukṣūṇāṃ taṃ dadarśa mahāmuniḥ || 20 || tallipsurmuniśārdūlo droṇapārśvaṃ samāgataḥ | pūjito droṇagiriṇā pulastyaḥ prāha taṃ girim || 21 || pulastya uvāca - he droṇa tvaṃ girindro'si sarvadevaiśca pūjitaḥ | divyauṣadhisamāyuktaḥ sadā jīvanado nṛṇām || 22 || arthī tavāṃtike prāptaḥ kāśīstho'haṃ mahāmuniḥ | govardhanaṃ sutaṃ dehi nānyairme'tra prayojanam || 23 || viśveśvarasya devasya kāśīnāmnā mahāpurī | yatra pāpī mṛtaḥ sadyaḥ paraṃ mokṣaṃ prayāti hi || 24 || yatra gaṃgā''gatā sākṣādviśvanātho'pi yatra vai | tatraiva sthāpayiṣyāmi jāto'yaṃ me manorathaḥ || 26 || sannanda uvāca - pulastyavacanaṃ śrutvā svasutasnehavihvalaḥ | aśrupūrṇo droṇagiristaṃ muniṃ vākyamabravīt || 27 || droṇa uvāca - putrasnehākulo'haṃ vai putro me'yamatipriyaḥ | te śāpabhayabhīto'haṃ vadāmyenaṃ mahāmune || 28 || he putra gaccha muninā bhārate karmake śubhe | traivargyaṃ labhyate yatra nṛbhirmokṣamapi kṣaṇāt || 29 || govardhana uvāca - mune kathaṃ māṃ nayasi laṃbitaṃ yojanāṣṭakam | yojanadvayamuccāṃgaṃ paṃcayojanavistṛtam || 30 || pulastya uvāca - upaviśya kare me tvaṃ gaccha putra yathāsukham | vāhayāmi kare tvāṃ vai yāvatkāśīṃ samāgataḥ || 31 || govardhana uvāca - mune yatra sthale bhūmyāṃ sthāpanāṃ me kariṣyasi | kariṣyāmi na cotthānaṃ tadbhūmyāḥ śapatho mama || 32 || pulastya uvāca - ahamāśālmalidvīpān maryādīkṛtya kausalam | na sthāpanāṃ kariṣyāmi śapathaste'pi me pathi || 33 || sannanda uvāca - muneḥ karatale tasminnāruroha mahācalaḥ | praṇamya pitaraṃ droṇamaśrupūrṇākulekṣaṇaḥ || 34 || munistaṃ dakṣiṇakare dhṛtvā gacchan śanaiḥ śanaiḥ | svatejo darśayan nṝṇāṃ prāpto'bhūdvrajamaṃḍale || 35 || jātismaro giristatra prāhedaṃ pathi ciṃtayan | paripūrṇatamaḥ sākṣācchrīkṛṣṇo bhagavān svayam || 36 || akhaṃḍabrahmāṇḍapatirvraje'trāvatariṣyati | bālalīlāṃ ca kaiśorīṃ ceṣṭāṃ gopālabālakaiḥ || 37 || dānalīlāṃ mānalīlāṃ hariratra kariṣyati | tasmānmayā na gantavyaṃ bhūmiśceyaṃ kalindajā || 38 || golokādrādhayā sārdhaṃ śrīkṛṣṇo'trāgamiṣyati | kṛtakṛtyo bhaviṣyāmi kṛtvā taddarśanaṃ param || 39 || evaṃ vicārya manasā bhūri bhāraṃ dadau kare | tadā muniśca śrāṃto'bhūdbhūtapūrvaṃ gatasmṛtiḥ || 40 || karāduttārya taṃ śailaṃ nidhāya vrajamaṃḍale | laghuśaṃkājayārthaṃ hi gato'bhūdbhārapīḍitaḥ || 41 || kṛtvā śaucaṃ jale snātvā pulastyo munisattamaḥ | uttiṣṭheti muniḥ prāha giriṃ govardhanaṃ param || 42 || notthitaṃ bhūribhārāḍhyaṃ karābhyāṃ taṃ mahāmuniḥ | svatejasā balenāpi gṛhītumupacakrame || 43 || muninā saṃgṛhīto'pi girirājo girā''rdrayā | na calālāṃguliṃ kiṃcit tadapi droṇanandanaḥ || 44 || sannanda uvāca - gaccha gaccha giriśreṣṭha bhāraṃ mā kuru mā kuru | mayā jñāto'si ruṣṭastvamabhiprāyaṃ vadāśu me || 45 || govardhana uvāca - mune'tra me na doṣo'sti tvayā me sthāpanā kṛtā | kariṣyāmi na cotthānaṃ pūrvaṃ me śapathaḥ kṛtaḥ || 46 || sannanda uvāca - pulastyo muniśārdūlaḥ krodhāt pracalitendriyaḥ | sphuradoṣṭho droṇaputraṃ śaśāpa vigatodyamaḥ || 47 || sannanda uvāca - gire tvayātidhṛṣṭena na kṛto me manorathaḥ | tasmāttu tilamātraṃ hi nityaṃ tvaṃ kṣīṇatāṃ vraja || 48 || sannanda uvāca - kāśīṃ gate pulastyarṣāvayaṃ govardhano giriḥ | nityaṃ saṃkṣīyate nanda tilamātraṃ dine dine || 49 || yāvadbhāgīrathī gaṃgā yāvadgovardhano giriḥ | tāvatkaleḥ prabhāvastu bhaviṣyati na karhicit || 50 || govardhanasya prakaṭaṃ caritraṃ nṛṇāṃ mahāpāpaharaṃ pavitram | mayā tavāgre kathitaṃ vicitraṃ sumuktidaṃ kau ruciraṃ na citram || 51 ||
English translation
Origin of Giriraj Govardhan and his arrival in Vrajmandal
Shriradhaji said - Prananath! Where there is no Vrindavan, where it is not the Yamuna river, and where there is no Govardhan mountain, my heart cannot find happiness. 7.
Parvat said - You are adorned directly in the Golokdham of the most perfect Lord Shrikrushna Chandra, where the community of divine cows resides and Gopala and Gopa-Sundaris are adorned. You reside in Vrindavan with the name 'Govardhan', at this time you are the 'Giriraj' in all the mountains. You are the crown jewel of Goloka, residing in the godowns of Vrindavan, and adorned like an umbrella on a special occasion in the hands of Lord Krishna, the Supreme Brahman. You are our salutations to Govardhan. 13-15 |
Sannandji says - Nandraj! Ever since all the mountains moved to their respective places in this way of praise, this Girishreshtha Govardhan has been called 'Giriraj'. Once upon a time, Munishreshtha Pulastyaji started visiting the ground floor for pilgrimage. The chieftain saw Govardhan, the son of Dronachala, the best mountain in black, adorned with the beauty of the Madhavi lotus. The trees there were loaded with loads of fruit. The sound of cascading waterfalls echoed through the area. There was a lot of peace on that mountain. He had to go to Mangala Dham because of his kandaras. Adorned with hundreds of peaks, the majestic rock was a perfect place for penance. Strange metals of various hues infused the elements of the mountain with peculiar ornamentation. Its land was sloping and had a wide variety of birds. Animals like deer and monkeys were spread all around. Mount Govardhan, surrounded by the sound of peacocks, seemed liberating to the naked eye. 16-20 |
Munivar Pulastya had a desire to get that mountain. For this, they moved closer to Dronachal. He was worshipped and welcomed by Dronagiri. Then the policeman spoke from the mountain. 21.
Tears welled up in Dronachal's eyes as he listened to the policeman's words, says Sannandji. He said to the old man who was a policeman. 27.
Dronachal said, "O Lord! I yearn for the love of my son. This son is dear to me, yet I give him into your hands for fear of your curse. (Then he spoke to the son) Son! Go to Bharatavarsha, the land of welfare, with your sage. There, humans attain dharma, artha, and kama-trivarga bliss through good karma and also attain moksha in an instant (through Nishkama Karma and Jnana Yoga). 28-29 |
Govardhan said, "Munna! My body is eight yojanas long, two yojanas high and five yojanas wide. How will you take me in such a situation? 30.
The policeman said, "My son! Mayst thou sit upon my hands and walk in peace. I will carry you on my hands until you reach Kashi. . 31.
Goverdhan said, "Munne. I have a promise to make. Wherever you once placed me on the earth, I will not rise again from there. 32.
The policeman said, "I will not put you on the road anywhere from this island of Shalmili to Kosala in India, that is my pledge." . 33. . (Vrindavan Khand Chapter 1 to 5)
Then the policeman said, "O Lord of the mountains! Come on, let's go! Do not overload, do not overload. I know that you are stuck. Tell me quickly, what do you mean? . 45.
Sannandji says - Hearing this answer, all the senses of Munishreshtha Pulastya became agitated with anger. His lips started to crack. He cursed Dronaputra because all his ventures were in vain. . 47. .
The policeman said, "The mountains! You are very rude. You have not fulfilled my wish. That is why you keep getting weaker and weaker every day. 48.
Sannandji says - Nanda. Having said this, Pulastya Muni went to Kashi. Since that day, this Govardhan mountain has been shrinking day by day. As long as the Bhagirathi Ganges and the Govardhan mountains are present on this surface, the Kalika effect will never increase. This manifest character of Govardhan is the most holy and the destroyer of the great sins of mankind. I have spoken to you of this matter, which is of great interest and wonder in the world. It is the best provider of salvation, no wonder. 49-51 |
Thus was completed the second chapter under the Sri Vrindavan Khanda in the Srigarghasamhita, titled "Description of the Origins of Giriraja." . 2.
Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 25073, revision 146072 (2018-06-13T19:25:02Z). English was rendered from the complete Hindi chapter at https://www.mahakavya.com/garga-samhita-vrindavan-khand-chapter-1-to-5/ as a transparent machine-assisted translation using the pinned IndicTrans2 Indic–English Distilled 200M model and retained without claiming verse-by-verse alignment.