Skip to main content

Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 54

Chapter 54

Unit 255 of 263Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 54Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 541 source entries

Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 54

Source

अश्वमेधखण्डः - चतुष्पंचाशत्तमोऽध्यायः द्वारकायां यज्ञाश्वस्य उपस्थितिः - गर्ग उवाच - अथोग्रसेनवचनाद्वसुदेवादयो नृप ॥ नेतुं विनिर्ययुः सर्वे ह्यनिरुद्धं समागतम् ॥१॥ गजै रथैस्तुरंगैश्च शिबिकाभिर्यदूत्तमाः ॥ श्रीकृष्णबलदेवाद्याः प्रद्युम्नाद्या नृपेश्वर ॥२॥ उद्धवाद्या गजस्थाश्च हयं द्रष्टुं विनिर्गताः ॥ देवकीप्रमुखा नार्यो मातरः कृष्णरामयोः ॥३॥ शिबिकाभिर्विचित्राभिर्निर्ययुर्नृपसत्तम ॥ रुक्मिणीसत्यभामाद्या नार्यः कृष्णस्य एव हि ॥४॥ शिबिकाभिर्ययुः सर्वाः सहस्राणि च षोडश ॥ लाजानां मौक्तिकानां च कुसुमानां नृपेश्वर ॥ वर्षां कर्तुं ययुः शीघ्रं गजस्थाश्च कुमारिकाः ॥५॥ कलशैर्जलहारिण्यो निर्ययुर्जलपूरितैः ॥ सौभाग्यवत्यो ब्राह्मण्यो गंधपुष्पाक्षतांकुरैः ॥६॥ वारांगनाश्च रूपिण्यो नृत्यं कर्तुं विनिर्ययुः ॥ शोभिताः सर्वशृङ्गारैर्गायंत्यश्च गुणान्हरेः ॥७॥ शंखदुंदुभिनादेन ब्रह्मघोषेण यादवाः ॥ वारणेंद्रं पुरस्कृत्य गर्गाद्यैर्मुनिभिर्युताः ॥८॥ विलोकयंतः स्वपुरीं पताकाभिश्च मंडिताम् ॥ सिक्तमार्गां गंधजलै रंभातोरणशोभिताम् ॥९॥ प्रदीप्तां मणिदीपैश्च वितानैर्विविधैरपि ॥ दिव्यनारीनरैर्युक्तां सुवर्णसवनैर्वृताम् ॥१०॥ पक्षिणां कलशब्देन धूम्रेणागुरुगंधिना ॥ शोभितां कृष्णनगरीं शक्रस्येवामरावतीम् ॥११॥ इत्थं विलोकयंतस्ते प्राप्ताः शीघ्रं च यादवाः ॥ यत्रानिरुद्धः सहयो वर्त्तते सेनयाऽऽवृतः ॥१२॥ तान्दृष्ट्वा चानिरुद्धस्तु स्वरथादवतीर्य च ॥ पुरस्कृत्य हयं चाग्रे नृपैः सार्द्धं समाययौ ॥१३॥ पूर्वं नत्वा कुलाचार्यं वसुदेवं बलं तथा ॥ श्रीकृष्णं पितरं चैव तेभ्यश्चाश्वं ददौ पुनः ॥१४॥ शुभाशिषो ददुस्ते तु प्रीताः प्रेमपरिप्लुताः ॥ त्वया साधु कृतं वत्स सर्वाञ्जित्वा रिपून्नृपान् ॥१५॥ आनयामास तुरगं मध्ये संवत्सरस्य च ॥ इति तद्वचनं श्रुत्वानिरुद्धः प्राह मां पुनः ॥१६॥ कृपया तव विप्रेंद्र मार्गे मार्गे मृधे मृधे ॥ बहुभिः शत्रुभिश्चाश्वो गृहीतोऽपि विमोचितः ॥१७॥ गुरोरनुग्रहेणैव सुखी भवति मानवः ॥ तस्माद्‌गुरुं च विधिना यथाशक्त्या प्रपूजयेत् ॥१८॥ भूपास्ततः समागत्य समीपे रामकृष्णयोः ॥ नेमुः पृथक्पृथक्सर्वे प्रीताः प्रेमपरिप्लुताः ॥१९॥ सर्वान्दृष्ट्वा नतान्भूपाञ्छ्रीकृष्णो बलसंयुतः ॥ चंद्रहासं च गांगेयं बिन्दुं चैवानुशाल्वकम् ॥२०॥ हेमांगदं चेद्रनीलं परिरेभे हरिर्मुदा ॥ कृष्णभक्तात्परः कोऽपि तस्माद्‌भूमौ न विद्यते ॥२१॥ ततोऽनिरुद्धं जयिनं समागतं गजे समारोप्य कुशस्थलीं ययौ ॥ शौरिः प्रसन्नः किल सर्वयादवैः पुत्रैश्च पौत्रैर्मुदितैर्नृपेश्वर ॥२२॥ पुष्पाणां मकरंदानां वर्षां चक्रुः सुरस्त्रियः ॥ लाजानां मौक्तिकानां च कुञ्जरस्थाः कुमारिकाः ॥२३॥ नृत्यवादित्रगीतेन ब्रह्मघोषेण शोभिताः ॥ पश्यंतः सिक्तमार्गां तां पुरीम्पिण्डारकं ययुः ॥२४॥ नृपाः सर्वे यदूनां च वैभवं देवदुर्लभम् ॥ विलोक्य वैभवं स्वं स्वं गर्हयंति च विस्मिताः ॥२५॥ यज्ञस्थलं ते ददृशुर्धूम्रेण धृतगंधिना ॥ व्याप्तं ब्राह्मणघोषेण ह्यसिपत्रव्रतेन च ॥२६॥ निरिक्ष्य तत्र भूपालमुग्रसेनं यदूत्तमम् ॥ पुरंदरसमं दांतं पुष्टं गौरं स्फुरत्प्रभम् ॥२७॥ कुशासनस्थं सुभगं नियमे न्यस्तभूषणम् ॥ संयुक्तं मृगशृङ्गेण मृगचर्मणि भार्यया ॥२८॥ कुर्वन्तं पूजनं चाग्नेर्घृतगंधाक्षतादिभिः ॥ मण्डपे मुनिभिर्युक्तं धूम्रेणारुणलोचनम् ॥२९॥ तं सर्वे चानिरुद्धाद्याः कृत्वाग्रे यज्ञघोटकम् ॥ वाहनेभ्यः समुत्तीर्य नेमुः प्रीताः पृथक्पृथक् ॥३०॥ ततः श्रीयदुराजस्तु सर्वान्दृष्ट्वा नृपान्यदून् ॥ सर्वेषामादधे मानं यथायोग्यं यथाबलम् ॥३१॥ अनिरुद्धस्ततो नत्वा शीघ्रं भूत्वा कृतांजलिः ॥ सर्वेषां शृण्वतां प्राह जंबूद्वीपपतिं नृपम् ॥३२॥ अनिरुद्ध उवाच - एनं पश्य महाराज इन्द्रनीलं नृपोत्तमम् ॥ पादयोः पतितं प्रेम्णा समुत्थापय देववत् ॥३३॥ हेमांगदं चानुशाल्वं बिन्दुं श्रीचन्द्रहासकम् ॥ एनं देवव्रतं पश्य चागतं तव सन्निधौ ॥३४॥ मम रक्षाकरं पश्य सांबं जांबवतीसुतम् ॥ रुद्रेण निहतं मां च पश्य कृष्णेन जीवितम् ॥३५॥ तथा रुद्रहतं पश्य जीवितं च सुनन्दनम् ॥ अन्यान्पश्य यदून्सर्वान्कृष्णस्य कृपयाऽऽगतान् ॥३६॥ गृहाण यज्ञतुरगं निर्विघ्नेन समागतम् ॥ दत्तं युद्धाय निस्त्रिंशं तं गृहाण नमोऽस्तु ते ॥३७॥ इति तद्वाक्यमाकर्ण्य यदुराजः प्रहर्षितः ॥ संश्लाघ्य तं नृपांश्चैव यथायोग्याशिषं ददौ ॥३८॥ पूजयित्वा नृपान्सर्वांस्ततो भीष्ममुवाच ह ॥ एहि भीष्म मया सार्द्धं कुरु त्वं परिरंभणम् ॥३९॥ इत्युक्त्वा तं समुत्थाय परिरेभे यदूत्तमः ॥ ततस्ते दानमानाभ्यां पूजिता यदवो नृपाः ॥४०॥ निवासं चक्रिरे प्रीता द्वारकायां गृहे गृहे ॥ ततो दृष्ट्वानिरुद्धं वै प्राप्तं सांबादिभिर्नृप ॥४१॥ देवकी रोहणी चैव रुक्मिण्याद्याः स्त्रियो वराः ॥ अन्याश्च रुक्मवत्याद्याः परिष्वज्य मुदं ययुः ॥४२॥ सुरूपा रोचना ह्यूषा राजन्नेता मुदं गताः ॥ सांबश्लाघां ततः श्रुत्वा सुयोधनसुता भृशम् ॥४३॥ मुदं ययौ स्वनेत्राभ्यां मुंचंती हर्षजं जलम् ॥ बभूव मंगलं राजन्द्वारकायां गृहे गृहे ॥ ससैन्ये नृपशार्दूल ह्यनिरुद्धे समागते ॥४४॥ इति श्रीगर्गसंहितायां हयमेधखण्डे तुरगागमनं नाम चतुष्पंचाशत्तमोऽध्यायः ॥५४॥ हरिः ॐ तत्सत् श्रीकृष्णार्पणमस्तु ॥

aśvamedhakhaṇḍaḥ - catuṣpaṃcāśattamo'dhyāyaḥ dvārakāyāṃ yajñāśvasya upasthitiḥ - garga uvāca - athograsenavacanādvasudevādayo nṛpa || netuṃ viniryayuḥ sarve hyaniruddhaṃ samāgatam ||1|| gajai rathaisturaṃgaiśca śibikābhiryadūttamāḥ || śrīkṛṣṇabaladevādyāḥ pradyumnādyā nṛpeśvara ||2|| uddhavādyā gajasthāśca hayaṃ draṣṭuṃ vinirgatāḥ || devakīpramukhā nāryo mātaraḥ kṛṣṇarāmayoḥ ||3|| śibikābhirvicitrābhirniryayurnṛpasattama || rukmiṇīsatyabhāmādyā nāryaḥ kṛṣṇasya eva hi ||4|| śibikābhiryayuḥ sarvāḥ sahasrāṇi ca ṣoḍaśa || lājānāṃ mauktikānāṃ ca kusumānāṃ nṛpeśvara || varṣāṃ kartuṃ yayuḥ śīghraṃ gajasthāśca kumārikāḥ ||5|| kalaśairjalahāriṇyo niryayurjalapūritaiḥ || saubhāgyavatyo brāhmaṇyo gaṃdhapuṣpākṣatāṃkuraiḥ ||6|| vārāṃganāśca rūpiṇyo nṛtyaṃ kartuṃ viniryayuḥ || śobhitāḥ sarvaśṛṅgārairgāyaṃtyaśca guṇānhareḥ ||7|| śaṃkhaduṃdubhinādena brahmaghoṣeṇa yādavāḥ || vāraṇeṃdraṃ puraskṛtya gargādyairmunibhiryutāḥ ||8|| vilokayaṃtaḥ svapurīṃ patākābhiśca maṃḍitām || siktamārgāṃ gaṃdhajalai raṃbhātoraṇaśobhitām ||9|| pradīptāṃ maṇidīpaiśca vitānairvividhairapi || divyanārīnarairyuktāṃ suvarṇasavanairvṛtām ||10|| pakṣiṇāṃ kalaśabdena dhūmreṇāgurugaṃdhinā || śobhitāṃ kṛṣṇanagarīṃ śakrasyevāmarāvatīm ||11|| itthaṃ vilokayaṃtaste prāptāḥ śīghraṃ ca yādavāḥ || yatrāniruddhaḥ sahayo varttate senayā''vṛtaḥ ||12|| tāndṛṣṭvā cāniruddhastu svarathādavatīrya ca || puraskṛtya hayaṃ cāgre nṛpaiḥ sārddhaṃ samāyayau ||13|| pūrvaṃ natvā kulācāryaṃ vasudevaṃ balaṃ tathā || śrīkṛṣṇaṃ pitaraṃ caiva tebhyaścāśvaṃ dadau punaḥ ||14|| śubhāśiṣo daduste tu prītāḥ premapariplutāḥ || tvayā sādhu kṛtaṃ vatsa sarvāñjitvā ripūnnṛpān ||15|| ānayāmāsa turagaṃ madhye saṃvatsarasya ca || iti tadvacanaṃ śrutvāniruddhaḥ prāha māṃ punaḥ ||16|| kṛpayā tava vipreṃdra mārge mārge mṛdhe mṛdhe || bahubhiḥ śatrubhiścāśvo gṛhīto'pi vimocitaḥ ||17|| guroranugraheṇaiva sukhī bhavati mānavaḥ || tasmād‌guruṃ ca vidhinā yathāśaktyā prapūjayet ||18|| bhūpāstataḥ samāgatya samīpe rāmakṛṣṇayoḥ || nemuḥ pṛthakpṛthaksarve prītāḥ premapariplutāḥ ||19|| sarvāndṛṣṭvā natānbhūpāñchrīkṛṣṇo balasaṃyutaḥ || caṃdrahāsaṃ ca gāṃgeyaṃ binduṃ caivānuśālvakam ||20|| hemāṃgadaṃ cedranīlaṃ parirebhe harirmudā || kṛṣṇabhaktātparaḥ ko'pi tasmād‌bhūmau na vidyate ||21|| tato'niruddhaṃ jayinaṃ samāgataṃ gaje samāropya kuśasthalīṃ yayau || śauriḥ prasannaḥ kila sarvayādavaiḥ putraiśca pautrairmuditairnṛpeśvara ||22|| puṣpāṇāṃ makaraṃdānāṃ varṣāṃ cakruḥ surastriyaḥ || lājānāṃ mauktikānāṃ ca kuñjarasthāḥ kumārikāḥ ||23|| nṛtyavāditragītena brahmaghoṣeṇa śobhitāḥ || paśyaṃtaḥ siktamārgāṃ tāṃ purīmpiṇḍārakaṃ yayuḥ ||24|| nṛpāḥ sarve yadūnāṃ ca vaibhavaṃ devadurlabham || vilokya vaibhavaṃ svaṃ svaṃ garhayaṃti ca vismitāḥ ||25|| yajñasthalaṃ te dadṛśurdhūmreṇa dhṛtagaṃdhinā || vyāptaṃ brāhmaṇaghoṣeṇa hyasipatravratena ca ||26|| nirikṣya tatra bhūpālamugrasenaṃ yadūttamam || puraṃdarasamaṃ dāṃtaṃ puṣṭaṃ gauraṃ sphuratprabham ||27|| kuśāsanasthaṃ subhagaṃ niyame nyastabhūṣaṇam || saṃyuktaṃ mṛgaśṛṅgeṇa mṛgacarmaṇi bhāryayā ||28|| kurvantaṃ pūjanaṃ cāgnerghṛtagaṃdhākṣatādibhiḥ || maṇḍape munibhiryuktaṃ dhūmreṇāruṇalocanam ||29|| taṃ sarve cāniruddhādyāḥ kṛtvāgre yajñaghoṭakam || vāhanebhyaḥ samuttīrya nemuḥ prītāḥ pṛthakpṛthak ||30|| tataḥ śrīyadurājastu sarvāndṛṣṭvā nṛpānyadūn || sarveṣāmādadhe mānaṃ yathāyogyaṃ yathābalam ||31|| aniruddhastato natvā śīghraṃ bhūtvā kṛtāṃjaliḥ || sarveṣāṃ śṛṇvatāṃ prāha jaṃbūdvīpapatiṃ nṛpam ||32|| aniruddha uvāca - enaṃ paśya mahārāja indranīlaṃ nṛpottamam || pādayoḥ patitaṃ premṇā samutthāpaya devavat ||33|| hemāṃgadaṃ cānuśālvaṃ binduṃ śrīcandrahāsakam || enaṃ devavrataṃ paśya cāgataṃ tava sannidhau ||34|| mama rakṣākaraṃ paśya sāṃbaṃ jāṃbavatīsutam || rudreṇa nihataṃ māṃ ca paśya kṛṣṇena jīvitam ||35|| tathā rudrahataṃ paśya jīvitaṃ ca sunandanam || anyānpaśya yadūnsarvānkṛṣṇasya kṛpayā''gatān ||36|| gṛhāṇa yajñaturagaṃ nirvighnena samāgatam || dattaṃ yuddhāya nistriṃśaṃ taṃ gṛhāṇa namo'stu te ||37|| iti tadvākyamākarṇya yadurājaḥ praharṣitaḥ || saṃślāghya taṃ nṛpāṃścaiva yathāyogyāśiṣaṃ dadau ||38|| pūjayitvā nṛpānsarvāṃstato bhīṣmamuvāca ha || ehi bhīṣma mayā sārddhaṃ kuru tvaṃ pariraṃbhaṇam ||39|| ityuktvā taṃ samutthāya parirebhe yadūttamaḥ || tataste dānamānābhyāṃ pūjitā yadavo nṛpāḥ ||40|| nivāsaṃ cakrire prītā dvārakāyāṃ gṛhe gṛhe || tato dṛṣṭvāniruddhaṃ vai prāptaṃ sāṃbādibhirnṛpa ||41|| devakī rohaṇī caiva rukmiṇyādyāḥ striyo varāḥ || anyāśca rukmavatyādyāḥ pariṣvajya mudaṃ yayuḥ ||42|| surūpā rocanā hyūṣā rājannetā mudaṃ gatāḥ || sāṃbaślāghāṃ tataḥ śrutvā suyodhanasutā bhṛśam ||43|| mudaṃ yayau svanetrābhyāṃ muṃcaṃtī harṣajaṃ jalam || babhūva maṃgalaṃ rājandvārakāyāṃ gṛhe gṛhe || sasainye nṛpaśārdūla hyaniruddhe samāgate ||44|| iti śrīgargasaṃhitāyāṃ hayamedhakhaṇḍe turagāgamanaṃ nāma catuṣpaṃcāśattamo'dhyāyaḥ ||54|| hariḥ oṃ tatsat śrīkṛṣṇārpaṇamastu ||

English translation

Aniruddha was received by Vasudeva, etc.; the Yadavas, with their army and horses, returned to Dwarkapuri and met everyone, and the kings gathered by Krishna and Ugrasena, etc.

Srigargaji says - Nareshwar! Subsequently, on Ugrasena's orders, all the best Yadavas, including Vasudeva, returned from the conquest and set out from Dwarkapuri to bring Aniruddha. They sat on elephants, horses, chariots, and camels. Oh dear God! Along with them, Baldev, Shrikrishna, Pradyumna, and Uddhav mounted an elephant and Shyamakarna set out to see the horses. Oh dear Lord! The mothers of Lord Krishna and Balarama, the women of Devaki, and the queens of Rukmini and Satyabhama, along with sixteen thousand other queens, went out of the city on strange offerings. Oh dear God! Many virgins sat on elephants and hurried to shower lava, pearls, and flowers. The paniharinis (women who carried water) came out with urns full of water. Luckily, the Brahmin wives carried perfumes, flowers, akshatas and Durvankaras. The Rupavati Varanganas, adorned with all kinds of ornaments, set out to dance, singing the virtues of Sriharika. All the Yadavas, accompanied by sages like Gargacharya and others, went to see the splendor of their Puri, carrying forward a Gajraj with the sound of conch shells, the sound of drum beats and the chanting of Veda mantras. The Dwarkapuri was decorated with flagpoles. Its streets were sprinkled with fragrant water. Each building in Puroka was decorated with banana pillars and garlands. Dwarkapuri was illuminated by jewelled lamps and various candles. The divine women and divine men there adorned the city with golden anklets. The city of Lord Krishna was as beautiful as Indra's Amaravati Puri, with its splendor imbued with the colour of birds and the scent of fire. 1-11 |

Hearing this, Aniruddha looked at me and said, "Wipraver! It is by your grace that this horse has been redeemed from many enemies in the way and in every battle. It is by the grace of the Guru that a person becomes happy. Therefore, one should worship Gurudev as per one's own strength. 16-18 |

All the others then approached Balarama and Krishna, and all, pleased and in love, took turns to bow at their feet. Seeing all those Bhoopalas bowing down, Lord Krishna along with Balarama embraced Chandrahas, Bhishma, Bindu, Anushalva, Hemangada and Indraneel with great joy. Therefore, there is no one on this earth greater than a devotee of Lord Krishna. 19-21 |

Oh dear God! Vasudeva then returned victorious from that journey, mounted Aniruddha on an elephant, and went with all the Yadavas and Mudit sons and grandsons to Kushasthilpuri with joy. At that time, the gods showered them with flowers and nectar, and the virgins on elephants showered them with flowers and pearls. They all went to Pindaraka Kshetra, marveling at the splendor of Dwarkapuri, which was sprinkled with streets adorned with dance, instruments, songs, and the chanting of Veda mantras. All the kings were amazed at the divine splendor of the Yadavas and began to denounce their own splendor. He also saw the sacrificial site, which was abuzz with the fragrance of ghee and the chants of the Brahmins. Then there he also saw Yadukulatilaka Maharaja Ugrasena, the asipatra-vratahara, who was as radiant, jyotirya, hrishta-pushta, and luminous as Devaraja Indra. He looked very handsome sitting on the couch. They had taken down the jewellery to maintain order. The hands bore the crest of a deer, and he sat with his queen on the antelope, which was perched on top of the said kushasana. Maharaja Ugrasena was performing agri-puja in the Yajna-mandapa of grit, gandha and akshat etc. The sages and sages were sitting with him and his eyes were red from the smoke. 22-29 |

Yadavas like Aniruddha got down from the vehicles and proceeded with the sacrificial horses and paid separate obeisance to the Maharaja with great joy. After this, Yadavaraja Shriugrasena gave due respect to all those kings and Yadavas according to his power. Aniruddha then said a quick salutation, joined hands, and listened to Maharaja Ugrasena, the lord of the island of Jambu. 30-32 |

Hearing this statement of Aniruddha, the Yadava king Ugrasena was very happy. He also gave due blessings to other kings by praising them. Then, after worshipping all the kings, he said to Devvrat Bhishma, "Bhishmani! Come and meet with me with all your heart. With that, Yadukulatilaka Ugrasena got up and hugged him tightly. After this, the king and the Yadavas, who were honored with alms, took up residence in the various houses of Dwarkapuri with great joy. 38-40 | (Ashwamedh Khand Chapter 51 to 58)

O Lord! Devaki, Rohini, Rukmini, and Rukmavati, among other revered women, were pleased to see Aniruddha with Samba and others thereafter. The king! Surupa, Rochana and Usha - all of them were overjoyed too. Hearing Sambaki's praise, Lakshmana, Duryodhana's daughter, felt immense joy, tears of joy streaming down her eyes. The Supreme Being With Aniruddha's return with the army, the festival of Mangalotsav began to be celebrated in every household of Dwarka. 41-44 |

Thus was completed the fifty-fourth chapter in the Ashvamedha Khanda under the Srigargha Samhita, titled 'Yajna-Related Ashvaka Dwarakamaen Avanam'. 54.

Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 32066, revision 201926 (2019-05-16T23:21:11Z). English was rendered from the complete Hindi chapter at https://www.mahakavya.com/ashwamedh-khand-chapter-51-to-58/ as a transparent machine-assisted translation using the pinned IndicTrans2 Indic–English Distilled 200M model and retained without claiming verse-by-verse alignment.