Appendix I · Section §30
Inserts after HV 99.26
419 lines
Editorial note: “After 99.26, all Mss. (except Ś1 Ñ1 M1-3) G(ed.) ins. App. I, No. 30”
Line 1
सर्वमायास्व् अभिज्ञो ऽसौ नाम विश्राव्य चाव्ययः
sarvamāyāsv abhijño 'sau nāma viśrāvya cāvyayaḥ
Line 2
अहो दानव दुष्टात्मन् केशवस्यात्मजं शिशुम्
aho dānava duṣṭātman keśavasyātmajaṃ śiśum
Line 3
हरते निर्भयश् चैव भयम् अद्य करोम्य् अहम्
harate nirbhayaś caiva bhayam adya karomy aham
Line 4
कथं वै क्रोधम् आगच्छेद् बध्यते वा कथं मया
kathaṃ vai krodham āgacched badhyate vā kathaṃ mayā
Line 5
प्रथमं किं करिष्यामि येन कुप्यति मन्दधीः
prathamaṃ kiṃ kariṣyāmi yena kupyati mandadhīḥ
Line 6
अस्ति चास्य ध्वजं सिंहकेतुविभूषितम्
asti cāsya dhvajaṃ siṃhaketuvibhūṣitam
Line 7
तोरणं गृहम् आसाद्य उच्छ्रितं मेरुशृङ्गवत्
toraṇaṃ gṛham āsādya ucchritaṃ meruśṛṅgavat
Line 8
एतद् उन्मथ्य पातिष्ये भल्लेन निशितेन वै
etad unmathya pātiṣye bhallena niśitena vai
Line 9
ध्वजच्छेदं विदित्वाथ शम्बरो निष्क्रमिष्यति
dhvajacchedaṃ viditvātha śambaro niṣkramiṣyati
Line 10
ततो युद्धेन हत्वाजौ गन्तास्मि द्वारकां प्रति
tato yuddhena hatvājau gantāsmi dvārakāṃ prati
Line 11
इत्य् उक्त्वा सज्यम् आचक्रे सशरं चापम् ओजसा
ity uktvā sajyam ācakre saśaraṃ cāpam ojasā
Line 12
चिच्छेद ध्वजरत्नं तु शम्बरस्य महाभुजः
ciccheda dhvajaratnaṃ tu śambarasya mahābhujaḥ
Line 13
तच् छ्रुत्वा तु ध्वजच्छेदं प्रद्युम्नेन महात्मना
tac chrutvā tu dhvajacchedaṃ pradyumnena mahātmanā
Line 14
क्रुद्धस् त्व् आज्ञापयाम् आस पुत्रान् वै कालशम्बरः
kruddhas tv ājñāpayām āsa putrān vai kālaśambaraḥ
Line 15
जिघांसत महावीरा रौक्मिणेयं त्वरान्वितः
jighāṃsata mahāvīrā raukmiṇeyaṃ tvarānvitaḥ
Line 16
नैतं वै द्रष्टुम् इच्छामि मम विप्रियकारकम्
naitaṃ vai draṣṭum icchāmi mama vipriyakārakam
Line 17
श्रुत्वा तु शम्बराद् वाक्यं सुतास् ते शम्बरस्य ह
śrutvā tu śambarād vākyaṃ sutās te śambarasya ha
Line 18
संनद्धा निर्ययुर् हृष्टाः प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया
saṃnaddhā niryayur hṛṣṭāḥ pradyumnavadhakāṅkṣayā
Line 19
चित्रसेनो ऽतिसेनश् च विष्वक्सेनो ऽजितस् तथा
citraseno 'tisenaś ca viṣvakseno 'jitas tathā
Line 20
श्रुतेसेनः सुषेणश् च सोमसेनो दमस् तथा
śrutesenaḥ suṣeṇaś ca somaseno damas tathā
Line 21
सेनानीः सैन्यहन्ता च सेनहा सैनिकस् तथा
senānīḥ sainyahantā ca senahā sainikas tathā
Line 22
सेनस्कन्धो ऽतिसेनश् च सेनको ऽसनकस् तथा
senaskandho 'tisenaś ca senako 'sanakas tathā
Line 23
सुतः साकोचविकलः सातुलः सरकः शुचिः
sutaḥ sākocavikalaḥ sātulaḥ sarakaḥ śuciḥ
Line 24
कुम्भकेतुः सुदंष्ट्रश् च केशिर् इत्य् एवम् आदयः
kumbhaketuḥ sudaṃṣṭraś ca keśir ity evam ādayaḥ
Line 25
चक्रतोमरशूलानि पट्टिशानि परश्वधान्
cakratomaraśūlāni paṭṭiśāni paraśvadhān
Line 26
गृहीत्वा निर्ययुर् हृष्टा मन्युना परिचोदिताः
gṛhītvā niryayur hṛṣṭā manyunā paricoditāḥ
Line 27
आह्वयन्तम् अमित्रं वै तस्थुः संग्राममूर्धनि
āhvayantam amitraṃ vai tasthuḥ saṃgrāmamūrdhani
Line 28
प्रद्युम्नस् तु महाबाहू रथम् आरुह्य सत्वरः
pradyumnas tu mahābāhū ratham āruhya satvaraḥ
Line 29
निर्ययौ चापम् आदाय संग्रामाभिमुखस् तदा
niryayau cāpam ādāya saṃgrāmābhimukhas tadā
Line 30
ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम्
tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam
Line 31
शम्बरस्य च पुत्राणां केशवस्य च सूनुना
śambarasya ca putrāṇāṃ keśavasya ca sūnunā
Line 32
ततो देवाः सगन्धर्वाः समहोरगचारणाः
tato devāḥ sagandharvāḥ samahoragacāraṇāḥ
Line 33
देवराजं पुरस्कृत्य विमानाग्रेषु धिष्ठिताः
devarājaṃ puraskṛtya vimānāgreṣu dhiṣṭhitāḥ
Line 34
नारदस् तुम्बरुस् चैव हाहा हूहूश् च गायनाः
nāradas tumbarus caiva hāhā hūhūś ca gāyanāḥ
Line 35
अप्सरोभिः परिवृताः सर्वे तत्रावतस्थिरे
apsarobhiḥ parivṛtāḥ sarve tatrāvatasthire
Line 36
देवराजप्रतीहारो गन्धर्वश् चित्रम् अद्भुतम्
devarājapratīhāro gandharvaś citram adbhutam
Line 37
शशंस देवराजाय वज्रिणे चित्रम् अद्भुतम्
śaśaṃsa devarājāya vajriṇe citram adbhutam
Line 38
शम्बरस्य शतं पुत्रा एकः कृष्णस्य चात्मजः
śambarasya śataṃ putrā ekaḥ kṛṣṇasya cātmajaḥ
Line 39
बहूनां युध्यताम् एष कथं विजयम् आप्नुयात्
bahūnāṃ yudhyatām eṣa kathaṃ vijayam āpnuyāt
Line 40
तच् छ्रुत्वा भाषितं तस्य प्रहस्य बलसूदनः
tac chrutvā bhāṣitaṃ tasya prahasya balasūdanaḥ
Line 41
उवाच वचनं चेदम् शृणु यो ऽस्य पराक्रमः
uvāca vacanaṃ cedam śṛṇu yo 'sya parākramaḥ
Line 42
कामो ऽयं पूर्वदेहे तु हरक्रोधाग्निनिर्जितः
kāmo 'yaṃ pūrvadehe tu harakrodhāgninirjitaḥ
Line 43
रत्या प्रसादितो देवः कामपत्न्या त्रिलोचनः
ratyā prasādito devaḥ kāmapatnyā trilocanaḥ
Line 44
परितुष्टेन देवेन वरम् अस्याः प्रदीयते
parituṣṭena devena varam asyāḥ pradīyate
Line 45
विष्णुर् मनुष्यदेहस् तु द्वारकायां भविष्यति
viṣṇur manuṣyadehas tu dvārakāyāṃ bhaviṣyati
Line 46
तस्य पुत्रत्वम् अस्यैव भविष्यति न संशयः
tasya putratvam asyaiva bhaviṣyati na saṃśayaḥ
Line 47
अनङ्ग इति विख्यातस् त्रिलोकेषु महायशाः
anaṅga iti vikhyātas trilokeṣu mahāyaśāḥ
Line 48
तत्रोत्पन्नो महातेजाः शम्बरं घातयिष्यति
tatrotpanno mahātejāḥ śambaraṃ ghātayiṣyati
Line 49
सप्ताहजातमात्रं तु रुक्मिण्याः क्रोडसंस्थितम्
saptāhajātamātraṃ tu rukmiṇyāḥ kroḍasaṃsthitam
Line 50
आस्थाय शम्बरो मायां प्रद्युम्नम् अपनेष्यति
āsthāya śambaro māyāṃ pradyumnam apaneṣyati
Line 51
तच् गच्छ शम्बरगृहं भार्या मायावती भव
tac gaccha śambaragṛhaṃ bhāryā māyāvatī bhava
Line 52
मायारूपप्रतिच्छन्ना शम्बरं मोहयिष्यसि
māyārūpapraticchannā śambaraṃ mohayiṣyasi
Line 53
तत्र त्वम् आत्मनः कान्तं बालरूपं विवर्धय
tatra tvam ātmanaḥ kāntaṃ bālarūpaṃ vivardhaya
Line 54
प्राप्तयौवनदेहस् तु शम्बरं निहनिष्यति
prāptayauvanadehas tu śambaraṃ nihaniṣyati
Line 55
ततस् त्वया सहानङ्गो द्वारकां वै गमिष्यति
tatas tvayā sahānaṅgo dvārakāṃ vai gamiṣyati
Line 56
रमिष्यति त्वया सार्धं शैलापुत्र्या त्व् अहं यथा
ramiṣyati tvayā sārdhaṃ śailāputryā tv ahaṃ yathā
Line 57
एवम् आदिश्य देवेशो जगाम पुरुषोत्तमः
evam ādiśya deveśo jagāma puruṣottamaḥ
Line 58
कैलासं मेरुसंकाशं सिद्धचारणसेवितम्
kailāsaṃ merusaṃkāśaṃ siddhacāraṇasevitam
Line 59
कामपत्नी प्रणम्याथ देवदेवम् उमापतिम्
kāmapatnī praṇamyātha devadevam umāpatim
Line 60
जगाम शम्बरगृहं कालस्यान्तं प्रतीक्षती
jagāma śambaragṛhaṃ kālasyāntaṃ pratīkṣatī
Line 61
एवम् एष महाबाहुः शम्बरं निहनिष्यति
evam eṣa mahābāhuḥ śambaraṃ nihaniṣyati
Line 62
सपुत्रिणो वै प्रद्युम्नो हन्ता तस्य दुरात्मनः
saputriṇo vai pradyumno hantā tasya durātmanaḥ
Line 63
ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम्
tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam
Line 64
शम्बरस्य तु पुत्राणां रुक्मिण्या नन्दनस्य च
śambarasya tu putrāṇāṃ rukmiṇyā nandanasya ca
Line 65
ततः क्रुद्धा महादैत्याः शरशक्तिपरश्वधान्
tataḥ kruddhā mahādaityāḥ śaraśaktiparaśvadhān
Line 66
चक्रतोमरकुन्तानि भुशुण्डीर् मुसलानि च
cakratomarakuntāni bhuśuṇḍīr musalāni ca
Line 67
युगपत् पातयन्ति स्म प्रद्युम्नोपरि वेगिताः
yugapat pātayanti sma pradyumnopari vegitāḥ
Line 68
कार्ष्णायनिस् तु संक्रुद्धः सर्वास्त्रैर् धनुषश् च्युतैः
kārṣṇāyanis tu saṃkruddhaḥ sarvāstrair dhanuṣaś cyutaiḥ
Line 69
एकैकं पङ्चभिः क्रुद्धश् चिच्छेद रणमूर्धनि
ekaikaṃ paṅcabhiḥ kruddhaś ciccheda raṇamūrdhani
Line 70
ततो ऽसुरा क्रुद्धतराः सर्वे ते कृतनिश्चयाः
tato 'surā kruddhatarāḥ sarve te kṛtaniścayāḥ
Line 71
ववर्षुः शरजालानि प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया
vavarṣuḥ śarajālāni pradyumnavadhakāṅkṣayā
Line 72
ततः प्रकुपितो ऽनङ्गो धनुर् आयम्य सत्वरः
tataḥ prakupito 'naṅgo dhanur āyamya satvaraḥ
Line 73
शम्बरस्य जघानाशु दश पुत्रान् महौजसः
śambarasya jaghānāśu daśa putrān mahaujasaḥ
Line 74
ततो ऽपरेण भल्लेन कुपितः केशवात्मजः
tato 'pareṇa bhallena kupitaḥ keśavātmajaḥ
Line 75
चिच्छेदाशु शिरस् तस्य चित्रसेनस्य वीर्यवान्
cicchedāśu śiras tasya citrasenasya vīryavān
Line 76
ततस् ते हतशेषास् तु समेत्य समयुध्यत
tatas te hataśeṣās tu sametya samayudhyata
Line 77
शरवर्षं विमुञ्चन्तो अभ्यधावञ् जिघांसितुम्
śaravarṣaṃ vimuñcanto abhyadhāvañ jighāṃsitum
Line 78
ततः संधाय बाणांस् तु विमुङ्चन् स रणोत्सुकः
tataḥ saṃdhāya bāṇāṃs tu vimuṅcan sa raṇotsukaḥ
Line 79
क्रीडन्न् इव महातेजास् तेषां शीर्षाण्य् अपातयत्
krīḍann iva mahātejās teṣāṃ śīrṣāṇy apātayat
Line 80
निहत्य समरे सर्वाञ् शतम् उत्तमधन्विनाम्
nihatya samare sarvāñ śatam uttamadhanvinām
Line 81
प्रद्युम्नः समराकङ्क्षी तस्थौ संग्राममूर्धनि
pradyumnaḥ samarākaṅkṣī tasthau saṃgrāmamūrdhani
Line 82
हतं पुत्रशतं श्रुत्वा शम्बरः क्रोधम् आदधे
hataṃ putraśataṃ śrutvā śambaraḥ krodham ādadhe
Line 83
सूतं संचोदयाम् आस रथं मे संप्रयोजय
sūtaṃ saṃcodayām āsa rathaṃ me saṃprayojaya
Line 84
राज्ञो वाक्यं निशम्याथ प्रणम्य शिरसा भुवि
rājño vākyaṃ niśamyātha praṇamya śirasā bhuvi
Line 85
स सैन्यं चोदयाम् आस रथं च सुसमाहितम्
sa sainyaṃ codayām āsa rathaṃ ca susamāhitam
Line 86
युक्तम् ऋक्षसहस्रेण सर्पयोक्त्रेण योक्त्रितम्
yuktam ṛkṣasahasreṇa sarpayoktreṇa yoktritam
Line 87
शार्दूलचर्मसंचेष्टं किंकिणीजालमालिनम्
śārdūlacarmasaṃceṣṭaṃ kiṃkiṇījālamālinam
Line 88
ईहामृगगणाकीर्णं पङ्क्तिभक्तिविराजितम्
īhāmṛgagaṇākīrṇaṃ paṅktibhaktivirājitam
Line 89
ताराचित्रपिनद्धाङ्गं स्वर्णकूबरभूषितम्
tārācitrapinaddhāṅgaṃ svarṇakūbarabhūṣitam
Line 90
सपताकं महोच्छ्रायं मृगराजोग्रकेतनम्
sapatākaṃ mahocchrāyaṃ mṛgarājograketanam
Line 91
सुविभक्तवरूथं च लोहेषावज्रबन्धुरम्
suvibhaktavarūthaṃ ca loheṣāvajrabandhuram
Line 92
मन्दरोदग्रशिखरं चारुचामरभूषितम्
mandarodagraśikharaṃ cārucāmarabhūṣitam
Line 93
नक्षत्रमालापिहितं हेमदण्डसमाहितम्
nakṣatramālāpihitaṃ hemadaṇḍasamāhitam
Line 94
विराजमानं श्रीमन्तम् आरोहच् छम्बरस् तदा
virājamānaṃ śrīmantam ārohac chambaras tadā
Line 95
काञ्चनं चित्रसंनाहं धनुर् गृह्य शरांस् तथा
kāñcanaṃ citrasaṃnāhaṃ dhanur gṛhya śarāṃs tathā
Line 96
प्रस्थितः समराकाङ्क्षी मृत्युना परिचोदितः
prasthitaḥ samarākāṅkṣī mṛtyunā paricoditaḥ
Line 97
चतुर्भिः सचिवैः सार्धं सैन्येन महता वृतः
caturbhiḥ sacivaiḥ sārdhaṃ sainyena mahatā vṛtaḥ
Line 98
दुर्धरः केतुमाली च शत्रुहन्ता प्रमर्दनः
durdharaḥ ketumālī ca śatruhantā pramardanaḥ
Line 99
एतैः परिवृतो ऽमात्यैर् युयुत्सुः प्रस्थितो रणे
etaiḥ parivṛto 'mātyair yuyutsuḥ prasthito raṇe
Line 100
दश नागसहस्राणि रथानां द्वे शते तथा
daśa nāgasahasrāṇi rathānāṃ dve śate tathā
Line 101
हयानां चाष्टसाहस्रैः प्रयुतैश् च पदातिनाम्
hayānāṃ cāṣṭasāhasraiḥ prayutaiś ca padātinām
Line 102
एतैः परिवृतो योधैः शम्बरः प्रययौ तदा
etaiḥ parivṛto yodhaiḥ śambaraḥ prayayau tadā
Line 103
प्रयातस्य तु संग्रामे उत्पातान्य् उत्थितानि वै
prayātasya tu saṃgrāme utpātāny utthitāni vai
Line 104
गृध्रचक्राकुले व्योम्नि संध्याकाराभ्रनादिते
gṛdhracakrākule vyomni saṃdhyākārābhranādite
Line 105
गर्जन्ति पुरुषं मेधा निर्घातश् चाम्बरात् पतत्
garjanti puruṣaṃ medhā nirghātaś cāmbarāt patat
Line 106
शिवा विनेदुर् अशिवं सैन्यं संकालयन् महत्
śivā vinedur aśivaṃ sainyaṃ saṃkālayan mahat
Line 107
ध्वजशीर्षे ऽपतद् गृध्रः काङ्क्षन् वै दानवासृजम्
dhvajaśīrṣe 'patad gṛdhraḥ kāṅkṣan vai dānavāsṛjam
Line 108
रथाग्रे पतितश् चास्य कबन्धो भुवि दृश्यते
rathāgre patitaś cāsya kabandho bhuvi dṛśyate
Line 109
चीचीकूचीति वाशन्ति शम्बरस्य रथोपरि
cīcīkūcīti vāśanti śambarasya rathopari
Line 110
स्वर्भानुग्रस्त आदित्यः परिघैः परिवेष्टितः
svarbhānugrasta ādityaḥ parighaiḥ pariveṣṭitaḥ
Line 111
स्फुरते नयनं चास्य सव्यं भयनिवेदनम्
sphurate nayanaṃ cāsya savyaṃ bhayanivedanam
Line 112
बाहुः प्रकम्पते सव्यः प्रास्खलन् रथवाजिनः
bāhuḥ prakampate savyaḥ prāskhalan rathavājinaḥ
Line 113
ध्वाङ्क्षो मूर्ध्नि निपतितः शम्बरस्य सुरारिणः
dhvāṅkṣo mūrdhni nipatitaḥ śambarasya surāriṇaḥ
Line 114
ववर्ष रुधिरं देवः सीकरोद्गारमिश्रितम्
vavarṣa rudhiraṃ devaḥ sīkarodgāramiśritam
Line 115
उल्कापातसहस्राणि निपेतू रणमूर्धनि
ulkāpātasahasrāṇi nipetū raṇamūrdhani
Line 116
प्रतोदो न्यपतद् धस्तात् सारथेर् हययायिनः
pratodo nyapatad dhastāt sārather hayayāyinaḥ
Line 117
एतान् अचिन्तयित्वा तु उत्पातान् समुपस्थितान्
etān acintayitvā tu utpātān samupasthitān
Line 118
प्रययौ शम्बरः क्रुद्धः प्रद्युम्नवधकाङ्क्षया
prayayau śambaraḥ kruddhaḥ pradyumnavadhakāṅkṣayā
Line 119
भेरीशङ्खमृदङ्गानां पणवानकदुंदुभेः
bherīśaṅkhamṛdaṅgānāṃ paṇavānakaduṃdubheḥ
Line 120
युगपत् ताड्यमानानां पृथिवी समकम्पत
yugapat tāḍyamānānāṃ pṛthivī samakampata
Line 121
तेन शब्देन महता संत्रस्ता मृगपक्षिणः
tena śabdena mahatā saṃtrastā mṛgapakṣiṇaḥ
Line 122
समस्ताद् दुद्रुवुस् तस्माद् भयविक्लवचेतनाः
samastād dudruvus tasmād bhayaviklavacetanāḥ
Line 123
रणमध्ये स्थितः कार्ष्णिश् चिन्तयन् निधनं रिपोः
raṇamadhye sthitaḥ kārṣṇiś cintayan nidhanaṃ ripoḥ
Line 124
सैन्यैः परिवृतः संख्ये युद्धाय कृतनिश्चयः
sainyaiḥ parivṛtaḥ saṃkhye yuddhāya kṛtaniścayaḥ
Line 125
क्रुद्धः शरसहस्रेण प्रद्युम्नं समताडयत्
kruddhaḥ śarasahasreṇa pradyumnaṃ samatāḍayat
Line 126
असंप्राप्तांश् च तान् बाणांश् चिच्छेद कृतहस्तवत्
asaṃprāptāṃś ca tān bāṇāṃś ciccheda kṛtahastavat
Line 127
प्रद्युम्नो धनुर् आदाय शरवर्षं मुमोच ह
pradyumno dhanur ādāya śaravarṣaṃ mumoca ha
Line 128
न तस्य सैन्ये ऽभिमुखो यो न विद्धः शरेण वै
na tasya sainye 'bhimukho yo na viddhaḥ śareṇa vai
Line 129
प्रद्युम्नशरपातेन तत् सैन्यं विमुखीकृतम्
pradyumnaśarapātena tat sainyaṃ vimukhīkṛtam
Line 130
शम्बरस्य तथाभ्याशे स्थितं संहृत्य भीतवत्
śambarasya tathābhyāśe sthitaṃ saṃhṛtya bhītavat
Line 131
स्वबलं विद्रुतं दृष्ट्वा शम्बरः क्रोधमूर्छितः
svabalaṃ vidrutaṃ dṛṣṭvā śambaraḥ krodhamūrchitaḥ
Line 132
आज्ञापयाम् आस तदा सचिवान् दानवेश्वरः
ājñāpayām āsa tadā sacivān dānaveśvaraḥ
Line 133
गच्छध्वं मन्नियोगेन प्रहरध्वं रिपोः सुतम्
gacchadhvaṃ manniyogena praharadhvaṃ ripoḥ sutam
Line 134
नोपेक्षणीयः शत्रुर् वै वध्यतां क्षिप्रम् एष वै
nopekṣaṇīyaḥ śatrur vai vadhyatāṃ kṣipram eṣa vai
Line 135
उपेक्षित इव व्याधिः शरीरं नाशयेद् ध्रुवम्
upekṣita iva vyādhiḥ śarīraṃ nāśayed dhruvam
Line 136
तद् एष दुर्गतिः पापो वध्यतां मत्प्रियेच्छया
tad eṣa durgatiḥ pāpo vadhyatāṃ matpriyecchayā
Line 137
ततस् ते सचिवाः क्रुद्धाः शिरसा गृह्य शासनम्
tatas te sacivāḥ kruddhāḥ śirasā gṛhya śāsanam
Line 138
शरवर्षं प्रमुञ्चन्तस् त्वरिताश् चोदयन् रथान्
śaravarṣaṃ pramuñcantas tvaritāś codayan rathān
Line 139
तान् दृष्ट्वा धावतः संख्ये क्रुद्धो मकरकेतनः
tān dṛṣṭvā dhāvataḥ saṃkhye kruddho makaraketanaḥ
Line 140
चापम् उद्यम्य संभ्रान्तस् तस्थौ प्रमुखतो बली
cāpam udyamya saṃbhrāntas tasthau pramukhato balī
Line 141
दुर्धरं पञ्चविंशत्या शरैः संनतपर्वभिः
durdharaṃ pañcaviṃśatyā śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ
Line 142
बिभेद सुमहातेजाः केतुमालिं त्रिषष्टिभिः
bibheda sumahātejāḥ ketumāliṃ triṣaṣṭibhiḥ
Line 143
सप्तत्या शत्रुहन्तारं द्व्यशीत्या तु प्रमर्दनम्
saptatyā śatruhantāraṃ dvyaśītyā tu pramardanam
Line 144
बिभेद परमामर्षी रुक्मिण्या नन्दिवर्धनः
bibheda paramāmarṣī rukmiṇyā nandivardhanaḥ
Line 145
ततस् ते सविचाः क्रुद्धा प्रद्युम्नं शरवृष्टिभिः
tatas te savicāḥ kruddhā pradyumnaṃ śaravṛṣṭibhiḥ
Line 146
एकैकशो बिभेदाजौ षष्टिभिः षष्टिभिः शरैः
ekaikaśo bibhedājau ṣaṣṭibhiḥ ṣaṣṭibhiḥ śaraiḥ
Line 147
तान् अप्राप्ताञ् शरान् बाणैश् चिच्छेद मकरध्वजः
tān aprāptāñ śarān bāṇaiś ciccheda makaradhvajaḥ
Line 148
ततो ऽर्धचन्द्रम् आदाय दुर्धरस्य स सारथिम्
tato 'rdhacandram ādāya durdharasya sa sārathim
Line 149
जघान पश्यतां राज्ञां सर्वेषां सैनिकस्य वै
jaghāna paśyatāṃ rājñāṃ sarveṣāṃ sainikasya vai
Line 150
चतुर्भिर् अथ नाराचैः सुपर्वैः कङ्कवाजितैः
caturbhir atha nārācaiḥ suparvaiḥ kaṅkavājitaiḥ
Line 151
जघान चतुरः सो ऽश्वान् दुर्धरस्य रथं प्रति
jaghāna caturaḥ so 'śvān durdharasya rathaṃ prati
Line 152
एकेन योक्त्रं छत्रं च ध्वजम् एकेन बन्धुरम्
ekena yoktraṃ chatraṃ ca dhvajam ekena bandhuram
Line 153
षष्ट्या च युगचक्राक्षं चिच्छेद मकरध्वजः
ṣaṣṭyā ca yugacakrākṣaṃ ciccheda makaradhvajaḥ
Line 154
अथापरं शरं गृह्य कङ्कपत्रं सुतेजितम्
athāparaṃ śaraṃ gṛhya kaṅkapatraṃ sutejitam
Line 155
मुमोच हृदये तस्य दुर्धरस्याल्पजीविनः
mumoca hṛdaye tasya durdharasyālpajīvinaḥ
Line 156
स गतासुर् गतश्रीको गतसत्त्वो गतप्रभः
sa gatāsur gataśrīko gatasattvo gataprabhaḥ
Line 157
निपपात रथोपस्थात् क्षीणपुण्य इव ग्रहः
nipapāta rathopasthāt kṣīṇapuṇya iva grahaḥ
Line 158
दुर्धरे निहते शूरे दानवे दानवेश्वरः
durdhare nihate śūre dānave dānaveśvaraḥ
Line 159
केतुमाली शरव्रातैर् अभिदुद्राव कृष्णजम्
ketumālī śaravrātair abhidudrāva kṛṣṇajam
Line 160
प्रद्युम्नम् अभिसंक्रुद्धो भ्रुकुटीभीषणाननम्
pradyumnam abhisaṃkruddho bhrukuṭībhīṣaṇānanam
Line 161
कृत्वाभ्यधावत् सहसा तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत्
kṛtvābhyadhāvat sahasā tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt
Line 162
संक्रुद्धः कृष्णसूनुस् तु शरवर्षैर् अवाकिरत्
saṃkruddhaḥ kṛṣṇasūnus tu śaravarṣair avākirat
Line 163
पर्वतं वारिधाराभिः प्रावृषीव यथा घनः
parvataṃ vāridhārābhiḥ prāvṛṣīva yathā ghanaḥ
Line 164
स विद्धो दानवामात्यः प्रद्युम्नेन धनुष्मता
sa viddho dānavāmātyaḥ pradyumnena dhanuṣmatā
Line 165
चक्रम् आदाय चिक्षेप प्रद्युम्नवधकङ्क्षया
cakram ādāya cikṣepa pradyumnavadhakaṅkṣayā
Line 166
तम् अप्राप्तं सहस्रारं कृष्णचक्रसमद्युतिम्
tam aprāptaṃ sahasrāraṃ kṛṣṇacakrasamadyutim
Line 167
निपत्योत्पत्य जग्राह सर्वेषाम् एव पश्यताम्
nipatyotpatya jagrāha sarveṣām eva paśyatām
Line 168
तेनैव तस्य चिच्छेद केतुमालेः शिरस् तदा
tenaiva tasya ciccheda ketumāleḥ śiras tadā
Line 169
तद् दृष्ट्वा कर्म विपुलं रौक्मिणेयस्य देवराट्
tad dṛṣṭvā karma vipulaṃ raukmiṇeyasya devarāṭ
Line 170
विस्मयं परमं प्राप्तः सर्वैर् देवगणैः सह
vismayaṃ paramaṃ prāptaḥ sarvair devagaṇaiḥ saha
Line 171
गन्धर्वाप्सरसश् चैव पुष्पवर्षैर् अवाकिरन्
gandharvāpsarasaś caiva puṣpavarṣair avākiran
Line 172
केतुमालिं हतं दृष्ट्वा शत्रुहन्ता प्रमर्दनः
ketumāliṃ hataṃ dṛṣṭvā śatruhantā pramardanaḥ
Line 173
महाबलसमूहेन प्रद्युम्नम् अथ दुद्रुवे
mahābalasamūhena pradyumnam atha dudruve
Line 174
ते गदां मुसलं चक्रं प्रासतोमरसायकान्
te gadāṃ musalaṃ cakraṃ prāsatomarasāyakān
Line 175
भिन्दिपालान् कुठारांश् च भास्वरान् कूटमुद्गरान्
bhindipālān kuṭhārāṃś ca bhāsvarān kūṭamudgarān
Line 176
युगपत् संक्षिपन्ति स्म वधार्थं कृष्णनन्दने
yugapat saṃkṣipanti sma vadhārthaṃ kṛṣṇanandane
Line 177
सो ऽपि तान्य् अस्त्रजालानि शस्त्रजालैर् अनेकधा
so 'pi tāny astrajālāni śastrajālair anekadhā
Line 178
चिच्छेद बहुधा वीरो दर्शयन् पाणिलाघवम्
ciccheda bahudhā vīro darśayan pāṇilāghavam
Line 179
गजान् सो ऽभ्यहनत् क्रुद्धो गजारोहान् सहस्रशः
gajān so 'bhyahanat kruddho gajārohān sahasraśaḥ
Line 180
रथान् सारथिभिः सार्धं हयांश् चैव तु मर्दयन्
rathān sārathibhiḥ sārdhaṃ hayāṃś caiva tu mardayan
Line 181
पातयंस् ताञ् शरव्रातैर् नाविद्धः कश् चिद् ईक्ष्यते
pātayaṃs tāñ śaravrātair nāviddhaḥ kaś cid īkṣyate
Line 182
एवं सर्वाणि सैन्यानि ममन्थ मकरध्वजः
evaṃ sarvāṇi sainyāni mamantha makaradhvajaḥ
Line 183
नदीं प्रावर्तयद् घोरां शोणिताम्बुतरंगिणीम्
nadīṃ prāvartayad ghorāṃ śoṇitāmbutaraṃgiṇīm
Line 184
मुक्ताहारोर्मिबहुलां मांसमेदोस्थिपङ्किनीम्
muktāhārormibahulāṃ māṃsamedosthipaṅkinīm
Line 185
छत्रद्वीपशरावर्तां रथैः पुलिनमण्डिताम्
chatradvīpaśarāvartāṃ rathaiḥ pulinamaṇḍitām
Line 186
केयूरकुण्डलाकूर्मां ध्वजमत्स्यविभूषिताम्
keyūrakuṇḍalākūrmāṃ dhvajamatsyavibhūṣitām
Line 187
नागग्राहवतीं रौद्रीं मत्स्यनक्रविभूषिताम्
nāgagrāhavatīṃ raudrīṃ matsyanakravibhūṣitām
Line 188
केशशैवालसंछन्नां श्रोणिसूत्रमृणालिकाम्
keśaśaivālasaṃchannāṃ śroṇisūtramṛṇālikām
Line 189
नराननसुपद्मां च हंसचामरवीजिताम्
narānanasupadmāṃ ca haṃsacāmaravījitām
Line 190
शिरस्तिमिसमाकीर्णां शोणितौघप्रवर्तिनीम्
śirastimisamākīrṇāṃ śoṇitaughapravartinīm
Line 191
नदीं दुस्तरणीं भीमाम् अनङ्गेन प्रवर्तिताम्
nadīṃ dustaraṇīṃ bhīmām anaṅgena pravartitām
Line 192
दुष्प्रेक्षां दुर्गमां रौद्रां हीनतेजःसुदुस्तराम्
duṣprekṣāṃ durgamāṃ raudrāṃ hīnatejaḥsudustarām
Line 193
शस्त्रग्राहवतीं घोरां यमराष्ट्रविवर्धनीम्
śastragrāhavatīṃ ghorāṃ yamarāṣṭravivardhanīm
Line 194
तान् रुक्मिणीषुतः श्रीमान् विलोडयति धन्विनः
tān rukmiṇīṣutaḥ śrīmān viloḍayati dhanvinaḥ
Line 195
शत्रुहन्तारम् आश्रित्य शरान् अभ्यकिरन् बहून्
śatruhantāram āśritya śarān abhyakiran bahūn
Line 196
शत्रुहन्ता पुनः क्रुद्धो मुमोच शरम् उत्तमम्
śatruhantā punaḥ kruddho mumoca śaram uttamam
Line 197
प्रद्युम्नं स समासाद्य हृदये निपपात ह
pradyumnaṃ sa samāsādya hṛdaye nipapāta ha
Line 198
स विद्धस् तेन बाणेन प्रद्युम्नो न व्यकम्पत
sa viddhas tena bāṇena pradyumno na vyakampata
Line 199
शक्तिं जग्राह बलवाञ् शत्रुहन्त्रे मुमूर्षवे
śaktiṃ jagrāha balavāñ śatruhantre mumūrṣave
Line 200
सा क्षिप्ता रौक्मिणेयेन शक्तिर् ज्वालाकुला रणे
sā kṣiptā raukmiṇeyena śaktir jvālākulā raṇe
Line 201
पतात हृदयं भित्त्वा वज्राशनिसमस्वना
patāta hṛdayaṃ bhittvā vajrāśanisamasvanā
Line 202
भिन्नहृदयः स्रस्ताङ्गो मुक्तमर्मास्थिबन्धनः
bhinnahṛdayaḥ srastāṅgo muktamarmāsthibandhanaḥ
Line 203
पपात रुधिरोद्गारी शत्रुहन्ता महाबलः
papāta rudhirodgārī śatruhantā mahābalaḥ
Line 204
पतितं शत्रुहन्तारं दृष्ट्वा तस्थौ प्रमर्दनः
patitaṃ śatruhantāraṃ dṛṣṭvā tasthau pramardanaḥ
Line 205
जग्राह मुसलं सोऽथ वचनं चेदम् आददे
jagrāha musalaṃ so'tha vacanaṃ cedam ādade
Line 206
तिष्ठ किं प्राकृतैर् एभिः करिष्यसि रणप्रिय
tiṣṭha kiṃ prākṛtair ebhiḥ kariṣyasi raṇapriya
Line 207
मां योधय सुदुर्बुद्धे ततस् त्वं न भविष्यसि
māṃ yodhaya sudurbuddhe tatas tvaṃ na bhaviṣyasi
Line 208
वृष्णिवंशकुले जातः शत्रुर् अस्मत्पिता तव
vṛṣṇivaṃśakule jātaḥ śatrur asmatpitā tava
Line 209
पुत्रं हन्तास्म्य् अहं तस्य ततो ऽसौ निहतो भवेत्
putraṃ hantāsmy ahaṃ tasya tato 'sau nihato bhavet
Line 210
मृतेन तेन दुर्बुद्धे सर्वदेवक्षयो भवेत्
mṛtena tena durbuddhe sarvadevakṣayo bhavet
Line 211
दैतेया दानवाः सर्वे मोदन्तां हतशत्रवः
daiteyā dānavāḥ sarve modantāṃ hataśatravaḥ
Line 212
हते त्वयि ममास्त्रेण त्वत्समुत्थैश् च शोणितैः
hate tvayi mamāstreṇa tvatsamutthaiś ca śoṇitaiḥ
Line 213
शम्बरस्य तु पुत्राणां करोम्य् उदकसत्क्रियाम्
śambarasya tu putrāṇāṃ karomy udakasatkriyām
Line 214
अद्य भीष्मसुता मन्दा करुणं विलपिष्यति
adya bhīṣmasutā mandā karuṇaṃ vilapiṣyati
Line 215
निहतं त्वां च श्रुत्वैव यौवनस्थं गतायुषम्
nihataṃ tvāṃ ca śrutvaiva yauvanasthaṃ gatāyuṣam
Line 216
स ते पिता चक्रधरो विफलाशो भविष्यति
sa te pitā cakradharo viphalāśo bhaviṣyati
Line 217
हतं त्वां स विदित्वा तु प्राणांस् त्यक्ष्यति मन्दधीः
hataṃ tvāṃ sa viditvā tu prāṇāṃs tyakṣyati mandadhīḥ
Line 218
इत्य् उक्त्वा परिघेणाशु ताडयद् रुक्मिणीसुतम्
ity uktvā parigheṇāśu tāḍayad rukmiṇīsutam
Line 219
स ताडितो महातेजा रौक्मिणेयः प्रतापवान्
sa tāḍito mahātejā raukmiṇeyaḥ pratāpavān
Line 220
दोर्भ्याम् आक्षिप्य तस्यैव रथमुख्यं व्यचूर्णयत्
dorbhyām ākṣipya tasyaiva rathamukhyaṃ vyacūrṇayat
Line 221
सो ऽवप्लुत्य रथात् तस्मात् पदातिर् अवतस्थिवान्
so 'vaplutya rathāt tasmāt padātir avatasthivān
Line 222
तां गदां गृह्य सहसा रौक्मिणेयम् उपाद्रवत्
tāṃ gadāṃ gṛhya sahasā raukmiṇeyam upādravat
Line 223
तथैव गदया कामः प्रमर्दनम् अपोथयत्
tathaiva gadayā kāmaḥ pramardanam apothayat
Line 224
हतं प्रमर्दनं दैत्यं दृष्ट्वा सर्वे प्रदुद्रुवुः
hataṃ pramardanaṃ daityaṃ dṛṣṭvā sarve pradudruvuḥ
Line 225
न शक्ताः प्रमुखे स्थातुं सिंहत्रासाद् गजा इव
na śaktāḥ pramukhe sthātuṃ siṃhatrāsād gajā iva
Line 226
सारमेयं यथा दृष्ट्वा विगणो विप्रणश्यते
sārameyaṃ yathā dṛṣṭvā vigaṇo vipraṇaśyate
Line 227
तथा सैन्या विषीदन्ति प्रद्युम्नस्य भयार्दिताः
tathā sainyā viṣīdanti pradyumnasya bhayārditāḥ
Line 228
क्षतजादिग्धवक्त्रा वै मुक्तकेशा ह्य् अशोभत
kṣatajādigdhavaktrā vai muktakeśā hy aśobhata
Line 229
रजस्वलेव युवतिः सेना समवगूहते
rajasvaleva yuvatiḥ senā samavagūhate
Line 230
मदनशरविभिन्ना सैनिकान् अभ्युपायाद् @
madanaśaravibhinnā sainikān abhyupāyād @
Line 231
युवतिसदृशवेषा साध्वसैः पीड्यमाना ।
yuvatisadṛśaveṣā sādhvasaiḥ pīḍyamānā |
Line 232
रतिसमरम् अशक्ता वीक्षितुं सोच्छ्वसन्ती @
ratisamaram aśaktā vīkṣituṃ socchvasantī @
Line 233
स्वगृहगमनकामा नेच्छते स्थातुम् अत्र ॥
svagṛhagamanakāmā necchate sthātum atra ||
Line 234
शम्बरस् तु ततः क्रुद्धः सूतम् आह विशां पते
śambaras tu tataḥ kruddhaḥ sūtam āha viśāṃ pate
Line 235
शत्रुप्रमुखतो वीर रथं मे शीग्रम् आवह
śatrupramukhato vīra rathaṃ me śīgram āvaha
Line 236
यावद् एनं शरैर् हन्मि मम विप्रियकारकम्
yāvad enaṃ śarair hanmi mama vipriyakārakam
Line 237
ततो भर्तुर् वचः श्रुत्वा सूतस् तत्प्रियकारकः
tato bhartur vacaḥ śrutvā sūtas tatpriyakārakaḥ
Line 238
ऋक्षान् संचोदयआम् आस चामीकरविभूषितान्
ṛkṣān saṃcodayaām āsa cāmīkaravibhūṣitān
Line 239
तं दृष्ट्वा रथम् आयान्तं प्रद्युम्नः फुल्ललोचनः
taṃ dṛṣṭvā ratham āyāntaṃ pradyumnaḥ phullalocanaḥ
Line 240
संदधे चापम् आदाय शरं कनकभूषणम्
saṃdadhe cāpam ādāya śaraṃ kanakabhūṣaṇam
Line 241
तेनाहनत् सुसंक्रुद्धः कोपयञ् शम्बरं रणे
tenāhanat susaṃkruddhaḥ kopayañ śambaraṃ raṇe
Line 242
हृदये ताडितस् तेन देवशत्रुः सुविक्लवः
hṛdaye tāḍitas tena devaśatruḥ suviklavaḥ
Line 243
रथोपस्थं समाश्रित्य तस्थौ सो ऽथ विचेतनः
rathopasthaṃ samāśritya tasthau so 'tha vicetanaḥ
Line 244
स चेतनां पुनः प्राप्य धनुर् आदाय शम्बरः
sa cetanāṃ punaḥ prāpya dhanur ādāya śambaraḥ
Line 245
विव्याध कार्ष्णिं कुपितः सप्तभिर् निशितैः शरैः
vivyādha kārṣṇiṃ kupitaḥ saptabhir niśitaiḥ śaraiḥ
Line 246
तान् अप्राप्ताञ् शरान् सो ऽथ सप्तभिः सप्तधाच्छिनत्
tān aprāptāñ śarān so 'tha saptabhiḥ saptadhācchinat
Line 247
शम्बरं च जघानाथ सप्तत्या निशितैः शरैः
śambaraṃ ca jaghānātha saptatyā niśitaiḥ śaraiḥ
Line 248
पुनः शरसहस्रेण कङ्कबर्हिणवाससा
punaḥ śarasahasreṇa kaṅkabarhiṇavāsasā
Line 249
अहनच् छम्बरं क्रोधाद् धाराभिर् इव पर्वतम्
ahanac chambaraṃ krodhād dhārābhir iva parvatam
Line 250
प्रदिशो विदिशश् चैव शरधारासमावृताः
pradiśo vidiśaś caiva śaradhārāsamāvṛtāḥ
Line 251
अन्धकारीकृतं व्योम दिनेशो नैव दृश्यते
andhakārīkṛtaṃ vyoma dineśo naiva dṛśyate
Line 252
ततो ऽन्धकारम् उत्सार्य वैद्युतास्त्रेण शम्बरः
tato 'ndhakāram utsārya vaidyutāstreṇa śambaraḥ
Line 253
प्रद्युम्नस्य रथोपस्थे शरवर्षं मुमोच ह
pradyumnasya rathopasthe śaravarṣaṃ mumoca ha
Line 254
तद् अस्त्रजालं प्रद्युम्नः शरेणानतपर्वणा
tad astrajālaṃ pradyumnaḥ śareṇānataparvaṇā
Line 255
चिच्छेद बहुधा राजन् दर्शयन् पाणिलाघवम्
ciccheda bahudhā rājan darśayan pāṇilāghavam
Line 256
हते तस्मिन् महावर्षे शराणां कार्ष्णिना तदा
hate tasmin mahāvarṣe śarāṇāṃ kārṣṇinā tadā
Line 257
द्रुमवर्षं मुमोचाथ मायया कालशम्बरः
drumavarṣaṃ mumocātha māyayā kālaśambaraḥ
Line 258
द्रुमवर्षोच्छ्रितं दृष्ट्वा प्रद्युम्नः क्रोधमूर्छितः
drumavarṣocchritaṃ dṛṣṭvā pradyumnaḥ krodhamūrchitaḥ
Line 259
आग्नेयास्त्रं मुमोचाथ तेन वृक्षान् अशातयत्
āgneyāstraṃ mumocātha tena vṛkṣān aśātayat
Line 260
भस्मीभूते वृक्ष्वर्षे शिलासंघातम् उत्सृजत्
bhasmībhūte vṛkṣvarṣe śilāsaṃghātam utsṛjat
Line 261
प्रद्युम्नस् तं तु वायव्यैः प्रोत्सारयत संयुगे
pradyumnas taṃ tu vāyavyaiḥ protsārayata saṃyuge
Line 262
ततो मायां परां चक्रे देवशत्रुः प्रतापवान्
tato māyāṃ parāṃ cakre devaśatruḥ pratāpavān
Line 263
सिंहान् व्याघ्रान् वराहांश् च तरक्षून् ऋक्षवानरान्
siṃhān vyāghrān varāhāṃś ca tarakṣūn ṛkṣavānarān
Line 264
वारणान् वारिदप्रख्यान् हयान् उष्ट्रान् विशां पते
vāraṇān vāridaprakhyān hayān uṣṭrān viśāṃ pate
Line 265
मुमोच धनुर् आयम्य प्रद्युम्नस्य रथोपरि
mumoca dhanur āyamya pradyumnasya rathopari
Line 266
गान्धर्वास्त्रेण चिच्छेद सर्वांस् तान् खण्डशस् तदा
gāndharvāstreṇa ciccheda sarvāṃs tān khaṇḍaśas tadā
Line 267
प्रद्युम्नेन तु सा माया हता तां वीक्ष्य शम्बरः
pradyumnena tu sā māyā hatā tāṃ vīkṣya śambaraḥ
Line 268
अन्यां मायां मुमोचाथ शम्बरः क्रोधमूर्छितः
anyāṃ māyāṃ mumocātha śambaraḥ krodhamūrchitaḥ
Line 269
गजेन्द्रान् भिन्नवदनान् षष्टिहायनयौवनान्
gajendrān bhinnavadanān ṣaṣṭihāyanayauvanān
Line 270
महामात्रोत्तमारूढान् कल्पितान् रणगर्वितान्
mahāmātrottamārūḍhān kalpitān raṇagarvitān
Line 271
ताम् आपतन्तीं मायां तु कार्ष्णिः कमललोचनः
tām āpatantīṃ māyāṃ tu kārṣṇiḥ kamalalocanaḥ
Line 272
सैंहीं मायां समुत्स्रष्टुं चक्रे बुद्धिं महामनाः
saiṃhīṃ māyāṃ samutsraṣṭuṃ cakre buddhiṃ mahāmanāḥ
Line 273
सृष्टायां सिंहमायायां रौक्मिणेयेन धीमता
sṛṣṭāyāṃ siṃhamāyāyāṃ raukmiṇeyena dhīmatā
Line 274
माया नागमयी नष्टा आदित्येनेव शर्वरी
māyā nāgamayī naṣṭā ādityeneva śarvarī
Line 275
निहतां हस्तिमायां तु दृष्ट्वासौ दानवेश्वरः
nihatāṃ hastimāyāṃ tu dṛṣṭvāsau dānaveśvaraḥ
Line 276
मायां संमोहनीं नाम सो ऽसृजद् दानवेश्वरः
māyāṃ saṃmohanīṃ nāma so 'sṛjad dānaveśvaraḥ
Line 277
तां सृष्टां मोहिनीं नाम मायां मयविनिर्मिताम्
tāṃ sṛṣṭāṃ mohinīṃ nāma māyāṃ mayavinirmitām
Line 278
संज्ञास्त्रेण तु प्रद्युम्नो नाशयाम् आस वीर्यवान्
saṃjñāstreṇa tu pradyumno nāśayām āsa vīryavān
Line 279
शम्बरस् तु ततः क्रुद्धो मायया नष्टया तथा
śambaras tu tataḥ kruddho māyayā naṣṭayā tathā
Line 280
सैंहीं मायां महातेजाः सो ऽसृजद् दानवेश्वरः
saiṃhīṃ māyāṃ mahātejāḥ so 'sṛjad dānaveśvaraḥ
Line 281
सिंहान् आपततो दृष्ट्वा रौक्मिणेयः प्रतापवान्
siṃhān āpatato dṛṣṭvā raukmiṇeyaḥ pratāpavān
Line 282
अस्त्रं गान्धर्वम् आदाय शरभान् असृजत् तदा
astraṃ gāndharvam ādāya śarabhān asṛjat tadā
Line 283
ते ऽष्टापदा बलोदग्रा नखदंष्ट्रायुधा रणे
te 'ṣṭāpadā balodagrā nakhadaṃṣṭrāyudhā raṇe
Line 284
सिंहान् विद्रावयाम् आसुर् वायुर् जलधरान् इव
siṃhān vidrāvayām āsur vāyur jaladharān iva
Line 285
सिंहान् विद्रावितान् दृष्ट्वा माययाष्टापदेन वै
siṃhān vidrāvitān dṛṣṭvā māyayāṣṭāpadena vai
Line 286
शम्बरश् चिन्तयाम् आस कथम् एनं निहन्मि वै
śambaraś cintayām āsa katham enaṃ nihanmi vai
Line 287
अहो मूर्खस्वभावो ऽहं यन् मया न हतः शिशुः
aho mūrkhasvabhāvo 'haṃ yan mayā na hataḥ śiśuḥ
Line 288
प्राप्तयौवनदेहस् तु कृतास्त्रश् चापि दुर्मतिः
prāptayauvanadehas tu kṛtāstraś cāpi durmatiḥ
Line 289
तत् कथं निहनिष्यामि शत्रुं रणशिरःस्थितम्
tat kathaṃ nihaniṣyāmi śatruṃ raṇaśiraḥsthitam
Line 290
माया सा तिष्ठते तीव्रा पन्नगी नाम भीषणा
māyā sā tiṣṭhate tīvrā pannagī nāma bhīṣaṇā
Line 291
दत्ता मे देवदेवेन हरेणासुरघातिना
dattā me devadevena hareṇāsuraghātinā
Line 292
तां सृजामि महामायाम् आशीविषसमाकुलाम्
tāṃ sṛjāmi mahāmāyām āśīviṣasamākulām
Line 293
तया दह्येत दुष्टात्मा ह्य् एष मायामयेन वै
tayā dahyeta duṣṭātmā hy eṣa māyāmayena vai
Line 294
सा सृष्टा पान्नगी माया विषज्वालासमाकुला
sā sṛṣṭā pānnagī māyā viṣajvālāsamākulā
Line 295
तया पन्नगमय्या तु सरथं सहवाजिनम्
tayā pannagamayyā tu sarathaṃ sahavājinam
Line 296
ससूतं स हि प्रद्युम्नं बबन्ध शरबन्धनैः
sasūtaṃ sa hi pradyumnaṃ babandha śarabandhanaiḥ
Line 297
बध्यमानं तदा दृष्ट्वा आत्मानं वृष्णिवंशजः
badhyamānaṃ tadā dṛṣṭvā ātmānaṃ vṛṣṇivaṃśajaḥ
Line 298
मायां संचिन्तयाम् आस सौपर्णीं सर्पनाशनीम्
māyāṃ saṃcintayām āsa sauparṇīṃ sarpanāśanīm
Line 299
सा चिन्तिता महामाया प्रद्युम्नेन महात्मना
sā cintitā mahāmāyā pradyumnena mahātmanā
Line 300
सुपर्णा विचरन्ति स्म सर्पा नष्टा महाविषाः
suparṇā vicaranti sma sarpā naṣṭā mahāviṣāḥ
Line 301
भग्नायां सर्पमायायां प्रशंसन्ति सुरासुराः
bhagnāyāṃ sarpamāyāyāṃ praśaṃsanti surāsurāḥ
Line 302
साधु वीर महाबाहो साधु रुक्मिणिनन्दन
sādhu vīra mahābāho sādhu rukmiṇinandana
Line 303
यत् त्वया धर्षिता माया तेन स्म परितोषिताः
yat tvayā dharṣitā māyā tena sma paritoṣitāḥ
Line 304
हतायां सर्पमायायां शम्बरो ऽचिन्तयत् पुनः
hatāyāṃ sarpamāyāyāṃ śambaro 'cintayat punaḥ
Line 305
अस्ति मे कालदण्डाभो मुद्गरो हेमभूषितः
asti me kāladaṇḍābho mudgaro hemabhūṣitaḥ
Line 306
तम् अप्रतिहतं युद्धे देवदानवमानुषैः
tam apratihataṃ yuddhe devadānavamānuṣaiḥ
Line 307
मया सृष्टं स्वदेहेन तपस् तप्त्वा सुदुश्चरम्
mayā sṛṣṭaṃ svadehena tapas taptvā suduścaram
Line 308
पुरा यो मम पार्वत्या दत्तः परमतुष्टया
purā yo mama pārvatyā dattaḥ paramatuṣṭayā
Line 309
गृहाण शम्बरेमं त्वं मुद्गरं हेमभूषितम्
gṛhāṇa śambaremaṃ tvaṃ mudgaraṃ hemabhūṣitam
Line 310
मायान्तकरणं नाम सर्वासुरविनाशनम्
māyāntakaraṇaṃ nāma sarvāsuravināśanam
Line 311
अनेन दानवौ रौद्रौ बलिनौ नगचारिणौ
anena dānavau raudrau balinau nagacāriṇau
Line 312
शुम्भश् चैव निशुम्भश् च सगणौ सूदितौ मया
śumbhaś caiva niśumbhaś ca sagaṇau sūditau mayā
Line 313
प्राणसंशयम् आपन्ने त्वया मोक्ष्यः स शत्रवे
prāṇasaṃśayam āpanne tvayā mokṣyaḥ sa śatrave
Line 314
इत्य् उक्त्वा पार्वती देवी तत्रैवान्तरधीयत
ity uktvā pārvatī devī tatraivāntaradhīyata
Line 315
तद् अहं मुद्गरश्रेष्ठं मोचयिष्यामि शत्रवे
tad ahaṃ mudgaraśreṣṭhaṃ mocayiṣyāmi śatrave
Line 316
तस्य विज्ञाय चित्तं तु देवराजो ऽभ्यभाषत
tasya vijñāya cittaṃ tu devarājo 'bhyabhāṣata
Line 317
गच्छ नारद शीग्रं त्वं प्रद्युम्नस्य रथं प्रति
gaccha nārada śīgraṃ tvaṃ pradyumnasya rathaṃ prati
Line 318
संबोधय महाबाहुं पूर्वजातिं च स्मारय
saṃbodhaya mahābāhuṃ pūrvajātiṃ ca smāraya
Line 319
वैष्णवास्त्रं प्रयच्छास्मै वधार्थं शम्बरस्य च
vaiṣṇavāstraṃ prayacchāsmai vadhārthaṃ śambarasya ca
Line 320
अभेद्यं कवचं चास्य प्रयच्छासुरसूदनम्
abhedyaṃ kavacaṃ cāsya prayacchāsurasūdanam
Line 321
एवम् उक्तो मघवता नारदः प्रययौ त्वरन्
evam ukto maghavatā nāradaḥ prayayau tvaran
Line 322
आकाशो ऽधिष्ठितो ऽवोचन् मकरध्वजकेतनम्
ākāśo 'dhiṣṭhito 'vocan makaradhvajaketanam
Line 323
कुमार पश्य मां प्राप्तं देवगन्धर्वनारदम्
kumāra paśya māṃ prāptaṃ devagandharvanāradam
Line 324
प्रेषितं देवराजेन तव संबोधनाय वै
preṣitaṃ devarājena tava saṃbodhanāya vai
Line 325
स्मर त्वं पूर्वकं भावं कामदेवो ऽसि मानद
smara tvaṃ pūrvakaṃ bhāvaṃ kāmadevo 'si mānada
Line 326
हरकोपानलाद् दग्धस् तेनानङ्ग इहोच्यसे
harakopānalād dagdhas tenānaṅga ihocyase
Line 327
त्वं वृष्णिवंशे जातो ऽसि रुक्मिण्या गर्भसंभवः
tvaṃ vṛṣṇivaṃśe jāto 'si rukmiṇyā garbhasaṃbhavaḥ
Line 328
जातो ऽसि केशवेन त्वं प्रद्युम्न इति कीर्त्यसे
jāto 'si keśavena tvaṃ pradyumna iti kīrtyase
Line 329
आहृत्य शम्बरेण त्वम् इहानीतो ऽसि मानद
āhṛtya śambareṇa tvam ihānīto 'si mānada
Line 330
सप्तरात्रे त्व् असंपूर्णे सूतिकागारमध्यतः
saptarātre tv asaṃpūrṇe sūtikāgāramadhyataḥ
Line 331
वधार्थं शम्बरस्य त्वं ह्रियमाणो ह्य् अपेक्षितः
vadhārthaṃ śambarasya tvaṃ hriyamāṇo hy apekṣitaḥ
Line 332
केशवेन महाबाहो देवकार्यार्थसिद्धये
keśavena mahābāho devakāryārthasiddhaye
Line 333
यैषा मायावती नाम भार्या वै शम्बरस्य तु
yaiṣā māyāvatī nāma bhāryā vai śambarasya tu
Line 334
रतिं तां विद्धि कल्याणीं तव भार्यां पुरातनीम्
ratiṃ tāṃ viddhi kalyāṇīṃ tava bhāryāṃ purātanīm
Line 335
तव सा रक्षणार्थाय शम्बरस्य गृहे ऽवसत्
tava sā rakṣaṇārthāya śambarasya gṛhe 'vasat
Line 336
मायां शरीरजां न्यस्य मोहनार्थं दुरात्मनः
māyāṃ śarīrajāṃ nyasya mohanārthaṃ durātmanaḥ
Line 337
रतेर् उत्पादनार्थाय प्रेषयत्य् अनिशं तदा
rater utpādanārthāya preṣayaty aniśaṃ tadā
Line 338
एवं प्रद्युम्न बुद्ध्या वै तव भार्या प्रतिष्ठिता
evaṃ pradyumna buddhyā vai tava bhāryā pratiṣṭhitā
Line 339
हत्वा त्वं शम्बरं वीर वैष्णवास्त्रेण संयुगे
hatvā tvaṃ śambaraṃ vīra vaiṣṇavāstreṇa saṃyuge
Line 340
गृह्य मायावतीं भार्यां द्वारकां गन्तुम् अर्हसि
gṛhya māyāvatīṃ bhāryāṃ dvārakāṃ gantum arhasi
Line 341
गृहाण वैष्णवं चास्त्रं कवचं च महाप्रभम्
gṛhāṇa vaiṣṇavaṃ cāstraṃ kavacaṃ ca mahāprabham
Line 342
शक्रेण तव संगृह्य प्रेषितं शत्रुसूदन
śakreṇa tava saṃgṛhya preṣitaṃ śatrusūdana
Line 343
शृणु मे ह्य् अपरं वाक्यं क्रियताम् अविशङ्कया
śṛṇu me hy aparaṃ vākyaṃ kriyatām aviśaṅkayā
Line 344
अस्य देवरिपोस् तात मुद्गरो नित्यपूजितः
asya devaripos tāta mudgaro nityapūjitaḥ
Line 345
पार्वत्या तुष्टया दत्तः सर्वशत्रुबर्हणः
pārvatyā tuṣṭayā dattaḥ sarvaśatrubarhaṇaḥ
Line 346
अमोघश् चैव संग्रामे देवदानवमानवैः
amoghaś caiva saṃgrāme devadānavamānavaiḥ
Line 347
तद् अस्त्रप्रतिघातार्थं देवीं संस्मर्तुम् अर्हसि
tad astrapratighātārthaṃ devīṃ saṃsmartum arhasi
Line 348
स्तव्या चैव नमस्या च महादेवी रणोत्सुकैः
stavyā caiva namasyā ca mahādevī raṇotsukaiḥ
Line 349
तत्र वै क्रियतां यत्नः संग्रामे रिपुणा सह
tatra vai kriyatāṃ yatnaḥ saṃgrāme ripuṇā saha
Line 350
इत्य् उक्त्वा नारदो वाक्यं प्रययौ यत्र वासवः
ity uktvā nārado vākyaṃ prayayau yatra vāsavaḥ
Line 351
शम्बरस् तु ततः क्रुद्धो मुद्गरं तं समाददे
śambaras tu tataḥ kruddho mudgaraṃ taṃ samādade
Line 352
मुद्गरे गृह्यमाणे तु द्वादशार्काः समुत्थिताः
mudgare gṛhyamāṇe tu dvādaśārkāḥ samutthitāḥ
Line 353
पर्वताश् चलिताः सर्वे चलितं वसुधातलम्
parvatāś calitāḥ sarve calitaṃ vasudhātalam
Line 354
उद्मार्गाः सागरा जाताः संक्षुब्धाश् चापि देवताः
udmārgāḥ sāgarā jātāḥ saṃkṣubdhāś cāpi devatāḥ
Line 355
गृध्रचक्राकुलं व्योम उल्कापातो बभूव ह
gṛdhracakrākulaṃ vyoma ulkāpāto babhūva ha
Line 356
ववर्ष रुधिरं देवः पुरुषं पवनो ववौ
vavarṣa rudhiraṃ devaḥ puruṣaṃ pavano vavau
Line 357
एवं दृष्ट्वा महोत्पातान् प्रद्युम्नः स त्वरान्वितः
evaṃ dṛṣṭvā mahotpātān pradyumnaḥ sa tvarānvitaḥ
Line 358
अवतीर्य रथाद् वीरः कृताञ्जलिपुटः स्थितः
avatīrya rathād vīraḥ kṛtāñjalipuṭaḥ sthitaḥ
Line 359
देवीं सस्मार मनसा पार्वतीं शंकरप्रियाम्
devīṃ sasmāra manasā pārvatīṃ śaṃkarapriyām
Line 360
प्रणम्य शिरसा देवीं स्तोतुं समुपचक्रमे
praṇamya śirasā devīṃ stotuṃ samupacakrame
Line 361
ॐ नमः कात्यायन्यै गुहस्य जनन्यै नमः
oṃ namaḥ kātyāyanyai guhasya jananyai namaḥ
Line 362
नमस् त्रैलोक्यमायायै कात्यायन्यै नमो नमः
namas trailokyamāyāyai kātyāyanyai namo namaḥ
Line 363
नमः शत्रुविनाशिन्यै नमो गार्ग्यै गिरीशये
namaḥ śatruvināśinyai namo gārgyai girīśaye
Line 364
नमस्ये शुम्भहननीं निशुम्भहृदिदारणीम्
namasye śumbhahananīṃ niśumbhahṛdidāraṇīm
Line 365
कालरात्रिं नमस्ये ऽहं कुमारीं चापि नित्यशः
kālarātriṃ namasye 'haṃ kumārīṃ cāpi nityaśaḥ
Line 366
कान्तारवासिनीं देवीं नमस्यामि कृताञ्जलिः
kāntāravāsinīṃ devīṃ namasyāmi kṛtāñjaliḥ
Line 367
विन्ध्यवासिनीं दुर्गघ्नीं रणदुर्गां रणप्रियाम्
vindhyavāsinīṃ durgaghnīṃ raṇadurgāṃ raṇapriyām
Line 368
नमस्यामि महादेवीं जयां च विजयां तथा
namasyāmi mahādevīṃ jayāṃ ca vijayāṃ tathā
Line 369
अपराजितां नमस्ये ऽहम् अजितां शत्रुतापनीम्
aparājitāṃ namasye 'ham ajitāṃ śatrutāpanīm
Line 370
घण्टाहस्तां नमस्यामि घण्टामालाकुलां तथा
ghaṇṭāhastāṃ namasyāmi ghaṇṭāmālākulāṃ tathā
Line 371
त्रिशूलिनीं नमस्यामि महिषासुरघातिनीम्
triśūlinīṃ namasyāmi mahiṣāsuraghātinīm
Line 372
सिंहवाहां नमस्यामि सिंहप्रवरकेतनाम्
siṃhavāhāṃ namasyāmi siṃhapravaraketanām
Line 373
एकानंशां नमस्यामि गायत्रीं यज्ञसत्क्रियाम्
ekānaṃśāṃ namasyāmi gāyatrīṃ yajñasatkriyām
Line 374
सावित्रीं चापि विप्राणां नमस्ये ऽहं कृताञ्जलिः
sāvitrīṃ cāpi viprāṇāṃ namasye 'haṃ kṛtāñjaliḥ
Line 375
रक्ष मां देवि सततं संग्रामे विजयं कुरु
rakṣa māṃ devi satataṃ saṃgrāme vijayaṃ kuru
Line 376
इति कामवचः श्रुत्वा दुर्गा सुप्रीतमानसा
iti kāmavacaḥ śrutvā durgā suprītamānasā
Line 377
उवाच वचनं देवी सुप्रीतेनान्तरात्मना
uvāca vacanaṃ devī suprītenāntarātmanā
Line 378
पश्य पश्य महाबाहो रुक्मिण्यानन्दवर्धन
paśya paśya mahābāho rukmiṇyānandavardhana
Line 379
वरं वरय वत्स त्वम् अमोघं दर्शनं मम
varaṃ varaya vatsa tvam amoghaṃ darśanaṃ mama
Line 380
देव्यास्तु वचनं श्रुत्वा रोमाञ् चोद्गतमानसः
devyāstu vacanaṃ śrutvā romāñ codgatamānasaḥ
Line 381
प्रणम्य शिरसा देवीं विज्ञप्तुम् उपचक्रमे
praṇamya śirasā devīṃ vijñaptum upacakrame
Line 382
यदि त्वं देवि तुष्टासि दीयतां मे यदीप्सितम्
yadi tvaṃ devi tuṣṭāsi dīyatāṃ me yadīpsitam
Line 383
वरं च वरदे याचे सर्वामित्रेषु मे जयः
varaṃ ca varade yāce sarvāmitreṣu me jayaḥ
Line 384
यस् त्वया मुद्गरो दत्तः शम्बरस्यात्मसंभवः
yas tvayā mudgaro dattaḥ śambarasyātmasaṃbhavaḥ
Line 385
एष मे गात्रम् आसाद्य माला पद्ममयी भवेत्
eṣa me gātram āsādya mālā padmamayī bhavet
Line 386
तथास्त्व् इति च साप्य् उक्त्वा तत्रैवन्तरधीयत
tathāstv iti ca sāpy uktvā tatraivantaradhīyata
Line 387
प्रद्युम्नस् तु महातेजा हृष्टो रथम् अथारुहत्
pradyumnas tu mahātejā hṛṣṭo ratham athāruhat
Line 388
मुद्गरं तु गृहीत्वा च शम्बरः क्रोधमूर्छितः
mudgaraṃ tu gṛhītvā ca śambaraḥ krodhamūrchitaḥ
Line 389
भ्रामयित्वा स चिक्षेप प्रद्युम्नोरसि वीर्यवान्
bhrāmayitvā sa cikṣepa pradyumnorasi vīryavān
Line 390
स गत्वा मदनाभ्याशं माला भूत्वाथ पौष्करी
sa gatvā madanābhyāśaṃ mālā bhūtvātha pauṣkarī
Line 391
प्रद्युम्नस्य च कण्ठे सा समायुक्ता व्यराजत
pradyumnasya ca kaṇṭhe sā samāyuktā vyarājata
Line 392
नक्षत्राणां तु मालायां यथा परिवृतो विधुः
nakṣatrāṇāṃ tu mālāyāṃ yathā parivṛto vidhuḥ
Line 393
ततो देवाः सगन्धर्वाः सिद्धाश् च परमर्षयः
tato devāḥ sagandharvāḥ siddhāś ca paramarṣayaḥ
Line 394
साधु साध्व् इति वाचोचुः पूजयन् केशवात्मजम्
sādhu sādhv iti vācocuḥ pūjayan keśavātmajam
Line 395
मुद्गरं पुष्पभूतं तु दृष्ट्वा प्रद्युम्नसंनिधौ
mudgaraṃ puṣpabhūtaṃ tu dṛṣṭvā pradyumnasaṃnidhau
Line 396
वैष्णवं परमास्त्रं तु नारदेन यदाहृतम्
vaiṣṇavaṃ paramāstraṃ tu nāradena yadāhṛtam
Line 397
संदधे चापम् आयम्य इदं वचनम् अब्रवीत्
saṃdadhe cāpam āyamya idaṃ vacanam abravīt
Line 398
यद्य् अहं रुक्मिणीपुत्रः केशवस्यात्मजो ह्य् अहम्
yady ahaṃ rukmiṇīputraḥ keśavasyātmajo hy aham
Line 399
तेन सत्येन बाणेमं जहि त्वं शम्बरं रणे
tena satyena bāṇemaṃ jahi tvaṃ śambaraṃ raṇe
Line 400
इत्य् उक्त्वा चापम् आकृष्य संधाय च महामनाः
ity uktvā cāpam ākṛṣya saṃdhāya ca mahāmanāḥ
Line 401
चिक्षेप शम्बराआयाथ दहंल् लोकत्रयं त्विषा
cikṣepa śambarāāyātha dahaṃl lokatrayaṃ tviṣā
Line 402
स क्षिप्तो वृष्णिसिंहेन बाणः क्रव्यादमोहनः
sa kṣipto vṛṣṇisiṃhena bāṇaḥ kravyādamohanaḥ
Line 403
हृदयं शम्बरस्याथ भित्त्वा धरणिम् आगमत्
hṛdayaṃ śambarasyātha bhittvā dharaṇim āgamat
Line 404
नैवास्य मांसं न स्नायुर् नास्थि न त्वङ् न शोणितम्
naivāsya māṃsaṃ na snāyur nāsthi na tvaṅ na śoṇitam
Line 405
सर्वं तद्भस्मसाद्भूतं वैष्णवास्त्रस्य तेजसा
sarvaṃ tadbhasmasādbhūtaṃ vaiṣṇavāstrasya tejasā
Line 406
हते दैत्ये महाकाये दानवे शम्बरे ऽधमे
hate daitye mahākāye dānave śambare 'dhame
Line 407
जहृषुर् देवगन्धर्वा ननृतुश् चाप्सरोगणाः
jahṛṣur devagandharvā nanṛtuś cāpsarogaṇāḥ
Line 408
ऊर्वशी मेनका रम्भा विप्रचित्तिस् तिलोत्तमा
ūrvaśī menakā rambhā vipracittis tilottamā
Line 409
ननृतुर् हृष्टमनसो जगत्स्थावरजंगमम्
nanṛtur hṛṣṭamanaso jagatsthāvarajaṃgamam
Line 410
देवराजस् तु सुप्रीतः सर्वैर् देवगणैः सह
devarājas tu suprītaḥ sarvair devagaṇaiḥ saha
Line 411
प्रद्युम्नं पुष्पवर्षेण समभ्यर्च्य प्रहृष्टवत्
pradyumnaṃ puṣpavarṣeṇa samabhyarcya prahṛṣṭavat
Line 412
अथ समरहते तु दैत्यराजे @
atha samarahate tu daityarāje @
Line 413
मधुमथनस्य सुतेन वैष्णवास्त्रैः ।
madhumathanasya sutena vaiṣṇavāstraiḥ |
Line 414
विगतरिपुभयाः सुराश् च जग्मुर् @
vigataripubhayāḥ surāś ca jagmur @
Line 415
मकरविभूषणकेतनं स्तुवन्तः ॥
makaravibhūṣaṇaketanaṃ stuvantaḥ ||
Line 416
स च समरपरिश्रमं वहन् वै @
sa ca samarapariśramaṃ vahan vai @
Line 417
नगरमुखं प्रविवेश रौक्मिणेयः ।
nagaramukhaṃ praviveśa raukmiṇeyaḥ |
Line 418
प्रियतम इव कान्तया प्रहृष्टस् @
priyatama iva kāntayā prahṛṣṭas @
Line 419
त्वरितपदं रतिदर्शनं चकार ॥
tvaritapadaṃ ratidarśanaṃ cakāra ||
GRETIL Zurich Apparatus I (Peter Schreiner et al.), based on Vaidya 1969 critical edition. Distributed under CC BY-NC-SA 4.0.