Skip to main content

Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 40

Chapter 40

Unit 241 of 263Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 40Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 401 source entries

Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 40

Source

गर्ग उवाच - मुक्तस्तुरंगः कृष्णेन पत्रचामरभूषितः ॥ प्रययौ स बहून्देशान्नेत्राभ्यां च विलोकयन् ॥१॥ बल्वलं निर्जितं श्रुत्वा नानादेशाधिपा नृपाः ॥ हयं न जगृहुः प्राप्तं श्रीकृष्णस्य भयान्नृप ॥२॥ इत्थं व्रजन्भारते वै यदुवीरतुरंगमः ॥ एकमासेन राजेंद्र प्राप्तोऽभूद्‌व्रजमण्डले ॥३॥ ततः कृष्णां समुत्तीर्य दृष्ट्वा वृन्दावनं वनम् ॥ तमालस्य तले राजन्स्थितोऽभूद्धयसत्तमः ॥४॥ दूर्वां चरंतं तुरगं विलोक्य विहाय गास्ते किल गोपबालाः ॥ समाययुस्ते नृप कौतुकेन हयस्य पार्श्वे करताडनैश्च ॥५॥ इति पश्यत्सु सर्वेषु श्रीदामा गोपनायकः ॥ जग्राह लीलया राजञ्चरंतं चंचलं हयम् ॥६॥ गोपाशेन हयं बद्ध्वा गले गोपैः समन्वितः ॥ केनोत्सृष्टो वदन्वाक्यं नन्दस्य निकटं ययौ ॥७॥ आगतं वाजिनं दृष्ट्वा नन्दोऽपि हर्षपूरितः ॥ तत्पत्रं वाचयित्वाऽऽह सर्वान्गद्‌गदया गिरा ॥८॥ उग्रसेनहयश्चैष पुरे मम समागतः ॥ पालितो ह्यनिरुद्धेन मत्पौत्रेण सर्वतः ॥९॥ गृह्णामि यज्ञतुरगं मित्राणां मिलनाय च ॥ ततः प्रपौत्रं पश्यामि कृष्णाकारं प्रियंकरम् ॥१०॥ इत्युक्त्वा नन्दराजस्तु द्र्ष्टुं गोपैः समन्वितः ॥ कथयित्वा यशोदाग्रेऽभिप्रायं निर्ययौ पुरात् ॥११॥ तदैव यादवाः सर्वे भोजवृष्ण्यंधकादयः ॥ हयस्य पृष्ठतो लग्नास्तत्राजग्मुर्नृपेश्वर ॥१२॥ विलोकयंतो नयपालतीर्थे तथा च मार्गे मिथिलामयोध्याम् ॥ बर्हिष्मतीं चैव हि कान्यकुब्जं सांकर्षणं गोकुलमेव राजन् ॥१३॥ मार्तंडकन्यां मथुरां पुरीं च विराजते यत्र तु केशवश्च ॥ वृंदावने नन्दपुरे नृपेंद्र समागताः कृष्णयुताश्च सर्वे ॥१४॥ नन्दग्रामं तत्र दृष्ट्वा रथस्थो नन्दनंदनः ॥ सर्वेषामग्रतो भूत्वा ह्याययौ यादवैर्वृतः ॥१५॥ ददर्श तत्र पुरतो गोपालैः पितरं हरिः ॥ संस्थितं तु पुरस्कृत्य वारणेन्द्रमलंकृतम् ॥१६॥ वादित्रैः शंखशब्दैश्च जयशब्दैर्नृपेश्वर ॥ पुष्पालंकारकलशलाजाद्यैः परिभूषितम् ॥१७॥ ततश्च यादवाः सर्वे नेमुर्नंदं निरीक्ष्य च ॥ हर्षाश्रुविप्लुता राजन्नुद्धवाद्याश्च तत्र वै ॥१८॥ तदैव नन्दराजस्य दक्षिणांगमथास्फुरत् ॥ उवाच दृष्ट्वा मनसि ह्युत्तमं शकुनं नृप ॥१९॥ अद्य पश्यामि नेत्राभ्यां कृष्णं किं प्रियवादिनम् ॥ यस्मान्ममाक्षिः स्फुरति दक्षिणश्च प्रियंकरः ॥ २०॥ मन्नेत्रगोचरः कृष्णो यदा भूयात्तदा ह्यह्यम् ॥ गवां लक्षं प्रदास्यामि ब्राह्मणेभ्यो ह्यलंकृतम् ॥२१॥ इत्युक्त्वा वचनं नंदो विरराम यदा नृप ॥ तदाशृणोत्स्वपुत्रस्यागमनं व्रजवासिभिः ॥२२॥ श्रीकृष्णागमनं श्रुत्वा नन्दो विरहविप्लुतः ॥ पश्यन्हरिं च सर्वेषां विचचार रुदन्निव ॥२३॥ वदन्कृष्णेति कृष्णेति गिरा गद्‌गदया भृशम् ॥ हे कृष्णचन्द्र क्व गतो दुःखितं मां न पश्यसि ॥२४॥ ततो निरीक्ष्य पितरं श्रीकृष्णः पितृवत्सलः ॥ अवप्लुत्य रथात्तूर्णं पपात चरणौ पितुः ॥२५॥ श्रीनन्दराजस्तनयं समुत्थाप्य चिरागतम् ॥ स्नापयामास सलिलैः कृत्वा वक्षसि नेत्रयोः ॥२६॥ अक्षिभ्यां कृष्णचन्द्रस्तु मुमोचाश्रु घृणातुरः ॥ श्रीदामादीन्सखीन्दृष्ट्वा पश्चात्प्रेमपरिप्लुतः ॥२७॥ पृथक्पृथक्परिरेभे कृष्णप्रेमपरिप्लुप्तः ॥ भक्तानां कोऽस्ति माहात्म्यमहो वक्तुं धरातले ॥२८॥ नन्दाद्या रुरुदुर्गोपाः श्रीकृष्णाद्याश्च यादवाः ॥ प्रवक्तुं न समर्थास्ते सर्वे विरहविक्लवाः ॥२९॥ अश्रुपूर्णमुखः कृष्णो गोपान्गद्‌गदया गिरा ॥ सर्वानाश्वासयामास प्रेमानंदसमाकुलान् ॥३०॥ परिपूर्णतमं साक्षाच्छ्रीकृष्णं जगदीश्वरम् ॥ तादृशं ददृशुः सर्वे यादृशो मथुरां गतः ॥३१॥ नवीननीरदश्यामं किशोरवयसं शिशुम् ॥ शरत्प्रभातकमलकांतिमोचनलोचनम् ॥३२॥ शरत्पूर्णेंन्दुशोभाढ्यं शोभास्वाच्छादनाननम् ॥ कोटिमन्मथलावण्यं लीलानंदितसुन्दरम् ॥३३॥ सस्मितं मुरलीहस्तं द्विभुजं ह्यतिसुन्दरम् ॥ तडिद्वस्त्रधरं देवं मत्स्यकुण्डलिनं हरिम् ॥३४॥ चन्दनोक्षितसर्वांगम् कौस्तुभेन विराजितम् ॥ आजानुमालतीमालावनमालाविभूषितम् ॥३५॥ मयूरपिच्छचूडं च सद्‌रत्‍नमुकुटोज्ज्वलम् ॥ पक्वबिंबाधरोष्ठं च नासिकोन्नतशोभनम् ॥३६॥ एवं कृष्णस्य राजेन्द्र रूपं नैत्रैर्व्रजौकसः ॥ पपुरानन्दसंमग्नाः पीयूषं मानवा इव ॥३७॥ अनिरुद्धं ततो नन्दः सांबादींश्चैव यादवान् ॥ आशिषं प्रददौ राजन्प्रीतः प्रेमपरिप्लुतः ॥३८॥ ततः सर्वैश्च यदुभिः पुत्रपौत्रसमन्वितः ॥ विवेश स्वपुरं नन्दो गतदुःखो महामतिः ॥३९॥ अवप्लुत्य रथात्कृष्णः सांबाद्यैः परिभूषितः ॥ त्वरं स्वमातुर्भवनमानंदं प्रददन्ययौ ॥४०॥ दृष्ट्वा स्वमातरं कृष्णो गृहद्वारे समागताम् ॥ रुदतीं बाष्पकण्ठी तां ननाम प्ररुदन्हरिः ॥४१॥ यशोदा तस्य जननी स्वप्राणेभ्यः प्रियं सुतम् ॥ उपगूह्य ददौ तस्मै गिरा गद्‌गदयाऽऽशिषः ॥४२॥ नन्दस्तथोपनंदश्च तथा षड्‌वृषभानवः ॥ वृषभानुवरश्चैव ह्येते द्रष्टुं समाययुः ॥४३॥ तत्रागतानां गोपानां श्रीकृष्णो यादवैर्वृतः ॥ यथाविध्युपसंगम्य सर्वेषां मानमादधे ॥४४॥ ते तु कृष्णस्य कुशलं पप्रच्छुर्मुदिताननाः ॥ तेषां कृष्णस्तु भगवान्पप्रच्छ कुशलं परम् ॥४५॥ ततश्च यमुनातीरे वृंदारण्ये नृपेश्वर ॥ बभूवुः शिबिराः सर्वेऽनिरुद्धस्य महात्मनः ॥४६॥ शिबिरेष्वनिरुद्धाद्या सांबाद्याश्चोद्धवादयः ॥ निवासं चक्रिरे कृष्णः स्थितोऽभून्नंदपत्तने ॥४७॥ आगतेभ्यश्च सर्वेभ्यो नंदः कृष्णेन संयुतः ॥ भोजनं प्रददौ राजन्पशुभ्यश्च तृणानि च ॥४८॥ इति श्रीगर्गसंहितायां हयमेधखण्डे व्रजप्रवेशो नाम चत्वारिंशोऽध्यायः ॥४०॥ हरिः ॐ तत्सत् श्रीकृष्णार्पणमस्तु ॥

garga uvāca - muktasturaṃgaḥ kṛṣṇena patracāmarabhūṣitaḥ || prayayau sa bahūndeśānnetrābhyāṃ ca vilokayan ||1|| balvalaṃ nirjitaṃ śrutvā nānādeśādhipā nṛpāḥ || hayaṃ na jagṛhuḥ prāptaṃ śrīkṛṣṇasya bhayānnṛpa ||2|| itthaṃ vrajanbhārate vai yaduvīraturaṃgamaḥ || ekamāsena rājeṃdra prāpto'bhūd‌vrajamaṇḍale ||3|| tataḥ kṛṣṇāṃ samuttīrya dṛṣṭvā vṛndāvanaṃ vanam || tamālasya tale rājansthito'bhūddhayasattamaḥ ||4|| dūrvāṃ caraṃtaṃ turagaṃ vilokya vihāya gāste kila gopabālāḥ || samāyayuste nṛpa kautukena hayasya pārśve karatāḍanaiśca ||5|| iti paśyatsu sarveṣu śrīdāmā gopanāyakaḥ || jagrāha līlayā rājañcaraṃtaṃ caṃcalaṃ hayam ||6|| gopāśena hayaṃ baddhvā gale gopaiḥ samanvitaḥ || kenotsṛṣṭo vadanvākyaṃ nandasya nikaṭaṃ yayau ||7|| āgataṃ vājinaṃ dṛṣṭvā nando'pi harṣapūritaḥ || tatpatraṃ vācayitvā''ha sarvāngad‌gadayā girā ||8|| ugrasenahayaścaiṣa pure mama samāgataḥ || pālito hyaniruddhena matpautreṇa sarvataḥ ||9|| gṛhṇāmi yajñaturagaṃ mitrāṇāṃ milanāya ca || tataḥ prapautraṃ paśyāmi kṛṣṇākāraṃ priyaṃkaram ||10|| ityuktvā nandarājastu drṣṭuṃ gopaiḥ samanvitaḥ || kathayitvā yaśodāgre'bhiprāyaṃ niryayau purāt ||11|| tadaiva yādavāḥ sarve bhojavṛṣṇyaṃdhakādayaḥ || hayasya pṛṣṭhato lagnāstatrājagmurnṛpeśvara ||12|| vilokayaṃto nayapālatīrthe tathā ca mārge mithilāmayodhyām || barhiṣmatīṃ caiva hi kānyakubjaṃ sāṃkarṣaṇaṃ gokulameva rājan ||13|| mārtaṃḍakanyāṃ mathurāṃ purīṃ ca virājate yatra tu keśavaśca || vṛṃdāvane nandapure nṛpeṃdra samāgatāḥ kṛṣṇayutāśca sarve ||14|| nandagrāmaṃ tatra dṛṣṭvā rathastho nandanaṃdanaḥ || sarveṣāmagrato bhūtvā hyāyayau yādavairvṛtaḥ ||15|| dadarśa tatra purato gopālaiḥ pitaraṃ hariḥ || saṃsthitaṃ tu puraskṛtya vāraṇendramalaṃkṛtam ||16|| vāditraiḥ śaṃkhaśabdaiśca jayaśabdairnṛpeśvara || puṣpālaṃkārakalaśalājādyaiḥ paribhūṣitam ||17|| tataśca yādavāḥ sarve nemurnaṃdaṃ nirīkṣya ca || harṣāśruviplutā rājannuddhavādyāśca tatra vai ||18|| tadaiva nandarājasya dakṣiṇāṃgamathāsphurat || uvāca dṛṣṭvā manasi hyuttamaṃ śakunaṃ nṛpa ||19|| adya paśyāmi netrābhyāṃ kṛṣṇaṃ kiṃ priyavādinam || yasmānmamākṣiḥ sphurati dakṣiṇaśca priyaṃkaraḥ || 20|| mannetragocaraḥ kṛṣṇo yadā bhūyāttadā hyahyam || gavāṃ lakṣaṃ pradāsyāmi brāhmaṇebhyo hyalaṃkṛtam ||21|| ityuktvā vacanaṃ naṃdo virarāma yadā nṛpa || tadāśṛṇotsvaputrasyāgamanaṃ vrajavāsibhiḥ ||22|| śrīkṛṣṇāgamanaṃ śrutvā nando virahaviplutaḥ || paśyanhariṃ ca sarveṣāṃ vicacāra rudanniva ||23|| vadankṛṣṇeti kṛṣṇeti girā gad‌gadayā bhṛśam || he kṛṣṇacandra kva gato duḥkhitaṃ māṃ na paśyasi ||24|| tato nirīkṣya pitaraṃ śrīkṛṣṇaḥ pitṛvatsalaḥ || avaplutya rathāttūrṇaṃ papāta caraṇau pituḥ ||25|| śrīnandarājastanayaṃ samutthāpya cirāgatam || snāpayāmāsa salilaiḥ kṛtvā vakṣasi netrayoḥ ||26|| akṣibhyāṃ kṛṣṇacandrastu mumocāśru ghṛṇāturaḥ || śrīdāmādīnsakhīndṛṣṭvā paścātpremapariplutaḥ ||27|| pṛthakpṛthakparirebhe kṛṣṇapremaparipluptaḥ || bhaktānāṃ ko'sti māhātmyamaho vaktuṃ dharātale ||28|| nandādyā rurudurgopāḥ śrīkṛṣṇādyāśca yādavāḥ || pravaktuṃ na samarthāste sarve virahaviklavāḥ ||29|| aśrupūrṇamukhaḥ kṛṣṇo gopāngad‌gadayā girā || sarvānāśvāsayāmāsa premānaṃdasamākulān ||30|| paripūrṇatamaṃ sākṣācchrīkṛṣṇaṃ jagadīśvaram || tādṛśaṃ dadṛśuḥ sarve yādṛśo mathurāṃ gataḥ ||31|| navīnanīradaśyāmaṃ kiśoravayasaṃ śiśum || śaratprabhātakamalakāṃtimocanalocanam ||32|| śaratpūrṇeṃnduśobhāḍhyaṃ śobhāsvācchādanānanam || koṭimanmathalāvaṇyaṃ līlānaṃditasundaram ||33|| sasmitaṃ muralīhastaṃ dvibhujaṃ hyatisundaram || taḍidvastradharaṃ devaṃ matsyakuṇḍalinaṃ harim ||34|| candanokṣitasarvāṃgam kaustubhena virājitam || ājānumālatīmālāvanamālāvibhūṣitam ||35|| mayūrapicchacūḍaṃ ca sad‌rat‍namukuṭojjvalam || pakvabiṃbādharoṣṭhaṃ ca nāsikonnataśobhanam ||36|| evaṃ kṛṣṇasya rājendra rūpaṃ naitrairvrajaukasaḥ || papurānandasaṃmagnāḥ pīyūṣaṃ mānavā iva ||37|| aniruddhaṃ tato nandaḥ sāṃbādīṃścaiva yādavān || āśiṣaṃ pradadau rājanprītaḥ premapariplutaḥ ||38|| tataḥ sarvaiśca yadubhiḥ putrapautrasamanvitaḥ || viveśa svapuraṃ nando gataduḥkho mahāmatiḥ ||39|| avaplutya rathātkṛṣṇaḥ sāṃbādyaiḥ paribhūṣitaḥ || tvaraṃ svamāturbhavanamānaṃdaṃ pradadanyayau ||40|| dṛṣṭvā svamātaraṃ kṛṣṇo gṛhadvāre samāgatām || rudatīṃ bāṣpakaṇṭhī tāṃ nanāma prarudanhariḥ ||41|| yaśodā tasya jananī svaprāṇebhyaḥ priyaṃ sutam || upagūhya dadau tasmai girā gad‌gadayā''śiṣaḥ ||42|| nandastathopanaṃdaśca tathā ṣaḍ‌vṛṣabhānavaḥ || vṛṣabhānuvaraścaiva hyete draṣṭuṃ samāyayuḥ ||43|| tatrāgatānāṃ gopānāṃ śrīkṛṣṇo yādavairvṛtaḥ || yathāvidhyupasaṃgamya sarveṣāṃ mānamādadhe ||44|| te tu kṛṣṇasya kuśalaṃ papracchurmuditānanāḥ || teṣāṃ kṛṣṇastu bhagavānpapraccha kuśalaṃ param ||45|| tataśca yamunātīre vṛṃdāraṇye nṛpeśvara || babhūvuḥ śibirāḥ sarve'niruddhasya mahātmanaḥ ||46|| śibireṣvaniruddhādyā sāṃbādyāścoddhavādayaḥ || nivāsaṃ cakrire kṛṣṇaḥ sthito'bhūnnaṃdapattane ||47|| āgatebhyaśca sarvebhyo naṃdaḥ kṛṣṇena saṃyutaḥ || bhojanaṃ pradadau rājanpaśubhyaśca tṛṇāni ca ||48|| iti śrīgargasaṃhitāyāṃ hayamedhakhaṇḍe vrajapraveśo nāma catvāriṃśo'dhyāyaḥ ||40|| hariḥ oṃ tatsat śrīkṛṣṇārpaṇamastu ||

English translation

Yajna-related Ashwaka entering Vrindavan in the Vrajmandal; Sridamaka tying it up and taking it to Nandaji; Nandaji enjoying all the Yadavas and Krishna; Yadava-Sena's residence in Vrindavan and Krishna's residence in Nandapatna.

Oh dear God! At the same time, all the Yadavas of the Bhoja, Vrishni and Andhaka clans arrived on horseback. Nripendra! On the way back from Gangasagar, all the people, including Shri Krishna, came to Nandgaon via Vrindavan, having darshan of Nepal Tirth, Mithila, Ayodhya, Berhishmati, Kanyakubja (Kannauj), Balabhadraji's place (Dauji), Gokul (Mahavana), Suryakanya Yamuna and Mathurapuri where Lord Keshavdev resides. Seeing Nandagram from a distance, Ratharudha Nandananda Srikrishna came there with the Yadavas in the forefront. Approaching Srihari, he saw his father Nandarayaji standing with the Gopas in front of a decorated Gajaraja. Oh dear God! Nandarayaji was adorned with flower garlands, Mangal Kalash and Baja etc., playing various instruments, making conch shells, and spreading the sound of cheering. The king! At that time, all the Yadavas, including Uddhav, paid obeisance to Nandaji by having a darshan. Everyone had tears of joy in their eyes. 12-18 | (Ashwamedh Khand Chapter 36 to 40)

At the same time, Nandarayaka's right limb was torn off. O Lord! Seeing that excellent omen, they began to say, 'Will I see the beloved Lord Krishna with my own eyes today?' Because my right eye, which informs me of the beloved, is twitching. If Lord Krishna appears before my eyes, today I will donate one lakh cows adorned with garments to the Brahmins. " 19-21 |

O Lord! It was only when Nandaji fell silent on this resolution that he heard the good news of his son from the people of Vraja. On hearing the arrival of Lord Krishna, the estranged Nandaraya walked ahead of everyone, crying, to see the Sri Harihara. He was repeatedly saying in a mattress - 'O Krishna! O Krishna! O Krishna Chandra! Where'd you go? Don't you see that I am miserable? " 22-24 |

On seeing his father, Pitru Vatsal jumped off Shri Krishna's chariot and immediately fell at his feet. Sreenandrayana took his son, who had come after a long time, and bathed him with tears in his eyes. Srikrishnachandra, also longing for mercy, began to shed tears. Then seeing friends like Sridama in love, Lord Krishna took them all in turns with his heart. Ahhh! Who on this earth is a man who can describe the greatness of the devotees? Nanda Adi Gop was crying on one side and Shrikrishna Adi Yadav on the other. Not everyone could speak to each other because they were distracted by the separation. There was a constant stream of tears streaming down Krishna's face. He assured all the Gopas, who were filled with love and bliss, in a solemn speech. They saw the most perfect Jagadishwara, Krishna, exactly as he had shown them on his way to Mathura. 25-31 |

He had a dark complexion similar to that of a fresh water spring. They appeared to be from a child as a teenager. His eyes would take in the sparkle of blooming oranges on an autumn morning. His face covered the image of the bright full moon of the autumn full moon with his image. The elegance of the millions of Kamadevas had been absorbed into their elegance. They looked even more beautiful from the pleasure generated by the pastime. With a smile on his forehead and a murli in his hand, the bisexual Sri Krishna looked very charming. Lord Sriharika, dressed in an electric brass turban and wearing a Meenakara kundal, had all his limbs adorned with sandalwood and was radiant with Kaustubhamani. He was adorned with a garland of Malatisumonaki and Vanamala hanging from his knee. A crown of peacock feathers and a crown made of fine jewels shone on his head. The lips were even more red than the mature figs, and their faces were exquisite from the high nostrils. Rajendra! The eyes of the Vrajavas, immersed in the bliss of Krishna's amrita, drank it as if a simple human being was drinking what was accessible to Vasudha. 32-37 | (Ashwamedh Khand Chapter 36 to 40)

The king! Thereafter, Nandarayaji, deeply in love, blessed Aniruddha and all the Yadavas, including Samba, with great joy. After this, surrounded by all the Yadavas and their sons and grandsons, Mahabuddhimana Nandaji entered his Puri. At that time, all the sadness in his mind was gone. As soon as he reached the gate, Shri Krishna jumped from the chariot and immediately went to his mansion with Samba and others, giving joy to the mother. Mother Yashoda had come to the door of the house. She was crying and her throat was slit. In that state, seeing him, Krishna fell at his mother's feet in tears. Mother Yashoda also blessed the beloved son with a mattress by placing it on his chest with her soul. Nanda, Upananda, six Vrishabhanu and Vrishabhanu - all these people came to see Krishna. Lord Krishna, along with the Yadavas, met the Gopas who had arrived there and paid their respects. They were all pleased and asked Lord Krishna's skill and Lord Krishna also asked for the best skill of them all. 38-45 |

Oh dear God! Thereafter, the entire army of Mahatma Aniruddha camped on the banks of the Yamuna at Vrindavan. Aniruddha, Samba, and Uddhav etc. resided in the camps, but Lord Krishna stayed in Nandanagar. The king! Nandarayaji, along with Krishna, provided food to all the Yadava soldiers present there and also provided fodder for the animals. 46-48 |

Thus was completed the fortieth chapter in the Ashvamedha Khanda under the Srigargha Samhita, titled 'Entry into the Brajamandala'. 40.

Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 32052, revision 230429 (2020-04-15T04:02:33Z). English was rendered from the complete Hindi chapter at https://www.mahakavya.com/ashwamedh-khand-chapter-36-to-40/ as a transparent machine-assisted translation using the pinned IndicTrans2 Indic–English Distilled 200M model and retained without claiming verse-by-verse alignment.