राम

Appendix I · Section §30

Inserts after HV 99.26

419 lines

Editorial note: “After 99.26, all Mss. (except Ś1 Ñ1 M1-3) G(ed.) ins. App. I, No. 30

Line 1

सर्वमायास्व् अभिज्ञो ऽसौ नाम विश्राव्य चाव्ययः

sarvamāyāsv abhijño 'sau nāma viśrāvya cāvyayaḥ

Line 2

अहो दानव दुष्टात्मन् केशवस्यात्मजं शिशुम्

aho dānava duṣṭātman keśavasyātmajaṃ śiśum

Line 3

हरते निर्भयश् चैव भयम् अद्य करोम्य् अहम्

harate nirbhayaś caiva bhayam adya karomy aham

Line 4

कथं वै क्रोधम् आगच्छेद् बध्यते वा कथं मया

kathaṃ vai krodham āgacched badhyate vā kathaṃ mayā

Line 5

प्रथमं किं करिष्यामि येन कुप्यति मन्दधीः

prathamaṃ kiṃ kariṣyāmi yena kupyati mandadhīḥ

Line 6

अस्ति चास्य ध्वजं सिंहकेतुविभूषितम्

asti cāsya dhvajaṃ siṃhaketuvibhūṣitam

Line 7

तोरणं गृहम् आसाद्य उच्छ्रितं मेरुशृङ्गवत्

toraṇaṃ gṛham āsādya ucchritaṃ meruśṛṅgavat

Line 8

एतद् उन्मथ्य पातिष्ये भल्लेन निशितेन वै

etad unmathya pātiṣye bhallena niśitena vai

Line 9

ध्वजच्छेदं विदित्वाथ शम्बरो निष्क्रमिष्यति

dhvajacchedaṃ viditvātha śambaro niṣkramiṣyati

Line 10

ततो युद्धेन हत्वाजौ गन्तास्मि द्वारकां प्रति

tato yuddhena hatvājau gantāsmi dvārakāṃ prati

Line 11

इत्य् उक्त्वा सज्यम् आचक्रे सशरं चापम् ओजसा

ity uktvā sajyam ācakre saśaraṃ cāpam ojasā

Line 12

चिच्छेद ध्वजरत्नं तु शम्बरस्य महाभुजः

ciccheda dhvajaratnaṃ tu śambarasya mahābhujaḥ

Line 13

तच् छ्रुत्वा तु ध्वजच्छेदं प्रद्युम्नेन महात्मना

tac chrutvā tu dhvajacchedaṃ pradyumnena mahātmanā

Line 14

क्रुद्धस् त्व् आज्ञापयाम् आस पुत्रान् वै कालशम्बरः

kruddhas tv ājñāpayām āsa putrān vai kālaśambaraḥ

Line 15

जिघांसत महावीरा रौक्मिणेयं त्वरान्वितः

jighāṃsata mahāvīrā raukmiṇeyaṃ tvarānvitaḥ

Line 16

नैतं वै द्रष्टुम् इच्छामि मम विप्रियकारकम्

naitaṃ vai draṣṭum icchāmi mama vipriyakārakam

Line 17

श्रुत्वा तु शम्बराद् वाक्यं सुतास् ते शम्बरस्य ह

śrutvā tu śambarād vākyaṃ sutās te śambarasya ha

Line 18

संनद्धा निर्ययुर् हृष्टाः प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया

saṃnaddhā niryayur hṛṣṭāḥ pradyumnavadhakāṅkṣayā

Line 19

चित्रसेनो ऽतिसेनश् च विष्वक्सेनो ऽजितस् तथा

citraseno 'tisenaś ca viṣvakseno 'jitas tathā

Line 20

श्रुतेसेनः सुषेणश् च सोमसेनो दमस् तथा

śrutesenaḥ suṣeṇaś ca somaseno damas tathā

Line 21

सेनानीः सैन्यहन्ता च सेनहा सैनिकस् तथा

senānīḥ sainyahantā ca senahā sainikas tathā

Line 22

सेनस्कन्धो ऽतिसेनश् च सेनको ऽसनकस् तथा

senaskandho 'tisenaś ca senako 'sanakas tathā

Line 23

सुतः साकोचविकलः सातुलः सरकः शुचिः

sutaḥ sākocavikalaḥ sātulaḥ sarakaḥ śuciḥ

Line 24

कुम्भकेतुः सुदंष्ट्रश् च केशिर् इत्य् एवम् आदयः

kumbhaketuḥ sudaṃṣṭraś ca keśir ity evam ādayaḥ

Line 25

चक्रतोमरशूलानि पट्टिशानि परश्वधान्

cakratomaraśūlāni paṭṭiśāni paraśvadhān

Line 26

गृहीत्वा निर्ययुर् हृष्टा मन्युना परिचोदिताः

gṛhītvā niryayur hṛṣṭā manyunā paricoditāḥ

Line 27

आह्वयन्तम् अमित्रं वै तस्थुः संग्राममूर्धनि

āhvayantam amitraṃ vai tasthuḥ saṃgrāmamūrdhani

Line 28

प्रद्युम्नस् तु महाबाहू रथम् आरुह्य सत्वरः

pradyumnas tu mahābāhū ratham āruhya satvaraḥ

Line 29

निर्ययौ चापम् आदाय संग्रामाभिमुखस् तदा

niryayau cāpam ādāya saṃgrāmābhimukhas tadā

Line 30

ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम्

tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam

Line 31

शम्बरस्य च पुत्राणां केशवस्य च सूनुना

śambarasya ca putrāṇāṃ keśavasya ca sūnunā

Line 32

ततो देवाः सगन्धर्वाः समहोरगचारणाः

tato devāḥ sagandharvāḥ samahoragacāraṇāḥ

Line 33

देवराजं पुरस्कृत्य विमानाग्रेषु धिष्ठिताः

devarājaṃ puraskṛtya vimānāgreṣu dhiṣṭhitāḥ

Line 34

नारदस् तुम्बरुस् चैव हाहा हूहूश् च गायनाः

nāradas tumbarus caiva hāhā hūhūś ca gāyanāḥ

Line 35

अप्सरोभिः परिवृताः सर्वे तत्रावतस्थिरे

apsarobhiḥ parivṛtāḥ sarve tatrāvatasthire

Line 36

देवराजप्रतीहारो गन्धर्वश् चित्रम् अद्भुतम्

devarājapratīhāro gandharvaś citram adbhutam

Line 37

शशंस देवराजाय वज्रिणे चित्रम् अद्भुतम्

śaśaṃsa devarājāya vajriṇe citram adbhutam

Line 38

शम्बरस्य शतं पुत्रा एकः कृष्णस्य चात्मजः

śambarasya śataṃ putrā ekaḥ kṛṣṇasya cātmajaḥ

Line 39

बहूनां युध्यताम् एष कथं विजयम् आप्नुयात्

bahūnāṃ yudhyatām eṣa kathaṃ vijayam āpnuyāt

Line 40

तच् छ्रुत्वा भाषितं तस्य प्रहस्य बलसूदनः

tac chrutvā bhāṣitaṃ tasya prahasya balasūdanaḥ

Line 41

उवाच वचनं चेदम् शृणु यो ऽस्य पराक्रमः

uvāca vacanaṃ cedam śṛṇu yo 'sya parākramaḥ

Line 42

कामो ऽयं पूर्वदेहे तु हरक्रोधाग्निनिर्जितः

kāmo 'yaṃ pūrvadehe tu harakrodhāgninirjitaḥ

Line 43

रत्या प्रसादितो देवः कामपत्न्या त्रिलोचनः

ratyā prasādito devaḥ kāmapatnyā trilocanaḥ

Line 44

परितुष्टेन देवेन वरम् अस्याः प्रदीयते

parituṣṭena devena varam asyāḥ pradīyate

Line 45

विष्णुर् मनुष्यदेहस् तु द्वारकायां भविष्यति

viṣṇur manuṣyadehas tu dvārakāyāṃ bhaviṣyati

Line 46

तस्य पुत्रत्वम् अस्यैव भविष्यति न संशयः

tasya putratvam asyaiva bhaviṣyati na saṃśayaḥ

Line 47

अनङ्ग इति विख्यातस् त्रिलोकेषु महायशाः

anaṅga iti vikhyātas trilokeṣu mahāyaśāḥ

Line 48

तत्रोत्पन्नो महातेजाः शम्बरं घातयिष्यति

tatrotpanno mahātejāḥ śambaraṃ ghātayiṣyati

Line 49

सप्ताहजातमात्रं तु रुक्मिण्याः क्रोडसंस्थितम्

saptāhajātamātraṃ tu rukmiṇyāḥ kroḍasaṃsthitam

Line 50

आस्थाय शम्बरो मायां प्रद्युम्नम् अपनेष्यति

āsthāya śambaro māyāṃ pradyumnam apaneṣyati

Line 51

तच् गच्छ शम्बरगृहं भार्या मायावती भव

tac gaccha śambaragṛhaṃ bhāryā māyāvatī bhava

Line 52

मायारूपप्रतिच्छन्ना शम्बरं मोहयिष्यसि

māyārūpapraticchannā śambaraṃ mohayiṣyasi

Line 53

तत्र त्वम् आत्मनः कान्तं बालरूपं विवर्धय

tatra tvam ātmanaḥ kāntaṃ bālarūpaṃ vivardhaya

Line 54

प्राप्तयौवनदेहस् तु शम्बरं निहनिष्यति

prāptayauvanadehas tu śambaraṃ nihaniṣyati

Line 55

ततस् त्वया सहानङ्गो द्वारकां वै गमिष्यति

tatas tvayā sahānaṅgo dvārakāṃ vai gamiṣyati

Line 56

रमिष्यति त्वया सार्धं शैलापुत्र्या त्व् अहं यथा

ramiṣyati tvayā sārdhaṃ śailāputryā tv ahaṃ yathā

Line 57

एवम् आदिश्य देवेशो जगाम पुरुषोत्तमः

evam ādiśya deveśo jagāma puruṣottamaḥ

Line 58

कैलासं मेरुसंकाशं सिद्धचारणसेवितम्

kailāsaṃ merusaṃkāśaṃ siddhacāraṇasevitam

Line 59

कामपत्नी प्रणम्याथ देवदेवम् उमापतिम्

kāmapatnī praṇamyātha devadevam umāpatim

Line 60

जगाम शम्बरगृहं कालस्यान्तं प्रतीक्षती

jagāma śambaragṛhaṃ kālasyāntaṃ pratīkṣatī

Line 61

एवम् एष महाबाहुः शम्बरं निहनिष्यति

evam eṣa mahābāhuḥ śambaraṃ nihaniṣyati

Line 62

सपुत्रिणो वै प्रद्युम्नो हन्ता तस्य दुरात्मनः

saputriṇo vai pradyumno hantā tasya durātmanaḥ

Line 63

ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम्

tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam

Line 64

शम्बरस्य तु पुत्राणां रुक्मिण्या नन्दनस्य च

śambarasya tu putrāṇāṃ rukmiṇyā nandanasya ca

Line 65

ततः क्रुद्धा महादैत्याः शरशक्तिपरश्वधान्

tataḥ kruddhā mahādaityāḥ śaraśaktiparaśvadhān

Line 66

चक्रतोमरकुन्तानि भुशुण्डीर् मुसलानि च

cakratomarakuntāni bhuśuṇḍīr musalāni ca

Line 67

युगपत् पातयन्ति स्म प्रद्युम्नोपरि वेगिताः

yugapat pātayanti sma pradyumnopari vegitāḥ

Line 68

कार्ष्णायनिस् तु संक्रुद्धः सर्वास्त्रैर् धनुषश् च्युतैः

kārṣṇāyanis tu saṃkruddhaḥ sarvāstrair dhanuṣaś cyutaiḥ

Line 69

एकैकं पङ्चभिः क्रुद्धश् चिच्छेद रणमूर्धनि

ekaikaṃ paṅcabhiḥ kruddhaś ciccheda raṇamūrdhani

Line 70

ततो ऽसुरा क्रुद्धतराः सर्वे ते कृतनिश्चयाः

tato 'surā kruddhatarāḥ sarve te kṛtaniścayāḥ

Line 71

ववर्षुः शरजालानि प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया

vavarṣuḥ śarajālāni pradyumnavadhakāṅkṣayā

Line 72

ततः प्रकुपितो ऽनङ्गो धनुर् आयम्य सत्वरः

tataḥ prakupito 'naṅgo dhanur āyamya satvaraḥ

Line 73

शम्बरस्य जघानाशु दश पुत्रान् महौजसः

śambarasya jaghānāśu daśa putrān mahaujasaḥ

Line 74

ततो ऽपरेण भल्लेन कुपितः केशवात्मजः

tato 'pareṇa bhallena kupitaḥ keśavātmajaḥ

Line 75

चिच्छेदाशु शिरस् तस्य चित्रसेनस्य वीर्यवान्

cicchedāśu śiras tasya citrasenasya vīryavān

Line 76

ततस् ते हतशेषास् तु समेत्य समयुध्यत

tatas te hataśeṣās tu sametya samayudhyata

Line 77

शरवर्षं विमुञ्चन्तो अभ्यधावञ् जिघांसितुम्

śaravarṣaṃ vimuñcanto abhyadhāvañ jighāṃsitum

Line 78

ततः संधाय बाणांस् तु विमुङ्चन् स रणोत्सुकः

tataḥ saṃdhāya bāṇāṃs tu vimuṅcan sa raṇotsukaḥ

Line 79

क्रीडन्न् इव महातेजास् तेषां शीर्षाण्य् अपातयत्

krīḍann iva mahātejās teṣāṃ śīrṣāṇy apātayat

Line 80

निहत्य समरे सर्वाञ् शतम् उत्तमधन्विनाम्

nihatya samare sarvāñ śatam uttamadhanvinām

Line 81

प्रद्युम्नः समराकङ्क्षी तस्थौ संग्राममूर्धनि

pradyumnaḥ samarākaṅkṣī tasthau saṃgrāmamūrdhani

Line 82

हतं पुत्रशतं श्रुत्वा शम्बरः क्रोधम् आदधे

hataṃ putraśataṃ śrutvā śambaraḥ krodham ādadhe

Line 83

सूतं संचोदयाम् आस रथं मे संप्रयोजय

sūtaṃ saṃcodayām āsa rathaṃ me saṃprayojaya

Line 84

राज्ञो वाक्यं निशम्याथ प्रणम्य शिरसा भुवि

rājño vākyaṃ niśamyātha praṇamya śirasā bhuvi

Line 85

स सैन्यं चोदयाम् आस रथं च सुसमाहितम्

sa sainyaṃ codayām āsa rathaṃ ca susamāhitam

Line 86

युक्तम् ऋक्षसहस्रेण सर्पयोक्त्रेण योक्त्रितम्

yuktam ṛkṣasahasreṇa sarpayoktreṇa yoktritam

Line 87

शार्दूलचर्मसंचेष्टं किंकिणीजालमालिनम्

śārdūlacarmasaṃceṣṭaṃ kiṃkiṇījālamālinam

Line 88

ईहामृगगणाकीर्णं पङ्क्तिभक्तिविराजितम्

īhāmṛgagaṇākīrṇaṃ paṅktibhaktivirājitam

Line 89

ताराचित्रपिनद्धाङ्गं स्वर्णकूबरभूषितम्

tārācitrapinaddhāṅgaṃ svarṇakūbarabhūṣitam

Line 90

सपताकं महोच्छ्रायं मृगराजोग्रकेतनम्

sapatākaṃ mahocchrāyaṃ mṛgarājograketanam

Line 91

सुविभक्तवरूथं च लोहेषावज्रबन्धुरम्

suvibhaktavarūthaṃ ca loheṣāvajrabandhuram

Line 92

मन्दरोदग्रशिखरं चारुचामरभूषितम्

mandarodagraśikharaṃ cārucāmarabhūṣitam

Line 93

नक्षत्रमालापिहितं हेमदण्डसमाहितम्

nakṣatramālāpihitaṃ hemadaṇḍasamāhitam

Line 94

विराजमानं श्रीमन्तम् आरोहच् छम्बरस् तदा

virājamānaṃ śrīmantam ārohac chambaras tadā

Line 95

काञ्चनं चित्रसंनाहं धनुर् गृह्य शरांस् तथा

kāñcanaṃ citrasaṃnāhaṃ dhanur gṛhya śarāṃs tathā

Line 96

प्रस्थितः समराकाङ्क्षी मृत्युना परिचोदितः

prasthitaḥ samarākāṅkṣī mṛtyunā paricoditaḥ

Line 97

चतुर्भिः सचिवैः सार्धं सैन्येन महता वृतः

caturbhiḥ sacivaiḥ sārdhaṃ sainyena mahatā vṛtaḥ

Line 98

दुर्धरः केतुमाली च शत्रुहन्ता प्रमर्दनः

durdharaḥ ketumālī ca śatruhantā pramardanaḥ

Line 99

एतैः परिवृतो ऽमात्यैर् युयुत्सुः प्रस्थितो रणे

etaiḥ parivṛto 'mātyair yuyutsuḥ prasthito raṇe

Line 100

दश नागसहस्राणि रथानां द्वे शते तथा

daśa nāgasahasrāṇi rathānāṃ dve śate tathā

Line 101

हयानां चाष्टसाहस्रैः प्रयुतैश् च पदातिनाम्

hayānāṃ cāṣṭasāhasraiḥ prayutaiś ca padātinām

Line 102

एतैः परिवृतो योधैः शम्बरः प्रययौ तदा

etaiḥ parivṛto yodhaiḥ śambaraḥ prayayau tadā

Line 103

प्रयातस्य तु संग्रामे उत्पातान्य् उत्थितानि वै

prayātasya tu saṃgrāme utpātāny utthitāni vai

Line 104

गृध्रचक्राकुले व्योम्नि संध्याकाराभ्रनादिते

gṛdhracakrākule vyomni saṃdhyākārābhranādite

Line 105

गर्जन्ति पुरुषं मेधा निर्घातश् चाम्बरात् पतत्

garjanti puruṣaṃ medhā nirghātaś cāmbarāt patat

Line 106

शिवा विनेदुर् अशिवं सैन्यं संकालयन् महत्

śivā vinedur aśivaṃ sainyaṃ saṃkālayan mahat

Line 107

ध्वजशीर्षे ऽपतद् गृध्रः काङ्क्षन् वै दानवासृजम्

dhvajaśīrṣe 'patad gṛdhraḥ kāṅkṣan vai dānavāsṛjam

Line 108

रथाग्रे पतितश् चास्य कबन्धो भुवि दृश्यते

rathāgre patitaś cāsya kabandho bhuvi dṛśyate

Line 109

चीचीकूचीति वाशन्ति शम्बरस्य रथोपरि

cīcīkūcīti vāśanti śambarasya rathopari

Line 110

स्वर्भानुग्रस्त आदित्यः परिघैः परिवेष्टितः

svarbhānugrasta ādityaḥ parighaiḥ pariveṣṭitaḥ

Line 111

स्फुरते नयनं चास्य सव्यं भयनिवेदनम्

sphurate nayanaṃ cāsya savyaṃ bhayanivedanam

Line 112

बाहुः प्रकम्पते सव्यः प्रास्खलन् रथवाजिनः

bāhuḥ prakampate savyaḥ prāskhalan rathavājinaḥ

Line 113

ध्वाङ्क्षो मूर्ध्नि निपतितः शम्बरस्य सुरारिणः

dhvāṅkṣo mūrdhni nipatitaḥ śambarasya surāriṇaḥ

Line 114

ववर्ष रुधिरं देवः सीकरोद्गारमिश्रितम्

vavarṣa rudhiraṃ devaḥ sīkarodgāramiśritam

Line 115

उल्कापातसहस्राणि निपेतू रणमूर्धनि

ulkāpātasahasrāṇi nipetū raṇamūrdhani

Line 116

प्रतोदो न्यपतद् धस्तात् सारथेर् हययायिनः

pratodo nyapatad dhastāt sārather hayayāyinaḥ

Line 117

एतान् अचिन्तयित्वा तु उत्पातान् समुपस्थितान्

etān acintayitvā tu utpātān samupasthitān

Line 118

प्रययौ शम्बरः क्रुद्धः प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया

prayayau śambaraḥ kruddhaḥ pradyumnavadhakāṅkṣayā

Line 119

भेरीशङ्खमृदङ्गानां पणवानकदुंदुभेः

bherīśaṅkhamṛdaṅgānāṃ paṇavānakaduṃdubheḥ

Line 120

युगपत् ताड्यमानानां पृथिवी समकम्पत

yugapat tāḍyamānānāṃ pṛthivī samakampata

Line 121

तेन शब्देन महता संत्रस्ता मृगपक्षिणः

tena śabdena mahatā saṃtrastā mṛgapakṣiṇaḥ

Line 122

समस्ताद् दुद्रुवुस् तस्माद् भयविक्लवचेतनाः

samastād dudruvus tasmād bhayaviklavacetanāḥ

Line 123

रणमध्ये स्थितः कार्ष्णिश् चिन्तयन् निधनं रिपोः

raṇamadhye sthitaḥ kārṣṇiś cintayan nidhanaṃ ripoḥ

Line 124

सैन्यैः परिवृतः संख्ये युद्धाय कृतनिश्चयः

sainyaiḥ parivṛtaḥ saṃkhye yuddhāya kṛtaniścayaḥ

Line 125

क्रुद्धः शरसहस्रेण प्रद्युम्नं समताडयत्

kruddhaḥ śarasahasreṇa pradyumnaṃ samatāḍayat

Line 126

असंप्राप्तांश् च तान् बाणांश् चिच्छेद कृतहस्तवत्

asaṃprāptāṃś ca tān bāṇāṃś ciccheda kṛtahastavat

Line 127

प्रद्युम्नो धनुर् आदाय शरवर्षं मुमोच ह

pradyumno dhanur ādāya śaravarṣaṃ mumoca ha

Line 128

न तस्य सैन्ये ऽभिमुखो यो न विद्धः शरेण वै

na tasya sainye 'bhimukho yo na viddhaḥ śareṇa vai

Line 129

प्रद्युम्नशरपातेन तत् सैन्यं विमुखीकृतम्

pradyumnaśarapātena tat sainyaṃ vimukhīkṛtam

Line 130

शम्बरस्य तथाभ्याशे स्थितं संहृत्य भीतवत्

śambarasya tathābhyāśe sthitaṃ saṃhṛtya bhītavat

Line 131

स्वबलं विद्रुतं दृष्ट्वा शम्बरः क्रोधमूर्छितः

svabalaṃ vidrutaṃ dṛṣṭvā śambaraḥ krodhamūrchitaḥ

Line 132

आज्ञापयाम् आस तदा सचिवान् दानवेश्वरः

ājñāpayām āsa tadā sacivān dānaveśvaraḥ

Line 133

गच्छध्वं मन्नियोगेन प्रहरध्वं रिपोः सुतम्

gacchadhvaṃ manniyogena praharadhvaṃ ripoḥ sutam

Line 134

नोपेक्षणीयः शत्रुर् वै वध्यतां क्षिप्रम् एष वै

nopekṣaṇīyaḥ śatrur vai vadhyatāṃ kṣipram eṣa vai

Line 135

उपेक्षित इव व्याधिः शरीरं नाशयेद् ध्रुवम्

upekṣita iva vyādhiḥ śarīraṃ nāśayed dhruvam

Line 136

तद् एष दुर्गतिः पापो वध्यतां मत्प्रियेच्छया

tad eṣa durgatiḥ pāpo vadhyatāṃ matpriyecchayā

Line 137

ततस् ते सचिवाः क्रुद्धाः शिरसा गृह्य शासनम्

tatas te sacivāḥ kruddhāḥ śirasā gṛhya śāsanam

Line 138

शरवर्षं प्रमुञ्चन्तस् त्वरिताश् चोदयन् रथान्

śaravarṣaṃ pramuñcantas tvaritāś codayan rathān

Line 139

तान् दृष्ट्वा धावतः संख्ये क्रुद्धो मकरकेतनः

tān dṛṣṭvā dhāvataḥ saṃkhye kruddho makaraketanaḥ

Line 140

चापम् उद्यम्य संभ्रान्तस् तस्थौ प्रमुखतो बली

cāpam udyamya saṃbhrāntas tasthau pramukhato balī

Line 141

दुर्धरं पञ्चविंशत्या शरैः संनतपर्वभिः

durdharaṃ pañcaviṃśatyā śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ

Line 142

बिभेद सुमहातेजाः केतुमालिं त्रिषष्टिभिः

bibheda sumahātejāḥ ketumāliṃ triṣaṣṭibhiḥ

Line 143

सप्तत्या शत्रुहन्तारं द्व्यशीत्या तु प्रमर्दनम्

saptatyā śatruhantāraṃ dvyaśītyā tu pramardanam

Line 144

बिभेद परमामर्षी रुक्मिण्या नन्दिवर्धनः

bibheda paramāmarṣī rukmiṇyā nandivardhanaḥ

Line 145

ततस् ते सविचाः क्रुद्धा प्रद्युम्नं शरवृष्टिभिः

tatas te savicāḥ kruddhā pradyumnaṃ śaravṛṣṭibhiḥ

Line 146

एकैकशो बिभेदाजौ षष्टिभिः षष्टिभिः शरैः

ekaikaśo bibhedājau ṣaṣṭibhiḥ ṣaṣṭibhiḥ śaraiḥ

Line 147

तान् अप्राप्ताञ् शरान् बाणैश् चिच्छेद मकरध्वजः

tān aprāptāñ śarān bāṇaiś ciccheda makaradhvajaḥ

Line 148

ततो ऽर्धचन्द्रम् आदाय दुर्धरस्य स सारथिम्

tato 'rdhacandram ādāya durdharasya sa sārathim

Line 149

जघान पश्यतां राज्ञां सर्वेषां सैनिकस्य वै

jaghāna paśyatāṃ rājñāṃ sarveṣāṃ sainikasya vai

Line 150

चतुर्भिर् अथ नाराचैः सुपर्वैः कङ्कवाजितैः

caturbhir atha nārācaiḥ suparvaiḥ kaṅkavājitaiḥ

Line 151

जघान चतुरः सो ऽश्वान् दुर्धरस्य रथं प्रति

jaghāna caturaḥ so 'śvān durdharasya rathaṃ prati

Line 152

एकेन योक्त्रं छत्रं च ध्वजम् एकेन बन्धुरम्

ekena yoktraṃ chatraṃ ca dhvajam ekena bandhuram

Line 153

षष्ट्या च युगचक्राक्षं चिच्छेद मकरध्वजः

ṣaṣṭyā ca yugacakrākṣaṃ ciccheda makaradhvajaḥ

Line 154

अथापरं शरं गृह्य कङ्कपत्रं सुतेजितम्

athāparaṃ śaraṃ gṛhya kaṅkapatraṃ sutejitam

Line 155

मुमोच हृदये तस्य दुर्धरस्याल्पजीविनः

mumoca hṛdaye tasya durdharasyālpajīvinaḥ

Line 156

स गतासुर् गतश्रीको गतसत्त्वो गतप्रभः

sa gatāsur gataśrīko gatasattvo gataprabhaḥ

Line 157

निपपात रथोपस्थात् क्षीणपुण्य इव ग्रहः

nipapāta rathopasthāt kṣīṇapuṇya iva grahaḥ

Line 158

दुर्धरे निहते शूरे दानवे दानवेश्वरः

durdhare nihate śūre dānave dānaveśvaraḥ

Line 159

केतुमाली शरव्रातैर् अभिदुद्राव कृष्णजम्

ketumālī śaravrātair abhidudrāva kṛṣṇajam

Line 160

प्रद्युम्नम् अभिसंक्रुद्धो भ्रुकुटीभीषणाननम्

pradyumnam abhisaṃkruddho bhrukuṭībhīṣaṇānanam

Line 161

कृत्वाभ्यधावत् सहसा तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत्

kṛtvābhyadhāvat sahasā tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt

Line 162

संक्रुद्धः कृष्णसूनुस् तु शरवर्षैर् अवाकिरत्

saṃkruddhaḥ kṛṣṇasūnus tu śaravarṣair avākirat

Line 163

पर्वतं वारिधाराभिः प्रावृषीव यथा घनः

parvataṃ vāridhārābhiḥ prāvṛṣīva yathā ghanaḥ

Line 164

स विद्धो दानवामात्यः प्रद्युम्नेन धनुष्मता

sa viddho dānavāmātyaḥ pradyumnena dhanuṣmatā

Line 165

चक्रम् आदाय चिक्षेप प्रद्युम्नवधकङ्क्षया

cakram ādāya cikṣepa pradyumnavadhakaṅkṣayā

Line 166

तम् अप्राप्तं सहस्रारं कृष्णचक्रसमद्युतिम्

tam aprāptaṃ sahasrāraṃ kṛṣṇacakrasamadyutim

Line 167

निपत्योत्पत्य जग्राह सर्वेषाम् एव पश्यताम्

nipatyotpatya jagrāha sarveṣām eva paśyatām

Line 168

तेनैव तस्य चिच्छेद केतुमालेः शिरस् तदा

tenaiva tasya ciccheda ketumāleḥ śiras tadā

Line 169

तद् दृष्ट्वा कर्म विपुलं रौक्मिणेयस्य देवराट्

tad dṛṣṭvā karma vipulaṃ raukmiṇeyasya devarāṭ

Line 170

विस्मयं परमं प्राप्तः सर्वैर् देवगणैः सह

vismayaṃ paramaṃ prāptaḥ sarvair devagaṇaiḥ saha

Line 171

गन्धर्वाप्सरसश् चैव पुष्पवर्षैर् अवाकिरन्

gandharvāpsarasaś caiva puṣpavarṣair avākiran

Line 172

केतुमालिं हतं दृष्ट्वा शत्रुहन्ता प्रमर्दनः

ketumāliṃ hataṃ dṛṣṭvā śatruhantā pramardanaḥ

Line 173

महाबलसमूहेन प्रद्युम्नम् अथ दुद्रुवे

mahābalasamūhena pradyumnam atha dudruve

Line 174

ते गदां मुसलं चक्रं प्रासतोमरसायकान्

te gadāṃ musalaṃ cakraṃ prāsatomarasāyakān

Line 175

भिन्दिपालान् कुठारांश् च भास्वरान् कूटमुद्गरान्

bhindipālān kuṭhārāṃś ca bhāsvarān kūṭamudgarān

Line 176

युगपत् संक्षिपन्ति स्म वधार्थं कृष्णनन्दने

yugapat saṃkṣipanti sma vadhārthaṃ kṛṣṇanandane

Line 177

सो ऽपि तान्य् अस्त्रजालानि शस्त्रजालैर् अनेकधा

so 'pi tāny astrajālāni śastrajālair anekadhā

Line 178

चिच्छेद बहुधा वीरो दर्शयन् पाणिलाघवम्

ciccheda bahudhā vīro darśayan pāṇilāghavam

Line 179

गजान् सो ऽभ्यहनत् क्रुद्धो गजारोहान् सहस्रशः

gajān so 'bhyahanat kruddho gajārohān sahasraśaḥ

Line 180

रथान् सारथिभिः सार्धं हयांश् चैव तु मर्दयन्

rathān sārathibhiḥ sārdhaṃ hayāṃś caiva tu mardayan

Line 181

पातयंस् ताञ् शरव्रातैर् नाविद्धः कश् चिद् ईक्ष्यते

pātayaṃs tāñ śaravrātair nāviddhaḥ kaś cid īkṣyate

Line 182

एवं सर्वाणि सैन्यानि ममन्थ मकरध्वजः

evaṃ sarvāṇi sainyāni mamantha makaradhvajaḥ

Line 183

नदीं प्रावर्तयद् घोरां शोणिताम्बुतरंगिणीम्

nadīṃ prāvartayad ghorāṃ śoṇitāmbutaraṃgiṇīm

Line 184

मुक्ताहारोर्मिबहुलां मांसमेदोस्थिपङ्किनीम्

muktāhārormibahulāṃ māṃsamedosthipaṅkinīm

Line 185

छत्रद्वीपशरावर्तां रथैः पुलिनमण्डिताम्

chatradvīpaśarāvartāṃ rathaiḥ pulinamaṇḍitām

Line 186

केयूरकुण्डलाकूर्मां ध्वजमत्स्यविभूषिताम्

keyūrakuṇḍalākūrmāṃ dhvajamatsyavibhūṣitām

Line 187

नागग्राहवतीं रौद्रीं मत्स्यनक्रविभूषिताम्

nāgagrāhavatīṃ raudrīṃ matsyanakravibhūṣitām

Line 188

केशशैवालसंछन्नां श्रोणिसूत्रमृणालिकाम्

keśaśaivālasaṃchannāṃ śroṇisūtramṛṇālikām

Line 189

नराननसुपद्मां च हंसचामरवीजिताम्

narānanasupadmāṃ ca haṃsacāmaravījitām

Line 190

शिरस्तिमिसमाकीर्णां शोणितौघप्रवर्तिनीम्

śirastimisamākīrṇāṃ śoṇitaughapravartinīm

Line 191

नदीं दुस्तरणीं भीमाम् अनङ्गेन प्रवर्तिताम्

nadīṃ dustaraṇīṃ bhīmām anaṅgena pravartitām

Line 192

दुष्प्रेक्षां दुर्गमां रौद्रां हीनतेजःसुदुस्तराम्

duṣprekṣāṃ durgamāṃ raudrāṃ hīnatejaḥsudustarām

Line 193

शस्त्रग्राहवतीं घोरां यमराष्ट्रविवर्धनीम्

śastragrāhavatīṃ ghorāṃ yamarāṣṭravivardhanīm

Line 194

तान् रुक्मिणीषुतः श्रीमान् विलोडयति धन्विनः

tān rukmiṇīṣutaḥ śrīmān viloḍayati dhanvinaḥ

Line 195

शत्रुहन्तारम् आश्रित्य शरान् अभ्यकिरन् बहून्

śatruhantāram āśritya śarān abhyakiran bahūn

Line 196

शत्रुहन्ता पुनः क्रुद्धो मुमोच शरम् उत्तमम्

śatruhantā punaḥ kruddho mumoca śaram uttamam

Line 197

प्रद्युम्नं स समासाद्य हृदये निपपात ह

pradyumnaṃ sa samāsādya hṛdaye nipapāta ha

Line 198

स विद्धस् तेन बाणेन प्रद्युम्नो न व्यकम्पत

sa viddhas tena bāṇena pradyumno na vyakampata

Line 199

शक्तिं जग्राह बलवाञ् शत्रुहन्त्रे मुमूर्षवे

śaktiṃ jagrāha balavāñ śatruhantre mumūrṣave

Line 200

सा क्षिप्ता रौक्मिणेयेन शक्तिर् ज्वालाकुला रणे

sā kṣiptā raukmiṇeyena śaktir jvālākulā raṇe

Line 201

पतात हृदयं भित्त्वा वज्राशनिसमस्वना

patāta hṛdayaṃ bhittvā vajrāśanisamasvanā

Line 202

भिन्नहृदयः स्रस्ताङ्गो मुक्तमर्मास्थिबन्धनः

bhinnahṛdayaḥ srastāṅgo muktamarmāsthibandhanaḥ

Line 203

पपात रुधिरोद्गारी शत्रुहन्ता महाबलः

papāta rudhirodgārī śatruhantā mahābalaḥ

Line 204

पतितं शत्रुहन्तारं दृष्ट्वा तस्थौ प्रमर्दनः

patitaṃ śatruhantāraṃ dṛṣṭvā tasthau pramardanaḥ

Line 205

जग्राह मुसलं सोऽथ वचनं चेदम् आददे

jagrāha musalaṃ so'tha vacanaṃ cedam ādade

Line 206

तिष्ठ किं प्राकृतैर् एभिः करिष्यसि रणप्रिय

tiṣṭha kiṃ prākṛtair ebhiḥ kariṣyasi raṇapriya

Line 207

मां योधय सुदुर्बुद्धे ततस् त्वं न भविष्यसि

māṃ yodhaya sudurbuddhe tatas tvaṃ na bhaviṣyasi

Line 208

वृष्णिवंशकुले जातः शत्रुर् अस्मत्पिता तव

vṛṣṇivaṃśakule jātaḥ śatrur asmatpitā tava

Line 209

पुत्रं हन्तास्म्य् अहं तस्य ततो ऽसौ निहतो भवेत्

putraṃ hantāsmy ahaṃ tasya tato 'sau nihato bhavet

Line 210

मृतेन तेन दुर्बुद्धे सर्वदेवक्षयो भवेत्

mṛtena tena durbuddhe sarvadevakṣayo bhavet

Line 211

दैतेया दानवाः सर्वे मोदन्तां हतशत्रवः

daiteyā dānavāḥ sarve modantāṃ hataśatravaḥ

Line 212

हते त्वयि ममास्त्रेण त्वत्समुत्थैश् च शोणितैः

hate tvayi mamāstreṇa tvatsamutthaiś ca śoṇitaiḥ

Line 213

शम्बरस्य तु पुत्राणां करोम्य् उदकसत्क्रियाम्

śambarasya tu putrāṇāṃ karomy udakasatkriyām

Line 214

अद्य भीष्मसुता मन्दा करुणं विलपिष्यति

adya bhīṣmasutā mandā karuṇaṃ vilapiṣyati

Line 215

निहतं त्वां च श्रुत्वैव यौवनस्थं गतायुषम्

nihataṃ tvāṃ ca śrutvaiva yauvanasthaṃ gatāyuṣam

Line 216

स ते पिता चक्रधरो विफलाशो भविष्यति

sa te pitā cakradharo viphalāśo bhaviṣyati

Line 217

हतं त्वां स विदित्वा तु प्राणांस् त्यक्ष्यति मन्दधीः

hataṃ tvāṃ sa viditvā tu prāṇāṃs tyakṣyati mandadhīḥ

Line 218

इत्य् उक्त्वा परिघेणाशु ताडयद् रुक्मिणीसुतम्

ity uktvā parigheṇāśu tāḍayad rukmiṇīsutam

Line 219

स ताडितो महातेजा रौक्मिणेयः प्रतापवान्

sa tāḍito mahātejā raukmiṇeyaḥ pratāpavān

Line 220

दोर्भ्याम् आक्षिप्य तस्यैव रथमुख्यं व्यचूर्णयत्

dorbhyām ākṣipya tasyaiva rathamukhyaṃ vyacūrṇayat

Line 221

सो ऽवप्लुत्य रथात् तस्मात् पदातिर् अवतस्थिवान्

so 'vaplutya rathāt tasmāt padātir avatasthivān

Line 222

तां गदां गृह्य सहसा रौक्मिणेयम् उपाद्रवत्

tāṃ gadāṃ gṛhya sahasā raukmiṇeyam upādravat

Line 223

तथैव गदया कामः प्रमर्दनम् अपोथयत्

tathaiva gadayā kāmaḥ pramardanam apothayat

Line 224

हतं प्रमर्दनं दैत्यं दृष्ट्वा सर्वे प्रदुद्रुवुः

hataṃ pramardanaṃ daityaṃ dṛṣṭvā sarve pradudruvuḥ

Line 225

न शक्ताः प्रमुखे स्थातुं सिंहत्रासाद् गजा इव

na śaktāḥ pramukhe sthātuṃ siṃhatrāsād gajā iva

Line 226

सारमेयं यथा दृष्ट्वा विगणो विप्रणश्यते

sārameyaṃ yathā dṛṣṭvā vigaṇo vipraṇaśyate

Line 227

तथा सैन्या विषीदन्ति प्रद्युम्नस्य भयार्दिताः

tathā sainyā viṣīdanti pradyumnasya bhayārditāḥ

Line 228

क्षतजादिग्धवक्त्रा वै मुक्तकेशा ह्य् अशोभत

kṣatajādigdhavaktrā vai muktakeśā hy aśobhata

Line 229

रजस्वलेव युवतिः सेना समवगूहते

rajasvaleva yuvatiḥ senā samavagūhate

Line 230

मदनशरविभिन्ना सैनिकान् अभ्युपायाद् @

madanaśaravibhinnā sainikān abhyupāyād @

Line 231

युवतिसदृशवेषा साध्वसैः पीड्यमाना ।

yuvatisadṛśaveṣā sādhvasaiḥ pīḍyamānā |

Line 232

रतिसमरम् अशक्ता वीक्षितुं सोच्छ्वसन्ती @

ratisamaram aśaktā vīkṣituṃ socchvasantī @

Line 233

स्वगृहगमनकामा नेच्छते स्थातुम् अत्र ॥

svagṛhagamanakāmā necchate sthātum atra ||

Line 234

शम्बरस् तु ततः क्रुद्धः सूतम् आह विशां पते

śambaras tu tataḥ kruddhaḥ sūtam āha viśāṃ pate

Line 235

शत्रुप्रमुखतो वीर रथं मे शीग्रम् आवह

śatrupramukhato vīra rathaṃ me śīgram āvaha

Line 236

यावद् एनं शरैर् हन्मि मम विप्रियकारकम्

yāvad enaṃ śarair hanmi mama vipriyakārakam

Line 237

ततो भर्तुर् वचः श्रुत्वा सूतस् तत्प्रियकारकः

tato bhartur vacaḥ śrutvā sūtas tatpriyakārakaḥ

Line 238

ऋक्षान् संचोदयआम् आस चामीकरविभूषितान्

ṛkṣān saṃcodayaām āsa cāmīkaravibhūṣitān

Line 239

तं दृष्ट्वा रथम् आयान्तं प्रद्युम्नः फुल्ललोचनः

taṃ dṛṣṭvā ratham āyāntaṃ pradyumnaḥ phullalocanaḥ

Line 240

संदधे चापम् आदाय शरं कनकभूषणम्

saṃdadhe cāpam ādāya śaraṃ kanakabhūṣaṇam

Line 241

तेनाहनत् सुसंक्रुद्धः कोपयञ् शम्बरं रणे

tenāhanat susaṃkruddhaḥ kopayañ śambaraṃ raṇe

Line 242

हृदये ताडितस् तेन देवशत्रुः सुविक्लवः

hṛdaye tāḍitas tena devaśatruḥ suviklavaḥ

Line 243

रथोपस्थं समाश्रित्य तस्थौ सो ऽथ विचेतनः

rathopasthaṃ samāśritya tasthau so 'tha vicetanaḥ

Line 244

स चेतनां पुनः प्राप्य धनुर् आदाय शम्बरः

sa cetanāṃ punaḥ prāpya dhanur ādāya śambaraḥ

Line 245

विव्याध कार्ष्णिं कुपितः सप्तभिर् निशितैः शरैः

vivyādha kārṣṇiṃ kupitaḥ saptabhir niśitaiḥ śaraiḥ

Line 246

तान् अप्राप्ताञ् शरान् सो ऽथ सप्तभिः सप्तधाच्छिनत्

tān aprāptāñ śarān so 'tha saptabhiḥ saptadhācchinat

Line 247

शम्बरं च जघानाथ सप्तत्या निशितैः शरैः

śambaraṃ ca jaghānātha saptatyā niśitaiḥ śaraiḥ

Line 248

पुनः शरसहस्रेण कङ्कबर्हिणवाससा

punaḥ śarasahasreṇa kaṅkabarhiṇavāsasā

Line 249

अहनच् छम्बरं क्रोधाद् धाराभिर् इव पर्वतम्

ahanac chambaraṃ krodhād dhārābhir iva parvatam

Line 250

प्रदिशो विदिशश् चैव शरधारासमावृताः

pradiśo vidiśaś caiva śaradhārāsamāvṛtāḥ

Line 251

अन्धकारीकृतं व्योम दिनेशो नैव दृश्यते

andhakārīkṛtaṃ vyoma dineśo naiva dṛśyate

Line 252

ततो ऽन्धकारम् उत्सार्य वैद्युतास्त्रेण शम्बरः

tato 'ndhakāram utsārya vaidyutāstreṇa śambaraḥ

Line 253

प्रद्युम्नस्य रथोपस्थे शरवर्षं मुमोच ह

pradyumnasya rathopasthe śaravarṣaṃ mumoca ha

Line 254

तद् अस्त्रजालं प्रद्युम्नः शरेणानतपर्वणा

tad astrajālaṃ pradyumnaḥ śareṇānataparvaṇā

Line 255

चिच्छेद बहुधा राजन् दर्शयन् पाणिलाघवम्

ciccheda bahudhā rājan darśayan pāṇilāghavam

Line 256

हते तस्मिन् महावर्षे शराणां कार्ष्णिना तदा

hate tasmin mahāvarṣe śarāṇāṃ kārṣṇinā tadā

Line 257

द्रुमवर्षं मुमोचाथ मायया कालशम्बरः

drumavarṣaṃ mumocātha māyayā kālaśambaraḥ

Line 258

द्रुमवर्षोच्छ्रितं दृष्ट्वा प्रद्युम्नः क्रोधमूर्छितः

drumavarṣocchritaṃ dṛṣṭvā pradyumnaḥ krodhamūrchitaḥ

Line 259

आग्नेयास्त्रं मुमोचाथ तेन वृक्षान् अशातयत्

āgneyāstraṃ mumocātha tena vṛkṣān aśātayat

Line 260

भस्मीभूते वृक्ष्वर्षे शिलासंघातम् उत्सृजत्

bhasmībhūte vṛkṣvarṣe śilāsaṃghātam utsṛjat

Line 261

प्रद्युम्नस् तं तु वायव्यैः प्रोत्सारयत संयुगे

pradyumnas taṃ tu vāyavyaiḥ protsārayata saṃyuge

Line 262

ततो मायां परां चक्रे देवशत्रुः प्रतापवान्

tato māyāṃ parāṃ cakre devaśatruḥ pratāpavān

Line 263

सिंहान् व्याघ्रान् वराहांश् च तरक्षून् ऋक्षवानरान्

siṃhān vyāghrān varāhāṃś ca tarakṣūn ṛkṣavānarān

Line 264

वारणान् वारिदप्रख्यान् हयान् उष्ट्रान् विशां पते

vāraṇān vāridaprakhyān hayān uṣṭrān viśāṃ pate

Line 265

मुमोच धनुर् आयम्य प्रद्युम्नस्य रथोपरि

mumoca dhanur āyamya pradyumnasya rathopari

Line 266

गान्धर्वास्त्रेण चिच्छेद सर्वांस् तान् खण्डशस् तदा

gāndharvāstreṇa ciccheda sarvāṃs tān khaṇḍaśas tadā

Line 267

प्रद्युम्नेन तु सा माया हता तां वीक्ष्य शम्बरः

pradyumnena tu sā māyā hatā tāṃ vīkṣya śambaraḥ

Line 268

अन्यां मायां मुमोचाथ शम्बरः क्रोधमूर्छितः

anyāṃ māyāṃ mumocātha śambaraḥ krodhamūrchitaḥ

Line 269

गजेन्द्रान् भिन्नवदनान् षष्टिहायनयौवनान्

gajendrān bhinnavadanān ṣaṣṭihāyanayauvanān

Line 270

महामात्रोत्तमारूढान् कल्पितान् रणगर्वितान्

mahāmātrottamārūḍhān kalpitān raṇagarvitān

Line 271

ताम् आपतन्तीं मायां तु कार्ष्णिः कमललोचनः

tām āpatantīṃ māyāṃ tu kārṣṇiḥ kamalalocanaḥ

Line 272

सैंहीं मायां समुत्स्रष्टुं चक्रे बुद्धिं महामनाः

saiṃhīṃ māyāṃ samutsraṣṭuṃ cakre buddhiṃ mahāmanāḥ

Line 273

सृष्टायां सिंहमायायां रौक्मिणेयेन धीमता

sṛṣṭāyāṃ siṃhamāyāyāṃ raukmiṇeyena dhīmatā

Line 274

माया नागमयी नष्टा आदित्येनेव शर्वरी

māyā nāgamayī naṣṭā ādityeneva śarvarī

Line 275

निहतां हस्तिमायां तु दृष्ट्वासौ दानवेश्वरः

nihatāṃ hastimāyāṃ tu dṛṣṭvāsau dānaveśvaraḥ

Line 276

मायां संमोहनीं नाम सो ऽसृजद् दानवेश्वरः

māyāṃ saṃmohanīṃ nāma so 'sṛjad dānaveśvaraḥ

Line 277

तां सृष्टां मोहिनीं नाम मायां मयविनिर्मिताम्

tāṃ sṛṣṭāṃ mohinīṃ nāma māyāṃ mayavinirmitām

Line 278

संज्ञास्त्रेण तु प्रद्युम्नो नाशयाम् आस वीर्यवान्

saṃjñāstreṇa tu pradyumno nāśayām āsa vīryavān

Line 279

शम्बरस् तु ततः क्रुद्धो मायया नष्टया तथा

śambaras tu tataḥ kruddho māyayā naṣṭayā tathā

Line 280

सैंहीं मायां महातेजाः सो ऽसृजद् दानवेश्वरः

saiṃhīṃ māyāṃ mahātejāḥ so 'sṛjad dānaveśvaraḥ

Line 281

सिंहान् आपततो दृष्ट्वा रौक्मिणेयः प्रतापवान्

siṃhān āpatato dṛṣṭvā raukmiṇeyaḥ pratāpavān

Line 282

अस्त्रं गान्धर्वम् आदाय शरभान् असृजत् तदा

astraṃ gāndharvam ādāya śarabhān asṛjat tadā

Line 283

ते ऽष्टापदा बलोदग्रा नखदंष्ट्रायुधा रणे

te 'ṣṭāpadā balodagrā nakhadaṃṣṭrāyudhā raṇe

Line 284

सिंहान् विद्रावयाम् आसुर् वायुर् जलधरान् इव

siṃhān vidrāvayām āsur vāyur jaladharān iva

Line 285

सिंहान् विद्रावितान् दृष्ट्वा माययाष्टापदेन वै

siṃhān vidrāvitān dṛṣṭvā māyayāṣṭāpadena vai

Line 286

शम्बरश् चिन्तयाम् आस कथम् एनं निहन्मि वै

śambaraś cintayām āsa katham enaṃ nihanmi vai

Line 287

अहो मूर्खस्वभावो ऽहं यन् मया न हतः शिशुः

aho mūrkhasvabhāvo 'haṃ yan mayā na hataḥ śiśuḥ

Line 288

प्राप्तयौवनदेहस् तु कृतास्त्रश् चापि दुर्मतिः

prāptayauvanadehas tu kṛtāstraś cāpi durmatiḥ

Line 289

तत् कथं निहनिष्यामि शत्रुं रणशिरःस्थितम्

tat kathaṃ nihaniṣyāmi śatruṃ raṇaśiraḥsthitam

Line 290

माया सा तिष्ठते तीव्रा पन्नगी नाम भीषणा

māyā sā tiṣṭhate tīvrā pannagī nāma bhīṣaṇā

Line 291

दत्ता मे देवदेवेन हरेणासुरघातिना

dattā me devadevena hareṇāsuraghātinā

Line 292

तां सृजामि महामायाम् आशीविषसमाकुलाम्

tāṃ sṛjāmi mahāmāyām āśīviṣasamākulām

Line 293

तया दह्येत दुष्टात्मा ह्य् एष मायामयेन वै

tayā dahyeta duṣṭātmā hy eṣa māyāmayena vai

Line 294

सा सृष्टा पान्नगी माया विषज्वालासमाकुला

sā sṛṣṭā pānnagī māyā viṣajvālāsamākulā

Line 295

तया पन्नगमय्या तु सरथं सहवाजिनम्

tayā pannagamayyā tu sarathaṃ sahavājinam

Line 296

ससूतं स हि प्रद्युम्नं बबन्ध शरबन्धनैः

sasūtaṃ sa hi pradyumnaṃ babandha śarabandhanaiḥ

Line 297

बध्यमानं तदा दृष्ट्वा आत्मानं वृष्णिवंशजः

badhyamānaṃ tadā dṛṣṭvā ātmānaṃ vṛṣṇivaṃśajaḥ

Line 298

मायां संचिन्तयाम् आस सौपर्णीं सर्पनाशनीम्

māyāṃ saṃcintayām āsa sauparṇīṃ sarpanāśanīm

Line 299

सा चिन्तिता महामाया प्रद्युम्नेन महात्मना

sā cintitā mahāmāyā pradyumnena mahātmanā

Line 300

सुपर्णा विचरन्ति स्म सर्पा नष्टा महाविषाः

suparṇā vicaranti sma sarpā naṣṭā mahāviṣāḥ

Line 301

भग्नायां सर्पमायायां प्रशंसन्ति सुरासुराः

bhagnāyāṃ sarpamāyāyāṃ praśaṃsanti surāsurāḥ

Line 302

साधु वीर महाबाहो साधु रुक्मिणिनन्दन

sādhu vīra mahābāho sādhu rukmiṇinandana

Line 303

यत् त्वया धर्षिता माया तेन स्म परितोषिताः

yat tvayā dharṣitā māyā tena sma paritoṣitāḥ

Line 304

हतायां सर्पमायायां शम्बरो ऽचिन्तयत् पुनः

hatāyāṃ sarpamāyāyāṃ śambaro 'cintayat punaḥ

Line 305

अस्ति मे कालदण्डाभो मुद्गरो हेमभूषितः

asti me kāladaṇḍābho mudgaro hemabhūṣitaḥ

Line 306

तम् अप्रतिहतं युद्धे देवदानवमानुषैः

tam apratihataṃ yuddhe devadānavamānuṣaiḥ

Line 307

मया सृष्टं स्वदेहेन तपस् तप्त्वा सुदुश्चरम्

mayā sṛṣṭaṃ svadehena tapas taptvā suduścaram

Line 308

पुरा यो मम पार्वत्या दत्तः परमतुष्टया

purā yo mama pārvatyā dattaḥ paramatuṣṭayā

Line 309

गृहाण शम्बरेमं त्वं मुद्गरं हेमभूषितम्

gṛhāṇa śambaremaṃ tvaṃ mudgaraṃ hemabhūṣitam

Line 310

मायान्तकरणं नाम सर्वासुरविनाशनम्

māyāntakaraṇaṃ nāma sarvāsuravināśanam

Line 311

अनेन दानवौ रौद्रौ बलिनौ नगचारिणौ

anena dānavau raudrau balinau nagacāriṇau

Line 312

शुम्भश् चैव निशुम्भश् च सगणौ सूदितौ मया

śumbhaś caiva niśumbhaś ca sagaṇau sūditau mayā

Line 313

प्राणसंशयम् आपन्ने त्वया मोक्ष्यः स शत्रवे

prāṇasaṃśayam āpanne tvayā mokṣyaḥ sa śatrave

Line 314

इत्य् उक्त्वा पार्वती देवी तत्रैवान्तरधीयत

ity uktvā pārvatī devī tatraivāntaradhīyata

Line 315

तद् अहं मुद्गरश्रेष्ठं मोचयिष्यामि शत्रवे

tad ahaṃ mudgaraśreṣṭhaṃ mocayiṣyāmi śatrave

Line 316

तस्य विज्ञाय चित्तं तु देवराजो ऽभ्यभाषत

tasya vijñāya cittaṃ tu devarājo 'bhyabhāṣata

Line 317

गच्छ नारद शीग्रं त्वं प्रद्युम्नस्य रथं प्रति

gaccha nārada śīgraṃ tvaṃ pradyumnasya rathaṃ prati

Line 318

संबोधय महाबाहुं पूर्वजातिं च स्मारय

saṃbodhaya mahābāhuṃ pūrvajātiṃ ca smāraya

Line 319

वैष्णवास्त्रं प्रयच्छास्मै वधार्थं शम्बरस्य च

vaiṣṇavāstraṃ prayacchāsmai vadhārthaṃ śambarasya ca

Line 320

अभेद्यं कवचं चास्य प्रयच्छासुरसूदनम्

abhedyaṃ kavacaṃ cāsya prayacchāsurasūdanam

Line 321

एवम् उक्तो मघवता नारदः प्रययौ त्वरन्

evam ukto maghavatā nāradaḥ prayayau tvaran

Line 322

आकाशो ऽधिष्ठितो ऽवोचन् मकरध्वजकेतनम्

ākāśo 'dhiṣṭhito 'vocan makaradhvajaketanam

Line 323

कुमार पश्य मां प्राप्तं देवगन्धर्वनारदम्

kumāra paśya māṃ prāptaṃ devagandharvanāradam

Line 324

प्रेषितं देवराजेन तव संबोधनाय वै

preṣitaṃ devarājena tava saṃbodhanāya vai

Line 325

स्मर त्वं पूर्वकं भावं कामदेवो ऽसि मानद

smara tvaṃ pūrvakaṃ bhāvaṃ kāmadevo 'si mānada

Line 326

हरकोपानलाद् दग्धस् तेनानङ्ग इहोच्यसे

harakopānalād dagdhas tenānaṅga ihocyase

Line 327

त्वं वृष्णिवंशे जातो ऽसि रुक्मिण्या गर्भसंभवः

tvaṃ vṛṣṇivaṃśe jāto 'si rukmiṇyā garbhasaṃbhavaḥ

Line 328

जातो ऽसि केशवेन त्वं प्रद्युम्न इति कीर्त्यसे

jāto 'si keśavena tvaṃ pradyumna iti kīrtyase

Line 329

आहृत्य शम्बरेण त्वम् इहानीतो ऽसि मानद

āhṛtya śambareṇa tvam ihānīto 'si mānada

Line 330

सप्तरात्रे त्व् असंपूर्णे सूतिकागारमध्यतः

saptarātre tv asaṃpūrṇe sūtikāgāramadhyataḥ

Line 331

वधार्थं शम्बरस्य त्वं ह्रियमाणो ह्य् अपेक्षितः

vadhārthaṃ śambarasya tvaṃ hriyamāṇo hy apekṣitaḥ

Line 332

केशवेन महाबाहो देवकार्यार्थसिद्धये

keśavena mahābāho devakāryārthasiddhaye

Line 333

यैषा मायावती नाम भार्या वै शम्बरस्य तु

yaiṣā māyāvatī nāma bhāryā vai śambarasya tu

Line 334

रतिं तां विद्धि कल्याणीं तव भार्यां पुरातनीम्

ratiṃ tāṃ viddhi kalyāṇīṃ tava bhāryāṃ purātanīm

Line 335

तव सा रक्षणार्थाय शम्बरस्य गृहे ऽवसत्

tava sā rakṣaṇārthāya śambarasya gṛhe 'vasat

Line 336

मायां शरीरजां न्यस्य मोहनार्थं दुरात्मनः

māyāṃ śarīrajāṃ nyasya mohanārthaṃ durātmanaḥ

Line 337

रतेर् उत्पादनार्थाय प्रेषयत्य् अनिशं तदा

rater utpādanārthāya preṣayaty aniśaṃ tadā

Line 338

एवं प्रद्युम्न बुद्ध्या वै तव भार्या प्रतिष्ठिता

evaṃ pradyumna buddhyā vai tava bhāryā pratiṣṭhitā

Line 339

हत्वा त्वं शम्बरं वीर वैष्णवास्त्रेण संयुगे

hatvā tvaṃ śambaraṃ vīra vaiṣṇavāstreṇa saṃyuge

Line 340

गृह्य मायावतीं भार्यां द्वारकां गन्तुम् अर्हसि

gṛhya māyāvatīṃ bhāryāṃ dvārakāṃ gantum arhasi

Line 341

गृहाण वैष्णवं चास्त्रं कवचं च महाप्रभम्

gṛhāṇa vaiṣṇavaṃ cāstraṃ kavacaṃ ca mahāprabham

Line 342

शक्रेण तव संगृह्य प्रेषितं शत्रुसूदन

śakreṇa tava saṃgṛhya preṣitaṃ śatrusūdana

Line 343

शृणु मे ह्य् अपरं वाक्यं क्रियताम् अविशङ्कया

śṛṇu me hy aparaṃ vākyaṃ kriyatām aviśaṅkayā

Line 344

अस्य देवरिपोस् तात मुद्गरो नित्यपूजितः

asya devaripos tāta mudgaro nityapūjitaḥ

Line 345

पार्वत्या तुष्टया दत्तः सर्वशत्रुबर्हणः

pārvatyā tuṣṭayā dattaḥ sarvaśatrubarhaṇaḥ

Line 346

अमोघश् चैव संग्रामे देवदानवमानवैः

amoghaś caiva saṃgrāme devadānavamānavaiḥ

Line 347

तद् अस्त्रप्रतिघातार्थं देवीं संस्मर्तुम् अर्हसि

tad astrapratighātārthaṃ devīṃ saṃsmartum arhasi

Line 348

स्तव्या चैव नमस्या च महादेवी रणोत्सुकैः

stavyā caiva namasyā ca mahādevī raṇotsukaiḥ

Line 349

तत्र वै क्रियतां यत्नः संग्रामे रिपुणा सह

tatra vai kriyatāṃ yatnaḥ saṃgrāme ripuṇā saha

Line 350

इत्य् उक्त्वा नारदो वाक्यं प्रययौ यत्र वासवः

ity uktvā nārado vākyaṃ prayayau yatra vāsavaḥ

Line 351

शम्बरस् तु ततः क्रुद्धो मुद्गरं तं समाददे

śambaras tu tataḥ kruddho mudgaraṃ taṃ samādade

Line 352

मुद्गरे गृह्यमाणे तु द्वादशार्काः समुत्थिताः

mudgare gṛhyamāṇe tu dvādaśārkāḥ samutthitāḥ

Line 353

पर्वताश् चलिताः सर्वे चलितं वसुधातलम्

parvatāś calitāḥ sarve calitaṃ vasudhātalam

Line 354

उद्मार्गाः सागरा जाताः संक्षुब्धाश् चापि देवताः

udmārgāḥ sāgarā jātāḥ saṃkṣubdhāś cāpi devatāḥ

Line 355

गृध्रचक्राकुलं व्योम उल्कापातो बभूव ह

gṛdhracakrākulaṃ vyoma ulkāpāto babhūva ha

Line 356

ववर्ष रुधिरं देवः पुरुषं पवनो ववौ

vavarṣa rudhiraṃ devaḥ puruṣaṃ pavano vavau

Line 357

एवं दृष्ट्वा महोत्पातान् प्रद्युम्नः स त्वरान्वितः

evaṃ dṛṣṭvā mahotpātān pradyumnaḥ sa tvarānvitaḥ

Line 358

अवतीर्य रथाद् वीरः कृताञ्जलिपुटः स्थितः

avatīrya rathād vīraḥ kṛtāñjalipuṭaḥ sthitaḥ

Line 359

देवीं सस्मार मनसा पार्वतीं शंकरप्रियाम्

devīṃ sasmāra manasā pārvatīṃ śaṃkarapriyām

Line 360

प्रणम्य शिरसा देवीं स्तोतुं समुपचक्रमे

praṇamya śirasā devīṃ stotuṃ samupacakrame

Line 361

ॐ नमः कात्यायन्यै गुहस्य जनन्यै नमः

oṃ namaḥ kātyāyanyai guhasya jananyai namaḥ

Line 362

नमस् त्रैलोक्यमायायै कात्यायन्यै नमो नमः

namas trailokyamāyāyai kātyāyanyai namo namaḥ

Line 363

नमः शत्रुविनाशिन्यै नमो गार्ग्यै गिरीशये

namaḥ śatruvināśinyai namo gārgyai girīśaye

Line 364

नमस्ये शुम्भहननीं निशुम्भहृदिदारणीम्

namasye śumbhahananīṃ niśumbhahṛdidāraṇīm

Line 365

कालरात्रिं नमस्ये ऽहं कुमारीं चापि नित्यशः

kālarātriṃ namasye 'haṃ kumārīṃ cāpi nityaśaḥ

Line 366

कान्तारवासिनीं देवीं नमस्यामि कृताञ्जलिः

kāntāravāsinīṃ devīṃ namasyāmi kṛtāñjaliḥ

Line 367

विन्ध्यवासिनीं दुर्गघ्नीं रणदुर्गां रणप्रियाम्

vindhyavāsinīṃ durgaghnīṃ raṇadurgāṃ raṇapriyām

Line 368

नमस्यामि महादेवीं जयां च विजयां तथा

namasyāmi mahādevīṃ jayāṃ ca vijayāṃ tathā

Line 369

अपराजितां नमस्ये ऽहम् अजितां शत्रुतापनीम्

aparājitāṃ namasye 'ham ajitāṃ śatrutāpanīm

Line 370

घण्टाहस्तां नमस्यामि घण्टामालाकुलां तथा

ghaṇṭāhastāṃ namasyāmi ghaṇṭāmālākulāṃ tathā

Line 371

त्रिशूलिनीं नमस्यामि महिषासुरघातिनीम्

triśūlinīṃ namasyāmi mahiṣāsuraghātinīm

Line 372

सिंहवाहां नमस्यामि सिंहप्रवरकेतनाम्

siṃhavāhāṃ namasyāmi siṃhapravaraketanām

Line 373

एकानंशां नमस्यामि गायत्रीं यज्ञसत्क्रियाम्

ekānaṃśāṃ namasyāmi gāyatrīṃ yajñasatkriyām

Line 374

सावित्रीं चापि विप्राणां नमस्ये ऽहं कृताञ्जलिः

sāvitrīṃ cāpi viprāṇāṃ namasye 'haṃ kṛtāñjaliḥ

Line 375

रक्ष मां देवि सततं संग्रामे विजयं कुरु

rakṣa māṃ devi satataṃ saṃgrāme vijayaṃ kuru

Line 376

इति कामवचः श्रुत्वा दुर्गा सुप्रीतमानसा

iti kāmavacaḥ śrutvā durgā suprītamānasā

Line 377

उवाच वचनं देवी सुप्रीतेनान्तरात्मना

uvāca vacanaṃ devī suprītenāntarātmanā

Line 378

पश्य पश्य महाबाहो रुक्मिण्यानन्दवर्धन

paśya paśya mahābāho rukmiṇyānandavardhana

Line 379

वरं वरय वत्स त्वम् अमोघं दर्शनं मम

varaṃ varaya vatsa tvam amoghaṃ darśanaṃ mama

Line 380

देव्यास्तु वचनं श्रुत्वा रोमाञ् चोद्गतमानसः

devyāstu vacanaṃ śrutvā romāñ codgatamānasaḥ

Line 381

प्रणम्य शिरसा देवीं विज्ञप्तुम् उपचक्रमे

praṇamya śirasā devīṃ vijñaptum upacakrame

Line 382

यदि त्वं देवि तुष्टासि दीयतां मे यदीप्सितम्

yadi tvaṃ devi tuṣṭāsi dīyatāṃ me yadīpsitam

Line 383

वरं च वरदे याचे सर्वामित्रेषु मे जयः

varaṃ ca varade yāce sarvāmitreṣu me jayaḥ

Line 384

यस् त्वया मुद्गरो दत्तः शम्बरस्यात्मसंभवः

yas tvayā mudgaro dattaḥ śambarasyātmasaṃbhavaḥ

Line 385

एष मे गात्रम् आसाद्य माला पद्ममयी भवेत्

eṣa me gātram āsādya mālā padmamayī bhavet

Line 386

तथास्त्व् इति च साप्य् उक्त्वा तत्रैवन्तरधीयत

tathāstv iti ca sāpy uktvā tatraivantaradhīyata

Line 387

प्रद्युम्नस् तु महातेजा हृष्टो रथम् अथारुहत्

pradyumnas tu mahātejā hṛṣṭo ratham athāruhat

Line 388

मुद्गरं तु गृहीत्वा च शम्बरः क्रोधमूर्छितः

mudgaraṃ tu gṛhītvā ca śambaraḥ krodhamūrchitaḥ

Line 389

भ्रामयित्वा स चिक्षेप प्रद्युम्नोरसि वीर्यवान्

bhrāmayitvā sa cikṣepa pradyumnorasi vīryavān

Line 390

स गत्वा मदनाभ्याशं माला भूत्वाथ पौष्करी

sa gatvā madanābhyāśaṃ mālā bhūtvātha pauṣkarī

Line 391

प्रद्युम्नस्य च कण्ठे सा समायुक्ता व्यराजत

pradyumnasya ca kaṇṭhe sā samāyuktā vyarājata

Line 392

नक्षत्राणां तु मालायां यथा परिवृतो विधुः

nakṣatrāṇāṃ tu mālāyāṃ yathā parivṛto vidhuḥ

Line 393

ततो देवाः सगन्धर्वाः सिद्धाश् च परमर्षयः

tato devāḥ sagandharvāḥ siddhāś ca paramarṣayaḥ

Line 394

साधु साध्व् इति वाचोचुः पूजयन् केशवात्मजम्

sādhu sādhv iti vācocuḥ pūjayan keśavātmajam

Line 395

मुद्गरं पुष्पभूतं तु दृष्ट्वा प्रद्युम्नसंनिधौ

mudgaraṃ puṣpabhūtaṃ tu dṛṣṭvā pradyumnasaṃnidhau

Line 396

वैष्णवं परमास्त्रं तु नारदेन यदाहृतम्

vaiṣṇavaṃ paramāstraṃ tu nāradena yadāhṛtam

Line 397

संदधे चापम् आयम्य इदं वचनम् अब्रवीत्

saṃdadhe cāpam āyamya idaṃ vacanam abravīt

Line 398

यद्य् अहं रुक्मिणीपुत्रः केशवस्यात्मजो ह्य् अहम्

yady ahaṃ rukmiṇīputraḥ keśavasyātmajo hy aham

Line 399

तेन सत्येन बाणेमं जहि त्वं शम्बरं रणे

tena satyena bāṇemaṃ jahi tvaṃ śambaraṃ raṇe

Line 400

इत्य् उक्त्वा चापम् आकृष्य संधाय च महामनाः

ity uktvā cāpam ākṛṣya saṃdhāya ca mahāmanāḥ

Line 401

चिक्षेप शम्बराआयाथ दहंल् लोकत्रयं त्विषा

cikṣepa śambarāāyātha dahaṃl lokatrayaṃ tviṣā

Line 402

स क्षिप्तो वृष्णिसिंहेन बाणः क्रव्यादमोहनः

sa kṣipto vṛṣṇisiṃhena bāṇaḥ kravyādamohanaḥ

Line 403

हृदयं शम्बरस्याथ भित्त्वा धरणिम् आगमत्

hṛdayaṃ śambarasyātha bhittvā dharaṇim āgamat

Line 404

नैवास्य मांसं न स्नायुर् नास्थि न त्वङ् न शोणितम्

naivāsya māṃsaṃ na snāyur nāsthi na tvaṅ na śoṇitam

Line 405

सर्वं तद्भस्मसाद्भूतं वैष्णवास्त्रस्य तेजसा

sarvaṃ tadbhasmasādbhūtaṃ vaiṣṇavāstrasya tejasā

Line 406

हते दैत्ये महाकाये दानवे शम्बरे ऽधमे

hate daitye mahākāye dānave śambare 'dhame

Line 407

जहृषुर् देवगन्धर्वा ननृतुश् चाप्सरोगणाः

jahṛṣur devagandharvā nanṛtuś cāpsarogaṇāḥ

Line 408

ऊर्वशी मेनका रम्भा विप्रचित्तिस् तिलोत्तमा

ūrvaśī menakā rambhā vipracittis tilottamā

Line 409

ननृतुर् हृष्टमनसो जगत्स्थावरजंगमम्

nanṛtur hṛṣṭamanaso jagatsthāvarajaṃgamam

Line 410

देवराजस् तु सुप्रीतः सर्वैर् देवगणैः सह

devarājas tu suprītaḥ sarvair devagaṇaiḥ saha

Line 411

प्रद्युम्नं पुष्पवर्षेण समभ्यर्च्य प्रहृष्टवत्

pradyumnaṃ puṣpavarṣeṇa samabhyarcya prahṛṣṭavat

Line 412

अथ समरहते तु दैत्यराजे @

atha samarahate tu daityarāje @

Line 413

मधुमथनस्य सुतेन वैष्णवास्त्रैः ।

madhumathanasya sutena vaiṣṇavāstraiḥ |

Line 414

विगतरिपुभयाः सुराश् च जग्मुर् @

vigataripubhayāḥ surāś ca jagmur @

Line 415

मकरविभूषणकेतनं स्तुवन्तः ॥

makaravibhūṣaṇaketanaṃ stuvantaḥ ||

Line 416

स च समरपरिश्रमं वहन् वै @

sa ca samarapariśramaṃ vahan vai @

Line 417

नगरमुखं प्रविवेश रौक्मिणेयः ।

nagaramukhaṃ praviveśa raukmiṇeyaḥ |

Line 418

प्रियतम इव कान्तया प्रहृष्टस् @

priyatama iva kāntayā prahṛṣṭas @

Line 419

त्वरितपदं रतिदर्शनं चकार ॥

tvaritapadaṃ ratidarśanaṃ cakāra ||

GRETIL Zurich Apparatus I (Peter Schreiner et al.), based on Vaidya 1969 critical edition. Distributed under CC BY-NC-SA 4.0.