Aśvamedha-khaṇḍa · Chapter 46
Sourceगर्ग उवाच - कृष्णं समागतं दृष्ट्वा ताः समुत्थाय हर्षिताः ॥ चक्रुर्जयजयारावं गोप्यो दुःखं विसृज्य च ॥१॥ दृष्ट्वा संमूर्च्छितां राधां गोपिभिः प्रार्थितो हरिः ॥ चैतन्यार्थे व्रजे तत्र चकार मुरलीरवम् ॥२॥ नोत्थितां राधिकां दृष्ट्वा श्रीराधावल्लभो हरिः ॥ तस्यै संश्रावयामास वेणुगीतं पुनः पुनः ॥३॥ ततः समुत्थिता राधा स्मृत्वा दुःखं वियोगजम् ॥ बभूव मूर्च्छिता राजन्माधवस्य प्रपश्यतः ॥४॥ ततः कृष्णस्य वचनात्सद्यश्चन्द्रानना सखी ॥ चन्द्रावलीं प्रत्युवाच प्रसन्ना कृष्णवेणुना ॥५॥ चन्द्राननोवाच - कृष्णचन्द्रः पुरा निर्गतो मानतो ह्यागतः सोऽपि राधे युगांते पुनः ॥ नाशयन्सर्वदुःखानि ते सन्निधौ संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥६॥ छुंगछुंगे निनादं मृदंगे कलं वाद्यमाने सुरस्त्रीजनैः सेवितः ॥ रासरम्याङ्गणे नृत्यकृन्माधवः संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥७॥ चारुचामीकराभासिवासा विभुर्वैजयंतीभराभासितोरस्थलः ॥ नंदवृन्दावने गोपिकामध्यगः संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥८॥ चारुचंद्रावलीलोचनाचुंबितो गोपगोवृन्दगोपिकावल्लभः ॥ कंसवंशाटवीदाहदावानलः संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥९॥ बालिकातालिकाताललीलालयासङ्गसंदर्शितभ्रूलताविभ्रमः ॥ गोपिकागीतदत्तावधानः स्वयं संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥१०॥ मौलिमालांगदैः किंकिणीकुण्डलैर्भूषितो नंदनो नंदराजस्य च ॥ प्रीतिकृत्सुन्दरो देवि प्रीत्या तव संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥११॥ पारिजातं समुद्धृत्य राधावरो रोपयामास भामाभयादंगणे ॥ वल्लवीवृन्दवृन्दारिकाकामुकः संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥१२॥ ऋक्षराजं विनिर्जित्य नीत्वा मणिं संददौ भीतवद्भूमिनाथाय च ॥ सोऽपि रासे समागत्य रासेश्वरो संजगौ वेणुना देवकीनंदनः ॥१३॥ गर्ग उवाच - इति श्रुत्वा राधिका तु महिमां वेणूवादिनः ॥ प्रसन्ना हि समुत्थाय परिरेभे प्रियं प्रिया ॥१४॥ वृन्दावनेशो गोविंदो रेमे वृन्दावने वने ॥ वृन्दावननिवासिन्या पश्यन्वृन्दावनद्रुमान् ॥१५॥ ततः कृष्णं च जगृहुः सर्वतो व्रजयोषितः ॥ वर्षाकाले नृपश्रेष्ठ सौदामिन्यो यथा घनम् ॥१६॥ यावतीस्तत्र गोप्यश्च तावद्रूपधरो हरिः ॥ यमुनापुलिनं राजँस्ताभिः साकं समाययौ ॥१७॥ बभूवुर्मुदिता नार्यो यथा च श्रुतयः पुरा ॥ स्ववस्त्रैः कृष्णचन्द्राय ह्यासनं ता अचीक्लृपन् ॥१८॥ श्रीराधारमणस्तस्मिन्नासने सह राधया ॥ निषसाद ह्यहो राजंस्ताभिर्भक्त्या वशीकृतः ॥ १९॥ गोलोके यादृशं रूपं दर्शयामास तादृशम् ॥ गोपीनां राधया सार्द्धं कृष्णं त्रैलोक्यमोहनम् ॥२०॥ दृष्ट्वा गोकुलचन्द्रस्य सुरूपं परमाद्भुतम् ॥ स्वात्मानं नाविदन्गोप्यो ब्रह्मानन्देन निर्वृताः ॥२१॥ स्थले कृत्वा विहारं तु विवेश यमुनाजलम् ॥ ताभीर्भक्त्या वशीभूतो गोपीभिः सह राधया ॥२२॥ वारां विहारं भगवान्स्त्रीभिः सार्द्धं चकार ह ॥ मन्दाकिन्यां यथा शक्रो ह्यप्सरोभिर्वृतो दिवि ॥२३॥ माधवो माधवीं राजन् माधवी माधवं जले ॥ अन्योन्यं तौ सिषिचतुः सलिले सलिलैस्त्वरम् ॥२४॥ कबरीकेशपाशाभ्यां प्रच्युतैः कुसुमैर्बभौ ॥ यमुनाचित्रवर्णैश्च यथोष्णिङ्मुद्रिता नृप ॥२५॥ रा विद्याधर्यो देवपत्न्यः पुष्पवर्षं प्रचक्रिरे ॥ प्रश्लथद्वस्त्रनीव्यस्ता मोहं प्राप्ताः स्मरातुराः ॥२६॥ अथ कृष्णो वारिलीलां कृत्वा वै लीलया युतः ॥ जलान्निष्क्रम्य राजेंद्र गिरिं गोवर्धनं ययौ ॥२७॥ अनुजग्मुर्गोपिकास्तं सहचर्यो नृपेश्वर ॥ काश्चिद्व्यजनहस्ताश्च काश्चिच्चामरवाहकाः ॥२८॥ काश्चित्तांबूलहस्ताश्च काश्चिद्दर्पणवाहकाः ॥ काश्चिद्भूषणहस्ताश्च काश्चित्कुसुमवाहकाः ॥२९॥ काश्चिच्चंदनहस्ताश्च काश्चिद्भाजनवाहकाः ॥ काश्चिद्यावकहस्ताश्च काश्चिदंबरवाहकाः ॥३०॥ काश्चिन्मृदंगहस्ताश्च काश्चित्कांस्यधराश्च वै ॥ मुरयष्टिधराः काश्चित्काश्चिद्वीणाधराः पराः ॥३१॥ करतालकराः काश्चित्काश्चिद्गानपरायणाः ॥ षट्त्रिंशद्रागरागिण्यो व्रजस्त्रीरूपधारकाः ॥३२॥ गोलोकाद्भारते पूर्वमागता राधया सह ॥ जगुस्ता ननृतुस्तत्र श्रीराधेश्वरसन्निधौ ॥३३॥ ननर्त मध्ये तासां च कृष्णो मदनमोहनः ॥ प्रगायन्वेणुना गीतं त्रिलोकीं मोहयन्हरिः ॥३४॥ वादित्रैः किंकिणीभिश्च वलयनूपुरकंकणैः ॥ गीतैर्मिश्रितशब्दोऽभूत्तुमुलो रासमंडले ॥३५॥ देवाश्च देवपत्न्यश्च रासं दृष्ट्वा हरेरपि ॥ बभूवर्मूर्च्छिता राजन्गगने स्मरपीडिताः ॥३६॥ चंद्रिकायां तु चन्द्रस्य चतुरश्चंचलश्चलन् ॥ चंद्रावल्या बभौ चैव घनश्चंचल एव च ॥३७॥ राधायास्तत्र शृङ्गारं स्रग्भिर्यावककज्जलैः ॥ चक्रे कमलपत्राद्यैर्गिरौ गिरिधरो महान् ॥३८॥ कुंकुमागुरुकस्तूरीचन्दनाद्यैश्च राधिका ॥ चक्रे कमलपत्रं वै श्रीकृष्णस्यानने वरम् ॥३९॥ ततश्च सस्मिता राधा सस्मितं भगवन्मुखम् ॥ पश्यन्ती नागवल्ल्याश्च बीटकं प्रददौ मुदा ॥४०॥ प्रियाप्रदत्तं तांबूलं बुभुजे नंदनंदनः ॥ कृष्णदत्तं च तांबूलं चखाद रधिका मुदा ॥४१॥ कृष्णचर्विततांबूलं नीत्वा राधा बलात्पुनः ॥ जघास भक्त्या सा शीघ्रं सती पतिपरायणा ॥४२॥ प्रियाचर्विततांबूलं ययाचे भगवान्हरिः ॥ राधा ददौ न तं भीता पपात तत्पदांबुजे ॥४३॥ पद्मा पद्मावती नंदी आनन्दी सुखदायिनी ॥ चंद्रावली चंद्रकला वंद्या ह्येता हरिप्रियाः ॥४४॥ वृन्दावने हरिस्ताभिर्वसंतर्तुप्रपूरिते ॥ नानाप्रकारं शृङ्गारं स चकार मनोजवत् ॥४५॥ काश्चित्पिबंति गोप्यस्तु श्रीकृष्णस्याधरामृतम् ॥ काश्चिद्वालिंगनं चक्रुः कृष्णस्य परमात्मनः ॥४६॥ ततः कृष्णस्तु भगवान्गोपीनां कुचकुंकुमैः ॥ सुवर्णवर्णो भूत्वा वै रेजे मदनमोहनः ॥४७॥ पुनर्गोपीजनैः सार्द्धं श्रीगोपीजनवल्लभः ॥ रासं चकार राजेंद्र सुन्दरे कदलीवने ॥४८॥ एवं हेमन्तरजनी गोपीनां रासमण्डले ॥ व्यतीता क्षणवद्राजन्नित्यानंदेन तत्र वै ॥४९॥ अथ नंदस्य सदनं रासं कृत्वा ययौ हरिः ॥ वृषभानुपुरं राधा तथा गोप्यो गृहान्ययुः ॥५०॥ न जानंति व्रजे गोपा रासवार्तां हरेरपि ॥ स्वान्स्वान्दारान्स्वपार्श्वस्थान्मन्यमाना नृपेश्वर ॥५१॥ इदं शृङ्गारचरितं राधामाधवयोः परम् ॥ ये पठंति च शृण्वन्ति ते व्रजिष्यंति चाक्षरम् ॥५२॥ इति श्रीगर्गसंहितायां हयमेधखण्डे रासक्रीडासंपूर्तिर्नाम षट्चत्वारिशोऽध्यायः ॥४६॥ हरिः ॐ तत्सत् श्रीकृष्णार्पणमस्तु ॥
garga uvāca - kṛṣṇaṃ samāgataṃ dṛṣṭvā tāḥ samutthāya harṣitāḥ || cakrurjayajayārāvaṃ gopyo duḥkhaṃ visṛjya ca ||1|| dṛṣṭvā saṃmūrcchitāṃ rādhāṃ gopibhiḥ prārthito hariḥ || caitanyārthe vraje tatra cakāra muralīravam ||2|| notthitāṃ rādhikāṃ dṛṣṭvā śrīrādhāvallabho hariḥ || tasyai saṃśrāvayāmāsa veṇugītaṃ punaḥ punaḥ ||3|| tataḥ samutthitā rādhā smṛtvā duḥkhaṃ viyogajam || babhūva mūrcchitā rājanmādhavasya prapaśyataḥ ||4|| tataḥ kṛṣṇasya vacanātsadyaścandrānanā sakhī || candrāvalīṃ pratyuvāca prasannā kṛṣṇaveṇunā ||5|| candrānanovāca - kṛṣṇacandraḥ purā nirgato mānato hyāgataḥ so'pi rādhe yugāṃte punaḥ || nāśayansarvaduḥkhāni te sannidhau saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||6|| chuṃgachuṃge ninādaṃ mṛdaṃge kalaṃ vādyamāne surastrījanaiḥ sevitaḥ || rāsaramyāṅgaṇe nṛtyakṛnmādhavaḥ saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||7|| cārucāmīkarābhāsivāsā vibhurvaijayaṃtībharābhāsitorasthalaḥ || naṃdavṛndāvane gopikāmadhyagaḥ saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||8|| cārucaṃdrāvalīlocanācuṃbito gopagovṛndagopikāvallabhaḥ || kaṃsavaṃśāṭavīdāhadāvānalaḥ saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||9|| bālikātālikātālalīlālayāsaṅgasaṃdarśitabhrūlatāvibhramaḥ || gopikāgītadattāvadhānaḥ svayaṃ saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||10|| maulimālāṃgadaiḥ kiṃkiṇīkuṇḍalairbhūṣito naṃdano naṃdarājasya ca || prītikṛtsundaro devi prītyā tava saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||11|| pārijātaṃ samuddhṛtya rādhāvaro ropayāmāsa bhāmābhayādaṃgaṇe || vallavīvṛndavṛndārikākāmukaḥ saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||12|| ṛkṣarājaṃ vinirjitya nītvā maṇiṃ saṃdadau bhītavadbhūmināthāya ca || so'pi rāse samāgatya rāseśvaro saṃjagau veṇunā devakīnaṃdanaḥ ||13|| garga uvāca - iti śrutvā rādhikā tu mahimāṃ veṇūvādinaḥ || prasannā hi samutthāya parirebhe priyaṃ priyā ||14|| vṛndāvaneśo goviṃdo reme vṛndāvane vane || vṛndāvananivāsinyā paśyanvṛndāvanadrumān ||15|| tataḥ kṛṣṇaṃ ca jagṛhuḥ sarvato vrajayoṣitaḥ || varṣākāle nṛpaśreṣṭha saudāminyo yathā ghanam ||16|| yāvatīstatra gopyaśca tāvadrūpadharo hariḥ || yamunāpulinaṃ rāja~stābhiḥ sākaṃ samāyayau ||17|| babhūvurmuditā nāryo yathā ca śrutayaḥ purā || svavastraiḥ kṛṣṇacandrāya hyāsanaṃ tā acīklṛpan ||18|| śrīrādhāramaṇastasminnāsane saha rādhayā || niṣasāda hyaho rājaṃstābhirbhaktyā vaśīkṛtaḥ || 19|| goloke yādṛśaṃ rūpaṃ darśayāmāsa tādṛśam || gopīnāṃ rādhayā sārddhaṃ kṛṣṇaṃ trailokyamohanam ||20|| dṛṣṭvā gokulacandrasya surūpaṃ paramādbhutam || svātmānaṃ nāvidangopyo brahmānandena nirvṛtāḥ ||21|| sthale kṛtvā vihāraṃ tu viveśa yamunājalam || tābhīrbhaktyā vaśībhūto gopībhiḥ saha rādhayā ||22|| vārāṃ vihāraṃ bhagavānstrībhiḥ sārddhaṃ cakāra ha || mandākinyāṃ yathā śakro hyapsarobhirvṛto divi ||23|| mādhavo mādhavīṃ rājan mādhavī mādhavaṃ jale || anyonyaṃ tau siṣicatuḥ salile salilaistvaram ||24|| kabarīkeśapāśābhyāṃ pracyutaiḥ kusumairbabhau || yamunācitravarṇaiśca yathoṣṇiṅmudritā nṛpa ||25|| rā vidyādharyo devapatnyaḥ puṣpavarṣaṃ pracakrire || praślathadvastranīvyastā mohaṃ prāptāḥ smarāturāḥ ||26|| atha kṛṣṇo vārilīlāṃ kṛtvā vai līlayā yutaḥ || jalānniṣkramya rājeṃdra giriṃ govardhanaṃ yayau ||27|| anujagmurgopikāstaṃ sahacaryo nṛpeśvara || kāścidvyajanahastāśca kāściccāmaravāhakāḥ ||28|| kāścittāṃbūlahastāśca kāściddarpaṇavāhakāḥ || kāścidbhūṣaṇahastāśca kāścitkusumavāhakāḥ ||29|| kāściccaṃdanahastāśca kāścidbhājanavāhakāḥ || kāścidyāvakahastāśca kāścidaṃbaravāhakāḥ ||30|| kāścinmṛdaṃgahastāśca kāścitkāṃsyadharāśca vai || murayaṣṭidharāḥ kāścitkāścidvīṇādharāḥ parāḥ ||31|| karatālakarāḥ kāścitkāścidgānaparāyaṇāḥ || ṣaṭtriṃśadrāgarāgiṇyo vrajastrīrūpadhārakāḥ ||32|| golokādbhārate pūrvamāgatā rādhayā saha || jagustā nanṛtustatra śrīrādheśvarasannidhau ||33|| nanarta madhye tāsāṃ ca kṛṣṇo madanamohanaḥ || pragāyanveṇunā gītaṃ trilokīṃ mohayanhariḥ ||34|| vāditraiḥ kiṃkiṇībhiśca valayanūpurakaṃkaṇaiḥ || gītairmiśritaśabdo'bhūttumulo rāsamaṃḍale ||35|| devāśca devapatnyaśca rāsaṃ dṛṣṭvā harerapi || babhūvarmūrcchitā rājangagane smarapīḍitāḥ ||36|| caṃdrikāyāṃ tu candrasya caturaścaṃcalaścalan || caṃdrāvalyā babhau caiva ghanaścaṃcala eva ca ||37|| rādhāyāstatra śṛṅgāraṃ sragbhiryāvakakajjalaiḥ || cakre kamalapatrādyairgirau giridharo mahān ||38|| kuṃkumāgurukastūrīcandanādyaiśca rādhikā || cakre kamalapatraṃ vai śrīkṛṣṇasyānane varam ||39|| tataśca sasmitā rādhā sasmitaṃ bhagavanmukham || paśyantī nāgavallyāśca bīṭakaṃ pradadau mudā ||40|| priyāpradattaṃ tāṃbūlaṃ bubhuje naṃdanaṃdanaḥ || kṛṣṇadattaṃ ca tāṃbūlaṃ cakhāda radhikā mudā ||41|| kṛṣṇacarvitatāṃbūlaṃ nītvā rādhā balātpunaḥ || jaghāsa bhaktyā sā śīghraṃ satī patiparāyaṇā ||42|| priyācarvitatāṃbūlaṃ yayāce bhagavānhariḥ || rādhā dadau na taṃ bhītā papāta tatpadāṃbuje ||43|| padmā padmāvatī naṃdī ānandī sukhadāyinī || caṃdrāvalī caṃdrakalā vaṃdyā hyetā haripriyāḥ ||44|| vṛndāvane haristābhirvasaṃtartuprapūrite || nānāprakāraṃ śṛṅgāraṃ sa cakāra manojavat ||45|| kāścitpibaṃti gopyastu śrīkṛṣṇasyādharāmṛtam || kāścidvāliṃganaṃ cakruḥ kṛṣṇasya paramātmanaḥ ||46|| tataḥ kṛṣṇastu bhagavāngopīnāṃ kucakuṃkumaiḥ || suvarṇavarṇo bhūtvā vai reje madanamohanaḥ ||47|| punargopījanaiḥ sārddhaṃ śrīgopījanavallabhaḥ || rāsaṃ cakāra rājeṃdra sundare kadalīvane ||48|| evaṃ hemantarajanī gopīnāṃ rāsamaṇḍale || vyatītā kṣaṇavadrājannityānaṃdena tatra vai ||49|| atha naṃdasya sadanaṃ rāsaṃ kṛtvā yayau hariḥ || vṛṣabhānupuraṃ rādhā tathā gopyo gṛhānyayuḥ ||50|| na jānaṃti vraje gopā rāsavārtāṃ harerapi || svānsvāndārānsvapārśvasthānmanyamānā nṛpeśvara ||51|| idaṃ śṛṅgāracaritaṃ rādhāmādhavayoḥ param || ye paṭhaṃti ca śṛṇvanti te vrajiṣyaṃti cākṣaram ||52|| iti śrīgargasaṃhitāyāṃ hayamedhakhaṇḍe rāsakrīḍāsaṃpūrtirnāma ṣaṭcatvāriśo'dhyāyaḥ ||46|| hariḥ oṃ tatsat śrīkṛṣṇārpaṇamastu ||
English translation
The arrival of Lord Krishna brings joy to the gopis; the discussion of Srihari's Venugita cures Sriradha's fainting; Srihari's Sriradha, along with other gopas and sundaris, is accompanied by Van-Vihara, Sthal-Vihara, Jal-Vihara, Parbat-Vihara, and Ras-Krida.
Srigarji says - Rajan! Seeing Krishna, all the gopas and sundaris rose up in joy and joy, giving up sorrow and cheering. Sriradha had fallen into a state of unconsciousness. Seeing their condition, Srihari prayed to the Gopangas and began chanting hymns in the Vrajbhoomi to awaken them. Even then, Radhika did not wake up. Seeing this, Sri Radhavallabha Hari began to recite the Venugita to him again and again. The king. Hearing that song, Sriradha woke up; but recalling the grief caused by the separation, she looked at Madhav and then fainted. Then a friend named Chandranana, who was pleased with Lord Krishna's Venugita, received his order and immediately addressed Sriradha to Chandravali. 1 - 5.
Sriganganji says - Rajan. Priya Sriradha was pleased to hear the description of the glory of the Venu player Shyamsundar and gave a deep hug to the sweetheart. Then Vrindavanadhishwara Govinda went on a vihara in Vrindavan, seeing the splendor of the trees of that forest with the vigor of Vrindavan's inhabitants. The Supreme Being The young women of Vraja then caught Krishna on all sides, just as the sandals encircle the clouds during the rainy season. The king! Taking as many forms as the gopis there were, Shyamsundar came with all of them to the Yamuna pool. Just as in the past the Srutis were pleased to meet the Lord, the Gopangas began to experience supreme bliss with Shyamsundara. They gave the seat of their respective garments to Srikrishna Chandra. The king! On that seat, Sri Radharaman Nandanandan sat with Radha. Ahhh! Those gopasundaris had subdued the Lord with their devotion. Tribhuvanamohana manifested himself at that time to the Gopanganas, including Radha, in the same form that Krishna had shown in Goloka. The Gopas were lost in the bliss of Brahman when they saw the most magnificent form of Gokulchandra. 14-21 |
Shyamsundara entered the waters of the Yamuna with Sriradha and Gopanganas, who had accompanied him on a pilgrimage to the site and had submitted to his devotion. The Lord there accompanied the Vraja Sundaris in the same manner as in heaven with the Devaraja Indra Apsaras in the waters of Mandakini. The king. Madhava Madhavi and Madhavi Madhava started soaking each other in the water. They both used to throw water at each other with great haste. O Lord! The flowers falling from the braid and hair of the Gopanganas adorned the Yamuna just as the blue turban adorned with the prints of many colors. The scholars and the divinities began to shower flowers. The bottom of their saris became loose and they became infatuated with love. 22-26 |
Rajendra! After this, after completing the Jal-Vihara, Shyamsundar leapt out of the Yamuna water and went to Govardhan Parvat. Oh dear God! His fellow gopis also accompanied him. Some had dishes in their hands, and many were swaying. Some had betel leaves in their hands. Many of the gopis carried mirrors. Many had vessels of various ornaments in their hands and were carrying loads of flowers. Some of the gopis had sandalwood vessels in their hands and some were carrying loads of various types of vessels. Some mahavars were taken and some were clothes. Some had mridangas in their hands, while others had tusks. One was a moorishti dharini and the other a veena dharini. Some walked with cymbals and others sang songs. Thirty-six ragas had taken the form of Vrajasundari and joined the Yutham. The gopis who had come to India from Goloka with Sriradha in the past were singing and dancing near Sriradhavallabha. 27-33 | (Ashwamedh Khand Chapter 46 to 50)
In the midst of them all, Madanmohan Krishna began to dance Hari, singing songs to Venu and enthralling the Trilokis. The raasmandalam began to have a melodic sound, consisting of cymbals, cymbals, cymbals, bracelets, and cymbals. The king. The gods and goddesses were moved by the sight of Sriharika Rasa and fell in love in the sky. In the moonlight of the moon, shrewdly agile Sri Krishna would walk at the speed of a dance, surrounded by a crescent moon, as if adorned with an electronically charged cloud. On that mountain, the great Giridhar Shyamsundar adorned Sriradha with flower garlands, mahavars, kajals, and lotus leaves. Sreedharan also composed beautiful lotus petals in the face of Lord Krishna by Kumkum, Aguru and Chandan etc. Then a smiling Radha, looking at the face of the God with a faint smile, offered him a happy betel leaf. Nandanandan Sriharini ate the tambool given to him by his beloved with great love. Then the tambool offered by Lord Krishna was also received with joy by Sridhara. Driven by a sense of devotion, Sati Sriradhana, the husband-parayana, suddenly took the tambula chewed by Lord Krishna and quickly placed it in her mouth. Then the Lord also asked him for the tambuloo which was chewed by Priya; but Sri Radha did not give it. She fell at his feet, terrified. 34-43 |
Padma, Padmavati, Nandi, Anandi, Sukhdayini, Chandravali, Chandrakala, and Vandya - these Gopanganas are the Pranavallabhas of Srihariki. Srihari wore a variety of makeup with all of them in the springtime grandeur of Vrindavan. He also seemed to be more charming than Kamadeva. Some gopis used to drink the adharmrita of Lord Krishna and many of them used to tie Lord Krishna in their arms. Then Madan Mohan Lord Krishna became golden in color by indulging in saffron applied on the thorax of Gopanganas and started getting unparalleled beauty. 44-47 |
Rajendra! Then in the beautiful Kadalivan, Sri Gopijanavallabha along with the Gopijans performed Raas. O Lord! Thus the night of the Hemanta season of the gopis with Nityananda's Shyamsundara in the Rasamandala passed in a moment. 48-49 |
After performing the rasa in this way, Nandanandan moved to Srihari Nanda Bhavan. Sriradha returned to Vrishabhanupuram and the other Gopanganas also went to their respective homes. Oh dear God! Vrajke Gopa Srihariki could not know this Rasvarta at all. They found their respective wives sleeping next to them. Those who read and listen to this supreme beauty of Radhamadhava will receive Akshaya Dham Goloka. 50-52 |
Thus was completed the forty-sixth chapter of the Ashvamedha Khanda under the Srigarghasamhita, the "Purti of the Rasa Krida." 46.
Complete chapter-aligned witnesses. Sanskrit Wikisource page 32058, revision 230435 (2020-04-15T04:05:28Z). English was rendered from the complete Hindi chapter at https://www.mahakavya.com/ashwamedh-khand-chapter-46-to-50/ as a transparent machine-assisted translation using the pinned IndicTrans2 Indic–English Distilled 200M model and retained without claiming verse-by-verse alignment.