राम

Harivaṃśa-parva

Harivaṃśa · Adhyāya 3

112 versesDakṣa's Creation

Synopsis

Janamejaya asks for a fuller account: the origins of devas, dānavas, gandharvas, serpents, rākṣasas. Vaiśampāyana narrates Dakṣa's two modes. First, mental: Dakṣa brings forth ṛṣis, devas, asuras, gandharvas, rākṣasas by thought alone. Second, by union: he takes Asiknī, daughter of Vīraṇa, and fathers the various classes of beings from her. The chapter catalogues the thirty-three desire-born devas and lingers on a crystalline Hari-stuti near the end: "Hari, Puruṣa, Vīra, Kṛṣṇa, Jiṣṇu, Prajāpati, Parjanya, Tapana, Vyakta — this whole universe is His." Closes with a strict warning: this lore is not to be recited to the impure.

First-pass synopsis; pending review by a Sanskritist.

Verse 1

दिव्यान् भोगान् अवाप्नोति रम्भादिस्त्रीभिर् आवृतः देवानां दानवानां च गन्धर्वोरगरक्षसाम् उत्पत्तिं विस्तरेणैव वैशंपायन कीर्तय

divyān bhogān avāpnoti rambhādistrībhir āvṛtaḥ devānāṃ dānavānāṃ ca gandharvoragarakṣasām utpattiṃ vistareṇaiva vaiśaṃpāyana kīrtaya

'He obtains divine enjoyments, surrounded by Rambhā and other women. Vaiśampāyana, declare the origin of gods, dānavas, gandharvas, serpents, and rākṣasas in full detail.'

Verse 2

प्रजाः सृजेति व्यादिष्टः पूर्वं दक्षः स्वयंभुवा यथा ससर्ज भूतानि तथा शृणु महीपते

prajāḥ sṛjeti vyādiṣṭaḥ pūrvaṃ dakṣaḥ svayaṃbhuvā yathā sasarja bhūtāni tathā śṛṇu mahīpate

Verse 3

मनसा त्व् एव भूतानि पूर्वम् एवासृजत् प्रभुः ऋषीन् देवान् सगन्धर्वान् असुरान् अथ राक्षसान्

manasā tv eva bhūtāni pūrvam evāsṛjat prabhuḥ ṛṣīn devān sagandharvān asurān atha rākṣasān

Verse 4

यक्षभूतपिशाचांश् च वयःपशुमृगांस् तथा यदास्य यतमानस्य न व्यवर्धन्त वै प्रजाः अपध्याता भगवता महादेवेन धीमता ततः संचिन्त्य तु पुनः प्रजाहेतोः प्रजापतिः

yakṣabhūtapiśācāṃś ca vayaḥpaśumṛgāṃs tathā yadāsya yatamānasya na vyavardhanta vai prajāḥ apadhyātā bhagavatā mahādevena dhīmatā tataḥ saṃcintya tu punaḥ prajāhetoḥ prajāpatiḥ

Verse 5

स मैथुनेन धर्मेण सिसृक्षुर् विविधा प्रजाः असिक्नीम् आवहत् पत्नीं वीरणस्य प्रजापतेः सुतां सुतपसा युक्तां महतीं लोकधारणीम्

sa maithunena dharmeṇa sisṛkṣur vividhā prajāḥ asiknīm āvahat patnīṃ vīraṇasya prajāpateḥ sutāṃ sutapasā yuktāṃ mahatīṃ lokadhāraṇīm

Verse 6

अथ पुत्रसहस्राणि वैरण्यां पञ्च वीर्यवान् असिक्न्यां जनयाम् आस दक्ष एव प्रजापतिः

atha putrasahasrāṇi vairaṇyāṃ pañca vīryavān asiknyāṃ janayām āsa dakṣa eva prajāpatiḥ

Verse 7

तांस् तु दृष्ट्वा महाभागान् संविवर्धयिषून् प्रजाः देवर्षिः प्रियसंवादो नारदः प्राब्रवीद् इदम् नाशाय वचनं तेषां शापायैवात्मनस् तथा

tāṃs tu dṛṣṭvā mahābhāgān saṃvivardhayiṣūn prajāḥ devarṣiḥ priyasaṃvādo nāradaḥ prābravīd idam nāśāya vacanaṃ teṣāṃ śāpāyaivātmanas tathā

Verse 8

यं कश्यपः सुतवरं परमेष्ठी व्यजीजनत् दक्षस्य वै दुहितरि दक्षशापभयान् मुनिः

yaṃ kaśyapaḥ sutavaraṃ parameṣṭhī vyajījanat dakṣasya vai duhitari dakṣaśāpabhayān muniḥ

Verse 9

पूर्वं स हि समुत्पन्नो नारदः परमेष्ठिनः असिक्न्याम् अथ वैरण्यां भूयो देवर्षिसत्तमः तं भूयो जनयाम् आस पितेव मुनिपुंगवम्

pūrvaṃ sa hi samutpanno nāradaḥ parameṣṭhinaḥ asiknyām atha vairaṇyāṃ bhūyo devarṣisattamaḥ taṃ bhūyo janayām āsa piteva munipuṃgavam

Verse 10

तेन दक्षय पुत्रा वै हर्यश्वा इति विश्रुताः निर्मथ्य नाशिताः सर्वे विधिना च न संशयः

tena dakṣaya putrā vai haryaśvā iti viśrutāḥ nirmathya nāśitāḥ sarve vidhinā ca na saṃśayaḥ

Verse 11

तस्योद्यतस् तदा दक्षो नाशायामितविक्रमः ब्रह्मर्षीन् पुरतः कृत्वा याचितः परमेष्ठिना

tasyodyatas tadā dakṣo nāśāyāmitavikramaḥ brahmarṣīn purataḥ kṛtvā yācitaḥ parameṣṭhinā

Verse 12

ततो ऽभ्निसंधिं चक्रे वै दक्षस् तु परमेष्ठिना कन्यायां नारदो मह्यं तव पुत्रो भवेद् इति

tato 'bhnisaṃdhiṃ cakre vai dakṣas tu parameṣṭhinā kanyāyāṃ nārado mahyaṃ tava putro bhaved iti

Verse 13

ततो दक्षः सुतां प्रादात् प्रियां वै परमेष्ठिने स तस्यां नारदो जज्ञे भूयः शापभयाद् ऋषिः

tato dakṣaḥ sutāṃ prādāt priyāṃ vai parameṣṭhine sa tasyāṃ nārado jajñe bhūyaḥ śāpabhayād ṛṣiḥ

Verse 14

कथं प्रणाशिताः पुत्रा नारदेन महर्षिना प्रजापतेर् द्विजश्रेष्ठ श्रोतुम् इच्छामि तत्त्वतः

kathaṃ praṇāśitāḥ putrā nāradena maharṣinā prajāpater dvijaśreṣṭha śrotum icchāmi tattvataḥ

Verse 15

दक्षस्य पुत्रा हर्यश्वा विवर्धयिषवः प्रजाः समागता महावीर्या नारदस् तान् उवाच ह

dakṣasya putrā haryaśvā vivardhayiṣavaḥ prajāḥ samāgatā mahāvīryā nāradas tān uvāca ha

Verse 16

बालिशा बत यूयं ये नास्या जानीत वै भुवः प्रमाणं स्रष्टुकामा वै प्रजा प्राचेतसात्मजाः अन्तर् ऊर्ध्वम् अधश् चैव कथं स्रक्ष्यथ वै प्रजाः

bāliśā bata yūyaṃ ye nāsyā jānīta vai bhuvaḥ pramāṇaṃ sraṣṭukāmā vai prajā prācetasātmajāḥ antar ūrdhvam adhaś caiva kathaṃ srakṣyatha vai prajāḥ

Verse 17

वायोर् अनशनं प्राप्य गतास् ते वै पराभवम् ते तु तद्वचनं श्रुत्वा प्रयाता सर्वतोदिशम् अद्यापि न निवर्तन्ते समुद्रेभ्य इवापगाः

vāyor anaśanaṃ prāpya gatās te vai parābhavam te tu tadvacanaṃ śrutvā prayātā sarvatodiśam adyāpi na nivartante samudrebhya ivāpagāḥ

Verse 18

हर्यश्वेष्व् अथ नष्टेषु दक्षः प्राचेतसः पुनः वैरण्याम् एव पुत्राणां सहस्रम् असृजत् प्रभुः

haryaśveṣv atha naṣṭeṣu dakṣaḥ prācetasaḥ punaḥ vairaṇyām eva putrāṇāṃ sahasram asṛjat prabhuḥ

Verse 19

विवर्धयिषवस् ते तु शबलाश्वाः प्रजास् तदा पूर्वोक्तं वचनं तात नारदेनैव चोदिताः

vivardhayiṣavas te tu śabalāśvāḥ prajās tadā pūrvoktaṃ vacanaṃ tāta nāradenaiva coditāḥ

Verse 20

अन्योन्यम् ऊचुस् ते सर्वे सम्यग् आह महान् ऋषिः भ्रातॄणां पदवी चैव गन्तव्या नात्र संशयः ज्ञात्वा प्रमाणं पृथ्व्याश् च सुखं स्रक्ष्यामहे प्रजाः

anyonyam ūcus te sarve samyag āha mahān ṛṣiḥ bhrātṝṇāṃ padavī caiva gantavyā nātra saṃśayaḥ jñātvā pramāṇaṃ pṛthvyāś ca sukhaṃ srakṣyāmahe prajāḥ

Verse 21

एकाग्रा स्वस्थमनसो यथावद् अनुपूर्वशः ते ऽपि तेनैव मार्गेण प्रयाताः सर्वतोदिशम् अद्यापि न निवर्तन्ते समुद्रेभ्य इवापगाः

ekāgrā svasthamanaso yathāvad anupūrvaśaḥ te 'pi tenaiva mārgeṇa prayātāḥ sarvatodiśam adyāpi na nivartante samudrebhya ivāpagāḥ

Verse 22

नष्टेषु शबलाश्वेषु दक्ष क्रुद्धो ऽब्रवीद् वचः नारदं नाशम् एहीति गर्भवासं वसेति च तदाप्रभृति वै भ्राता भ्रातुर् अन्वेषणे नृप प्रयातो नश्यति विभो तन् न कार्यं विपश्यता

naṣṭeṣu śabalāśveṣu dakṣa kruddho 'bravīd vacaḥ nāradaṃ nāśam ehīti garbhavāsaṃ vaseti ca tadāprabhṛti vai bhrātā bhrātur anveṣaṇe nṛpa prayāto naśyati vibho tan na kāryaṃ vipaśyatā

Verse 23

तांश् चापि नष्टान् विज्ञाय पुत्रान् दक्षः प्रजापतिः तद्भीत्या नारदं शप्त्वा कन्या एवासृजत् प्रभुः षष्टिं दक्षो ऽसृजत् कन्या वैरण्याम् इति न श्रुतम्

tāṃś cāpi naṣṭān vijñāya putrān dakṣaḥ prajāpatiḥ tadbhītyā nāradaṃ śaptvā kanyā evāsṛjat prabhuḥ ṣaṣṭiṃ dakṣo 'sṛjat kanyā vairaṇyām iti na śrutam

Verse 24

तास् तदा प्रतिजग्राह भार्यार्थे कश्यपः प्रभुः सोमो धर्मश् च कौरव्य तथैवान्ये महर्षयः ददौ स दश धर्माय कश्यपाय त्रयोदश सप्तविंशति सोमाय चतस्रो ऽरिष्टनेमये

tās tadā pratijagrāha bhāryārthe kaśyapaḥ prabhuḥ somo dharmaś ca kauravya tathaivānye maharṣayaḥ dadau sa daśa dharmāya kaśyapāya trayodaśa saptaviṃśati somāya catasro 'riṣṭanemaye

Verse 25

द्वे चैव बहुपुत्राय द्वे चैवाङ्गिरसे तथा द्वे भृशाश्वाय विदुषे तासां नामानि मे शृणु

dve caiva bahuputrāya dve caivāṅgirase tathā dve bhṛśāśvāya viduṣe tāsāṃ nāmāni me śṛṇu

Verse 26

अरुन्धती वसुर् जामी लम्बा भानुर् मरुत्वती संकल्पा च मुहूर्ता च साध्या विश्वा च भारत धर्मपत्न्यो दश त्व् एतास् तास्व् अपत्यानि मे शृणु

arundhatī vasur jāmī lambā bhānur marutvatī saṃkalpā ca muhūrtā ca sādhyā viśvā ca bhārata dharmapatnyo daśa tv etās tāsv apatyāni me śṛṇu

Verse 27

विश्वेदेवास् तु विश्वायाः साध्या साध्यान् व्यजायत मरुत्वत्यां मरुत्वन्तो वसोस् तु वसवः स्मृताः

viśvedevās tu viśvāyāḥ sādhyā sādhyān vyajāyata marutvatyāṃ marutvanto vasos tu vasavaḥ smṛtāḥ

Verse 28

भानोस् तु भानवस् तात मुहूर्तास् तु मूहूर्तजाः लम्बायाश् चैव घोषो ऽथ नागवीथी च जामिजा

bhānos tu bhānavas tāta muhūrtās tu mūhūrtajāḥ lambāyāś caiva ghoṣo 'tha nāgavīthī ca jāmijā

Verse 29

पृथिवीविषयं सर्वम् अरुन्धत्यां व्यजायत संकल्पायास् तु सर्वात्मा जज्ञे संकल्प एव च

pṛthivīviṣayaṃ sarvam arundhatyāṃ vyajāyata saṃkalpāyās tu sarvātmā jajñe saṃkalpa eva ca

Verse 30

नागवीथ्याश् च जामिन्या वृषलम्बा व्यजायत या राजन् सोमपत्न्यस् तु दक्षः प्राचेतसो ददौ सर्वा नक्षत्रनाम्न्यस् तु ज्योतिषे परिकीर्तिताः

nāgavīthyāś ca jāminyā vṛṣalambā vyajāyata yā rājan somapatnyas tu dakṣaḥ prācetaso dadau sarvā nakṣatranāmnyas tu jyotiṣe parikīrtitāḥ

Verse 31

ये त्व् अनेके सुरगणा देवा ज्योतिःपुरोगमाः वसवो ऽष्टौ समाख्यातास् तेषां वक्ष्यामि विस्तरम्

ye tv aneke suragaṇā devā jyotiḥpurogamāḥ vasavo 'ṣṭau samākhyātās teṣāṃ vakṣyāmi vistaram

Verse 32

आपो ध्रुवश् च सोमश् च धरश् चैवानिलो ऽनलः प्रत्यूषश् च प्रभसश् च वसवो नामभिः श्रुताः

āpo dhruvaś ca somaś ca dharaś caivānilo 'nalaḥ pratyūṣaś ca prabhasaś ca vasavo nāmabhiḥ śrutāḥ

Verse 33

आपस्य पुत्रो वैतण्ड्यः श्रमः शान्तो मुनिस् तथा ध्रुवस्य पुत्रो भगवान् कालो लोकप्रकालनः

āpasya putro vaitaṇḍyaḥ śramaḥ śānto munis tathā dhruvasya putro bhagavān kālo lokaprakālanaḥ

Verse 34

सोमस्य भगवान् वर्चा वर्चस्वी येन जायते धरस्य पुत्रो द्रविणो हुतहव्यवहस् तथा मनोहरायाः शिशिरः प्राणो ऽथ रमणस् तथा

somasya bhagavān varcā varcasvī yena jāyate dharasya putro draviṇo hutahavyavahas tathā manoharāyāḥ śiśiraḥ prāṇo 'tha ramaṇas tathā

Verse 35

अनिलस्य शिवा भार्या यस्याः पुत्रः पुरोजवः अविज्ञातगतिश् चैव द्वौ पुत्राव् अनिलस्य तु

anilasya śivā bhāryā yasyāḥ putraḥ purojavaḥ avijñātagatiś caiva dvau putrāv anilasya tu

Verse 36

अग्निपुत्रः कुमारस् तु शरस्तम्बे श्रिया वृतः तस्य शाखो विशाखश् च नैगमेषश् च पृष्ठजः अपत्यं कृत्तिकानां स कार्त्तिकेय इति स्मृतः

agniputraḥ kumāras tu śarastambe śriyā vṛtaḥ tasya śākho viśākhaś ca naigameṣaś ca pṛṣṭhajaḥ apatyaṃ kṛttikānāṃ sa kārttikeya iti smṛtaḥ

Verse 37

स्कन्दः सनत्कुमारश् च सृष्टः पादेन तेजसः प्रत्यूषस्य विदुः पुत्रम् ऋषिं नाम्नाथ देवलम् द्वौ पुत्रौ देवलस्यापि क्षमावन्तौ मनीषिणौ

skandaḥ sanatkumāraś ca sṛṣṭaḥ pādena tejasaḥ pratyūṣasya viduḥ putram ṛṣiṃ nāmnātha devalam dvau putrau devalasyāpi kṣamāvantau manīṣiṇau

Verse 38

बृहस्पतेस् तु भगिनी वरस्त्री ब्रह्मचारिणी योगसिद्धा जगत् कृत्स्नम् असक्ता विचचार ह

bṛhaspates tu bhaginī varastrī brahmacāriṇī yogasiddhā jagat kṛtsnam asaktā vicacāra ha

Verse 39

प्रभासस्य तु भार्या सा वसूनाम् अष्टमस्य तु विस्वकर्मा महाभागस् तस्यां जज्ञे प्रजापतिः

prabhāsasya tu bhāryā sā vasūnām aṣṭamasya tu visvakarmā mahābhāgas tasyāṃ jajñe prajāpatiḥ

Verse 40

कर्ता शिल्पसहस्राणां त्रिदशानां च वर्धकिः भूषणानां च सर्वेषां कर्ता शिल्पवतां वरः

kartā śilpasahasrāṇāṃ tridaśānāṃ ca vardhakiḥ bhūṣaṇānāṃ ca sarveṣāṃ kartā śilpavatāṃ varaḥ

Verse 41

यः सर्वेषां विमानानी दैवतानां चकार ह मानुषाश् चोपजीवन्ति यस्य शिल्पं महात्मनः

yaḥ sarveṣāṃ vimānānī daivatānāṃ cakāra ha mānuṣāś copajīvanti yasya śilpaṃ mahātmanaḥ

Verse 42

सुरभिः कश्यपाद् रुद्रान् एकादश विनिर्ममे महादेवप्रसादेन तपसा भाविता सती अजैकपाद् अहिर्बुध्न्यस् त्वष्टा रुद्रश् च वीर्यवान् त्वष्टुश् चैवात्मजः श्रीमान् विश्वरूपो महायशाः

surabhiḥ kaśyapād rudrān ekādaśa vinirmame mahādevaprasādena tapasā bhāvitā satī ajaikapād ahirbudhnyas tvaṣṭā rudraś ca vīryavān tvaṣṭuś caivātmajaḥ śrīmān viśvarūpo mahāyaśāḥ

Verse 43

हरश् च बहुरूपश् च त्र्यम्बकश् चापराजितः वृषाकपिश् च शंभुश् च कपर्दी रैवतस् तथा

haraś ca bahurūpaś ca tryambakaś cāparājitaḥ vṛṣākapiś ca śaṃbhuś ca kapardī raivatas tathā

Verse 44

मृगव्याधश् च सर्पश् च कपाली च विशां पते एकादशैते कथिता रुद्रास् त्रिभुवनेश्वराः शतं चैवं समाख्यातं रुद्राणाम् अमितौजसाम्

mṛgavyādhaś ca sarpaś ca kapālī ca viśāṃ pate ekādaśaite kathitā rudrās tribhuvaneśvarāḥ śataṃ caivaṃ samākhyātaṃ rudrāṇām amitaujasām

Verse 45

पुराणे भरतश्रेष्ठ यैर् व्याप्ताः सचराचराः लोका भरतशार्दूल कश्यपस्य निबोध मे अन्यैः सत्यव्रता राजन् याभिर् लोकत्रयं धृतम् अदितिर् दितिर् दनुश् चैव अरिष्टा सुरसा तथा सुरभिर् विनता चैव ताम्रा क्रोधवशा इरा कद्रूर् मुनिश् च लोकेश तास्व् अपत्यानि मे शृणु

purāṇe bharataśreṣṭha yair vyāptāḥ sacarācarāḥ lokā bharataśārdūla kaśyapasya nibodha me anyaiḥ satyavratā rājan yābhir lokatrayaṃ dhṛtam aditir ditir danuś caiva ariṣṭā surasā tathā surabhir vinatā caiva tāmrā krodhavaśā irā kadrūr muniś ca lokeśa tāsv apatyāni me śṛṇu

Verse 46

... खषा चैव त्रयोदश कश्यपस्य तु भार्या वै ... पूर्वमन्वन्तरे श्रेष्ठा द्वादशासन् सुरोत्तमाः तुषिता नाम ते ऽन्योन्यम् ऊचुर् वैवस्वते ऽन्तरे

... khaṣā caiva trayodaśa kaśyapasya tu bhāryā vai ... pūrvamanvantare śreṣṭhā dvādaśāsan surottamāḥ tuṣitā nāma te 'nyonyam ūcur vaivasvate 'ntare

Verse 47

उपस्थिते ऽतियशस्यश् चाक्षुषस्यान्त्रे मनोः हितार्थं सर्वलोकानां समागम्य परस्परम्

upasthite 'tiyaśasyaś cākṣuṣasyāntre manoḥ hitārthaṃ sarvalokānāṃ samāgamya parasparam

Verse 48

आगच्छत द्रुतं देवा अदितिं संप्रविश्य वै मन्वन्तरे प्रसूयामस् तन् नः श्रेयो भविष्यति

āgacchata drutaṃ devā aditiṃ saṃpraviśya vai manvantare prasūyāmas tan naḥ śreyo bhaviṣyati

Verse 49

एवम् उक्त्वा तु ते सर्वे चाक्षुषस्यान्तरे मनोः मारीचात् कश्यपाज् जातास् ते ऽदित्या दक्षकन्यया

evam uktvā tu te sarve cākṣuṣasyāntare manoḥ mārīcāt kaśyapāj jātās te 'dityā dakṣakanyayā

Verse 50

पूर्वजन्मनि सुतपः+ +पृश्निरूपे बभूवतुः तत्र विष्णुश् च शक्रश् च जज्ञाते पुनर् एव हि अर्यमा चैव धाता च त्वष्टा पूषा तथैव च

pūrvajanmani sutapaḥ+ +pṛśnirūpe babhūvatuḥ tatra viṣṇuś ca śakraś ca jajñāte punar eva hi aryamā caiva dhātā ca tvaṣṭā pūṣā tathaiva ca

Verse 51

विवस्वान् सविता चैव मित्रो वरुण एव च अंशो भगश् चातितेजा आदित्या द्वादश स्मृताः

vivasvān savitā caiva mitro varuṇa eva ca aṃśo bhagaś cātitejā ādityā dvādaśa smṛtāḥ

Verse 52

चाक्षुषस्यान्तरे पूर्वम् आसन् ये तुषिताः सुराः वैवस्वते ऽन्तरे ते वै आदित्या द्वादश स्मृताः

cākṣuṣasyāntare pūrvam āsan ye tuṣitāḥ surāḥ vaivasvate 'ntare te vai ādityā dvādaśa smṛtāḥ

Verse 53

सप्तविंशत् तु याः प्रोक्ताः सोमपत्न्यो ऽथ सुव्रताः तासाम् अपत्यान्य् अभवन् दीप्तान्य् अमिततेजसाम्

saptaviṃśat tu yāḥ proktāḥ somapatnyo 'tha suvratāḥ tāsām apatyāny abhavan dīptāny amitatejasām

Verse 54

तारागणाः समस्ता ये गगने ये चकासति अरिष्टनेमेः पत्नीनाम् अपत्यानीह षोडश बहुपुत्रस्य विदुषश् चतस्रो विद्युतः स्मृताः प्रत्यङ्गिरसजाः श्रेष्ठा ऋचो ब्रह्मर्षिसत्कृताः

tārāgaṇāḥ samastā ye gagane ye cakāsati ariṣṭanemeḥ patnīnām apatyānīha ṣoḍaśa bahuputrasya viduṣaś catasro vidyutaḥ smṛtāḥ pratyaṅgirasajāḥ śreṣṭhā ṛco brahmarṣisatkṛtāḥ

Verse 55

भृशाश्वस्य तु देवर्षेर् देवप्रहरणाः सुताः एते युगसहस्रान्ते जायन्ते पुनर् एव ह

bhṛśāśvasya tu devarṣer devapraharaṇāḥ sutāḥ ete yugasahasrānte jāyante punar eva ha

Verse 56

सर्वे देवगणास् तात त्रयस् त्रिंशत् तु कामजाः तेषाम् अपि च राजेन्द्र निरोधोत्पत्तिर् उच्यते

sarve devagaṇās tāta trayas triṃśat tu kāmajāḥ teṣām api ca rājendra nirodhotpattir ucyate

Verse 57

यथा सूर्यस्य कौरव्य उदयास्तमयाव् इह तथा युगानि राजेन्द्र प्रऌअया मनवस् तथा एवं देवनिकायास् ते संभवन्ति युगे युगे

yathā sūryasya kauravya udayāstamayāv iha tathā yugāni rājendra praḷayā manavas tathā evaṃ devanikāyās te saṃbhavanti yuge yuge

Verse 58

दित्याः पुत्रद्वयं जज्ञे कश्यपाद् इति नः श्रुतम् कश्यपस्यात्मजाव् एतौ सर्वेभ्यः पूर्वजौ मतौ हिरण्यकशिपुश् चैव हिरण्याक्षश् च भारत सिंहिका चाभवत् कन्या विप्रचित्तेः परिग्रहः

dityāḥ putradvayaṃ jajñe kaśyapād iti naḥ śrutam kaśyapasyātmajāv etau sarvebhyaḥ pūrvajau matau hiraṇyakaśipuś caiva hiraṇyākṣaś ca bhārata siṃhikā cābhavat kanyā vipracitteḥ parigrahaḥ

Verse 59

सैंहिकेया इति ख्यातास् तस्याः पुत्रा महाबलाः गणस् तेषां तु राजेन्द्र दशसाहस्र उच्यते तेषां पुत्राश् च पौत्राश् च शतशो ऽथ सहस्रशः असंख्याता महाबाहो हिरण्यकशिपोः शृणु हिरण्यकशिपोः पुत्राश् चत्वारः प्रथितौजसः अनुह्रादश् च ह्रादश् च प्रह्रादश् चैव वीर्यवान्

saiṃhikeyā iti khyātās tasyāḥ putrā mahābalāḥ gaṇas teṣāṃ tu rājendra daśasāhasra ucyate teṣāṃ putrāś ca pautrāś ca śataśo 'tha sahasraśaḥ asaṃkhyātā mahābāho hiraṇyakaśipoḥ śṛṇu hiraṇyakaśipoḥ putrāś catvāraḥ prathitaujasaḥ anuhrādaś ca hrādaś ca prahrādaś caiva vīryavān

Verse 60

संह्रादस् च चतुर्थो ऽभूद् ध्रादपुत्रो ह्रदस् तथा संह्रादपुत्रौ सुन्दश् च निसुन्दस् ताव् उभौ स्मृतौ ह्रदस्य पुत्रो ऽप्य् आयुर् वै शिवः कालस् तथैव च संह्रादपुत्र आयुष्माञ् शिबिर् बाष्कल एव च तेषां मध्ये महाभाग सर्वत्र समदृग् वशी प्रह्रादः परमां भक्तिं य उवाच जनार्दने विरोचनश् च प्राह्रादिर् बलिर् जज्ञे विरोचनात्

saṃhrādas ca caturtho 'bhūd dhrādaputro hradas tathā saṃhrādaputrau sundaś ca nisundas tāv ubhau smṛtau hradasya putro 'py āyur vai śivaḥ kālas tathaiva ca saṃhrādaputra āyuṣmāñ śibir bāṣkala eva ca teṣāṃ madhye mahābhāga sarvatra samadṛg vaśī prahrādaḥ paramāṃ bhaktiṃ ya uvāca janārdane virocanaś ca prāhrādir balir jajñe virocanāt

Verse 61

बलेः पुत्रशतं त्व् आसीद् बाणज्येष्ठं नराधिप धृतराष्ट्रश् च सूर्यश् च चन्द्रमाश् चेन्द्रतापनः

baleḥ putraśataṃ tv āsīd bāṇajyeṣṭhaṃ narādhipa dhṛtarāṣṭraś ca sūryaś ca candramāś cendratāpanaḥ

Verse 62

कुम्भनाभो गर्दभाक्षः कुक्षिर् इत्य् एद्वमादयः बाणस् तेषाम् अतिबलो ज्येष्ठः पशुपतेः प्रियः

kumbhanābho gardabhākṣaḥ kukṣir ity edvamādayaḥ bāṇas teṣām atibalo jyeṣṭhaḥ paśupateḥ priyaḥ

Verse 63

पुराकल्पे हि बाणेन प्रसाद्योमापतिं प्रभुम् पार्श्वतो मे विहारः स्याद् इत्य् एवं याचितो वरः

purākalpe hi bāṇena prasādyomāpatiṃ prabhum pārśvato me vihāraḥ syād ity evaṃ yācito varaḥ

Verse 64

बाणस्य चेन्द्रदमनो लोहित्याम् उदपद्यत गणस् तेषां तु राजेन्द्र शतसाहस्रसंमितः हिरणाक्ससुताः पञ्च विद्वांसः सुमहाबलाः झर्झरः शकुनिश् चैव भूतसंतापनस् तथा महानाभश् च विक्रान्तः कालनाभस् तथैव च

bāṇasya cendradamano lohityām udapadyata gaṇas teṣāṃ tu rājendra śatasāhasrasaṃmitaḥ hiraṇāksasutāḥ pañca vidvāṃsaḥ sumahābalāḥ jharjharaḥ śakuniś caiva bhūtasaṃtāpanas tathā mahānābhaś ca vikrāntaḥ kālanābhas tathaiva ca

Verse 65

अभवन् दनुपुत्रास् तु शतं तीव्रपराक्रमाः तपस्विनो महावीर्याः प्राधान्येन निबोध तान्

abhavan danuputrās tu śataṃ tīvraparākramāḥ tapasvino mahāvīryāḥ prādhānyena nibodha tān

Verse 66

द्विमूर्धा शकुनिश् चैव तथा शङ्कुशिरा विभुः शङ्कुकर्णो विवादश् च गवेष्ठी दुंदुभिस् तथा अयोमुखः शम्बरश् च कपिलो वामनस् तथा

dvimūrdhā śakuniś caiva tathā śaṅkuśirā vibhuḥ śaṅkukarṇo vivādaś ca gaveṣṭhī duṃdubhis tathā ayomukhaḥ śambaraś ca kapilo vāmanas tathā

Verse 67

मरीचिर् मघवांश् चैव इडा गर्गशिरास् तथा विक्षोभणश् च केतुश् च केतुवीर्यशतह्रदौ

marīcir maghavāṃś caiva iḍā gargaśirās tathā vikṣobhaṇaś ca ketuś ca ketuvīryaśatahradau

Verse 68

इन्द्रजित् सस्र्वजिच् चैव वज्रनाभस् तथैव च महानाभश् च विक्रान्तः कालनाभस् तथैव च एकचक्रो महाबाहुस् तारकश् च महाबलः

indrajit sasrvajic caiva vajranābhas tathaiva ca mahānābhaś ca vikrāntaḥ kālanābhas tathaiva ca ekacakro mahābāhus tārakaś ca mahābalaḥ

Verse 69

वैश्वानरः पुलोमा च विद्रावणमहाशिरौ स्वर्भानुर् वृषपर्वा च विप्रचित्तिश् च वीर्यवान्

vaiśvānaraḥ pulomā ca vidrāvaṇamahāśirau svarbhānur vṛṣaparvā ca vipracittiś ca vīryavān

Verse 70

सूक्ष्मश् चैव निचन्द्रश् च ऊर्णनभो महाहिरिः असिलोमा सुकेशी च शठश् च बलको मदः तथा गगनमूर्धा च कुम्भनाभो महासुरः प्रमदो मयः कुपथो हयग्रीवश् च वीर्यवान् वैसृपः सविरूपाक्षः सुपथो ऽथ हराहरौ हिरण्यकशिपुश् चैव शतमायश् च शम्बरः शरभः शलभश् चैव विप्रचित्तिश् च वीर्यवान् सर्व एते दनोः पुत्राः कश्यपाद् अभिजज्ञिरे विप्रचित्तिप्रधानास् ते दानवाः सुमहाबलाः

sūkṣmaś caiva nicandraś ca ūrṇanabho mahāhiriḥ asilomā sukeśī ca śaṭhaś ca balako madaḥ tathā gaganamūrdhā ca kumbhanābho mahāsuraḥ pramado mayaḥ kupatho hayagrīvaś ca vīryavān vaisṛpaḥ savirūpākṣaḥ supatho 'tha harāharau hiraṇyakaśipuś caiva śatamāyaś ca śambaraḥ śarabhaḥ śalabhaś caiva vipracittiś ca vīryavān sarva ete danoḥ putrāḥ kaśyapād abhijajñire vipracittipradhānās te dānavāḥ sumahābalāḥ

Verse 71

एतेषां यद् अपत्यं तु तन् न शक्यं नराधिप प्रसंख्यातुं महीपाल पुत्रपौत्रम् अनन्तकम् स्वर्भानोस् तु प्रभा कन्या पुलोम्नस् तु शची सुता उपदानवी हयशिराः शर्मिष्ठा वार्षपर्वणी

eteṣāṃ yad apatyaṃ tu tan na śakyaṃ narādhipa prasaṃkhyātuṃ mahīpāla putrapautram anantakam svarbhānos tu prabhā kanyā pulomnas tu śacī sutā upadānavī hayaśirāḥ śarmiṣṭhā vārṣaparvaṇī

Verse 72

पुलोमा कालका चैव वैश्वानरसुते उभे बह्वपत्ये महासत्त्वे मारीचेस् तु परिग्रहः

pulomā kālakā caiva vaiśvānarasute ubhe bahvapatye mahāsattve mārīces tu parigrahaḥ

Verse 73

तयोः पुत्रसहस्राणि षष्टिं दानवसत्तमान् चतुर्दशशतान् अन्यान् हिरण्यपुरवासिनः मारीचिर् जनयाम् आस महता तपसान्वितः

tayoḥ putrasahasrāṇi ṣaṣṭiṃ dānavasattamān caturdaśaśatān anyān hiraṇyapuravāsinaḥ mārīcir janayām āsa mahatā tapasānvitaḥ

Verse 74

पौलोमाः कालकेयाश् च दानवास् ते महाबलाः अवध्या देवतानां हि हिरण्यपुरवासिनः पितामहप्रसादेन ये हताः सव्यसाचिना

paulomāḥ kālakeyāś ca dānavās te mahābalāḥ avadhyā devatānāṃ hi hiraṇyapuravāsinaḥ pitāmahaprasādena ye hatāḥ savyasācinā

Verse 75

प्रभाया नहुषः पुत्रो जयन्तश् च सचीसुतः पूरुं जज्ञे ऽथ शर्मिष्ठा दुःषन्तम् उपदानवी ततो ऽपरे महावीर्या दानवा अतिदारुणाः सिंहिकायाम् अथोत्पन्ना विप्रचित्तेः सुतास् तथा

prabhāyā nahuṣaḥ putro jayantaś ca sacīsutaḥ pūruṃ jajñe 'tha śarmiṣṭhā duḥṣantam upadānavī tato 'pare mahāvīryā dānavā atidāruṇāḥ siṃhikāyām athotpannā vipracitteḥ sutās tathā

Verse 76

दैत्यदानवसंयोगाज् जातास् तीव्रपराक्रमाः सिंहिकेया इति ख्यातास् त्रयोदश महाबलाः

daityadānavasaṃyogāj jātās tīvraparākramāḥ siṃhikeyā iti khyātās trayodaśa mahābalāḥ

Verse 77

व्यङ्गः शल्यश् च बलिनौ बलश् चैव महाबलः वातापिर् नमुचिश् चैव इल्वलः खसृमस् तथा

vyaṅgaḥ śalyaś ca balinau balaś caiva mahābalaḥ vātāpir namuciś caiva ilvalaḥ khasṛmas tathā

Verse 78

आज्जिको नरकश् चैव कालनाभस् तथैव च राहुर् ज्येष्ठस् तु तेषां वै चन्द्रसूर्यप्रमर्दनः शरः पोतरणश् चैव वज्रनाभश् च वीर्यवान् मूकश् चैव तुहुण्डश् च ह्रदपुत्रौ बभूवतुः मारीचः सुन्दपुत्रश् च ताडकायां व्यजायत स्वर्भानुश् च महावीर्यो वक्त्रयोधी महासुरः सरमाणस् तथा चैव शरकल्पश् च वीर्यवान्

ājjiko narakaś caiva kālanābhas tathaiva ca rāhur jyeṣṭhas tu teṣāṃ vai candrasūryapramardanaḥ śaraḥ potaraṇaś caiva vajranābhaś ca vīryavān mūkaś caiva tuhuṇḍaś ca hradaputrau babhūvatuḥ mārīcaḥ sundaputraś ca tāḍakāyāṃ vyajāyata svarbhānuś ca mahāvīryo vaktrayodhī mahāsuraḥ saramāṇas tathā caiva śarakalpaś ca vīryavān

Verse 79

एते वै दानवाः श्रेष्ठा दनुवंशविवर्धनाः तेषां पुत्राश् च पौत्राश् च शतशो ऽथ सहस्रशः

ete vai dānavāḥ śreṣṭhā danuvaṃśavivardhanāḥ teṣāṃ putrāś ca pautrāś ca śataśo 'tha sahasraśaḥ

Verse 80

संह्रादस्य तु दैत्यस्य निवातकवचाः कुले समुत्पन्नाः सुमहता तपसा भावितात्मनः

saṃhrādasya tu daityasya nivātakavacāḥ kule samutpannāḥ sumahatā tapasā bhāvitātmanaḥ

Verse 81

चतस्रः कोटयस् ताश् च मणिमत्यां निवासिनः ते ऽप्य् अवध्यास् तु देवानाम् अर्जुनेन विपातिताः अनेकमायाकुशला धनुर्वेदस्य पारगाः षट् सुताः सुमहासत्त्वास् ताम्रायाः परिकीर्तिताः काकी श्येनी च भासी च सुग्रीवी शुचिगृध्रिके

catasraḥ koṭayas tāś ca maṇimatyāṃ nivāsinaḥ te 'py avadhyās tu devānām arjunena vipātitāḥ anekamāyākuśalā dhanurvedasya pāragāḥ ṣaṭ sutāḥ sumahāsattvās tāmrāyāḥ parikīrtitāḥ kākī śyenī ca bhāsī ca sugrīvī śucigṛdhrike

Verse 82

काकी तु जनयाम् आस उलूकी प्रत्युलूककान् श्येनी श्येनांस् तथा भासी भासान् गृध्रांश् च गृध्रिका

kākī tu janayām āsa ulūkī pratyulūkakān śyenī śyenāṃs tathā bhāsī bhāsān gṛdhrāṃś ca gṛdhrikā

Verse 83

शुचिर् औदकान् पक्षिगणान् सुग्रीवी तु परंतप अश्वान् उष्ट्रान् गर्दभांश् च ताम्रावंशः प्रकीर्तितः

śucir audakān pakṣigaṇān sugrīvī tu paraṃtapa aśvān uṣṭrān gardabhāṃś ca tāmrāvaṃśaḥ prakīrtitaḥ

Verse 84

विनतायास् तु पुत्रौ द्वाव् अरुणो गरुडस् तथा सुपर्णः पततां श्रेष्ठो दारुणः स्वेन कर्मणा

vinatāyās tu putrau dvāv aruṇo garuḍas tathā suparṇaḥ patatāṃ śreṣṭho dāruṇaḥ svena karmaṇā

Verse 85

सुरसायाः सहस्रं तु सर्पाणाम् अमितौजसाम् अनेकशिरसां तात खेचराणां महात्मनाम्

surasāyāḥ sahasraṃ tu sarpāṇām amitaujasām anekaśirasāṃ tāta khecarāṇāṃ mahātmanām

Verse 86

काद्रवेयास् तु बलिल्नः सहस्रम् अमितौजसः सुपर्णवशगा नागा जज्ञिरे ऽनेकमस्तकाः

kādraveyās tu balilnaḥ sahasram amitaujasaḥ suparṇavaśagā nāgā jajñire 'nekamastakāḥ

Verse 87

तेषां प्रधानाः सततं शेषवासुकितक्षकाः ऐरावतो महापद्मः कम्बलाश्वतराव् उभौ

teṣāṃ pradhānāḥ satataṃ śeṣavāsukitakṣakāḥ airāvato mahāpadmaḥ kambalāśvatarāv ubhau

Verse 88

ऐलापत्रश् च शङ्खश् च कर्कोटकधनंजयौ महानीलमहाकर्णौ धृतराष्ट्रबलाहकौ

ailāpatraś ca śaṅkhaś ca karkoṭakadhanaṃjayau mahānīlamahākarṇau dhṛtarāṣṭrabalāhakau

Verse 89

कुहरः पुष्पदंष्ट्रश् च दुर्मुखः सुमुखस् तथा शङ्खश् च शङ्खपालश् च कपिलो वामनस् तथा

kuharaḥ puṣpadaṃṣṭraś ca durmukhaḥ sumukhas tathā śaṅkhaś ca śaṅkhapālaś ca kapilo vāmanas tathā

Verse 90

नहुषः शङ्खरोमा च मणिर् इत्य् एवमादयः एते चान्ये च बहवो दंदशूका विषोल्बणाः तेषां पुत्राश् च पौत्राश् च गरुडेन निपातिताः चतुर्दशसहस्राणि क्रूराणाम् उरगाशिना गणं क्रोधवशं विद्धि तत्र सर्वे च दंष्ट्रिणः

nahuṣaḥ śaṅkharomā ca maṇir ity evamādayaḥ ete cānye ca bahavo daṃdaśūkā viṣolbaṇāḥ teṣāṃ putrāś ca pautrāś ca garuḍena nipātitāḥ caturdaśasahasrāṇi krūrāṇām uragāśinā gaṇaṃ krodhavaśaṃ viddhi tatra sarve ca daṃṣṭriṇaḥ

Verse 91

स्थलजाः पक्षिणो ऽब्जास् च धरायाः प्रसवः स्मृतः अनायुषायाः पुत्रास् तु पञ्चाशत् सुमहाबलाः सुरतो गुणवृत्तश् च विक्षरो ऽथ नृपस् तथा गास् तु वै जनयाम् आस सुरभी महिषी तथा

sthalajāḥ pakṣiṇo 'bjās ca dharāyāḥ prasavaḥ smṛtaḥ anāyuṣāyāḥ putrās tu pañcāśat sumahābalāḥ surato guṇavṛttaś ca vikṣaro 'tha nṛpas tathā gās tu vai janayām āsa surabhī mahiṣī tathā

Verse 92

इरा वृक्षलतावल्लीस् तृणजातीश् च सर्वशः खसा तु यक्षरक्सांसि मुनिर् अप्सरसस् तथा

irā vṛkṣalatāvallīs tṛṇajātīś ca sarvaśaḥ khasā tu yakṣaraksāṃsi munir apsarasas tathā

Verse 93

अरिष्टा तु महासत्त्वान् गन्धर्वान् अमितौजसः एते कश्यपदायादाः कीर्तिताः स्थाणुजंगमाः

ariṣṭā tu mahāsattvān gandharvān amitaujasaḥ ete kaśyapadāyādāḥ kīrtitāḥ sthāṇujaṃgamāḥ

Verse 94

तेषां पुत्राश् च पौत्राश् च शतशो ऽथ सहस्रशः एष मन्वन्तरे तात सर्गः स्वारोचिषे स्मृतः

teṣāṃ putrāś ca pautrāś ca śataśo 'tha sahasraśaḥ eṣa manvantare tāta sargaḥ svārociṣe smṛtaḥ

Verse 95

वैवस्वते तु महति वारुणे वितते क्रतौ जुह्वानस्य ब्रह्मणो वै प्रजासर्ग इहोच्यते

vaivasvate tu mahati vāruṇe vitate kratau juhvānasya brahmaṇo vai prajāsarga ihocyate

Verse 96

पूर्वं यत्र तु ब्रह्मर्षीन् उत्पन्नान् सप्त मानसान् पुत्रत्वे कल्पयाम् आस स्वयम् एव पितामहः

pūrvaṃ yatra tu brahmarṣīn utpannān sapta mānasān putratve kalpayām āsa svayam eva pitāmahaḥ

Verse 97

ततो विरोधे देवानां दानवानां च भारत दितिर् विनष्टपुत्रा वै तोषयाम् आस कश्यपम्

tato virodhe devānāṃ dānavānāṃ ca bhārata ditir vinaṣṭaputrā vai toṣayām āsa kaśyapam

Verse 98

तां कश्यपः प्रसन्नात्मा सम्यगाराधितस् तया वरेण च्छन्दयाम् आस सा च वव्रे वरं तदा

tāṃ kaśyapaḥ prasannātmā samyagārādhitas tayā vareṇa cchandayām āsa sā ca vavre varaṃ tadā

Verse 99

पुत्रम् इन्द्रवधार्थाय समर्थम् अमितौजसम् स च तस्यै वरं प्रादात् प्रार्थितं सुमहातपाः

putram indravadhārthāya samartham amitaujasam sa ca tasyai varaṃ prādāt prārthitaṃ sumahātapāḥ

Verse 100

दत्त्वा च वरम् अव्यग्रो मारीचस् ताम् अभाषत इन्द्रं पुत्रो निहन्ता ते गर्भे चेच् छरदां शतम्

dattvā ca varam avyagro mārīcas tām abhāṣata indraṃ putro nihantā te garbhe cec charadāṃ śatam

Verse 101

यदि धारयसे शौचं तत्परा व्रतम् आस्थिता भविष्यति सुतस् ते ऽयं यद्य् एनं धारयिष्यसि

yadi dhārayase śaucaṃ tatparā vratam āsthitā bhaviṣyati sutas te 'yaṃ yady enaṃ dhārayiṣyasi

Verse 102

तथेत्य् अभिहितो भर्ता तया देव्या महातपाः धारयाम् आस गर्भं तु शुचिः सा वसुधाधिप

tathety abhihito bhartā tayā devyā mahātapāḥ dhārayām āsa garbhaṃ tu śuciḥ sā vasudhādhipa

Verse 103

नित्यं त्रिषवणं स्नाता कृच्छ्रचान्द्रायणे रता ततो ऽभ्युपगमाद् दित्यां गर्भम् आधाय कश्यपः रोचयन् वै गणश्रेष्ठं देवानाम् अमितौजसाम्

nityaṃ triṣavaṇaṃ snātā kṛcchracāndrāyaṇe ratā tato 'bhyupagamād dityāṃ garbham ādhāya kaśyapaḥ rocayan vai gaṇaśreṣṭhaṃ devānām amitaujasām

Verse 104

तेजः संभृत्य दुर्धर्षम् अवध्यम् अमरैः सदा जगाम पर्तवायैव तपसे संशितव्रतः

tejaḥ saṃbhṛtya durdharṣam avadhyam amaraiḥ sadā jagāma partavāyaiva tapase saṃśitavrataḥ

Verse 105

दधार सा च तं गर्भं सम्यक् सा च समन्विता गर्भम् आत्मवधार्थाय ज्ञात्वा तं मघवान् अपि गते तु काश्यपे तात वरदः पाकशासनः तस्याश् चैवान्तरप्रेप्सुर् ववन्दे चरणौ दितेः शुश्रूषयाम्य् अहं देवि पादौ ते नियतव्रते एवमुक्ता तु सा देवी शक्रेणामिततेजसा उवाच वचनं देवी शक्रं शत्रुनिबर्हणम् शुश्रूषय महाभाग नियतात्मा महाद्युते ततः पश्यसि संजातं भ्रातरंदीप्ततेजसम् तच् छ्रुत्वा वचनं देव्याः शुश्रूषनपरायणः तस्याश् चैवान्तरप्रेप्सुर् अभवत् पाकशासनः ऊने वर्षशते चास्या ददर्शान्तरम् अच्युतः

dadhāra sā ca taṃ garbhaṃ samyak sā ca samanvitā garbham ātmavadhārthāya jñātvā taṃ maghavān api gate tu kāśyape tāta varadaḥ pākaśāsanaḥ tasyāś caivāntaraprepsur vavande caraṇau diteḥ śuśrūṣayāmy ahaṃ devi pādau te niyatavrate evamuktā tu sā devī śakreṇāmitatejasā uvāca vacanaṃ devī śakraṃ śatrunibarhaṇam śuśrūṣaya mahābhāga niyatātmā mahādyute tataḥ paśyasi saṃjātaṃ bhrātaraṃdīptatejasam tac chrutvā vacanaṃ devyāḥ śuśrūṣanaparāyaṇaḥ tasyāś caivāntaraprepsur abhavat pākaśāsanaḥ ūne varṣaśate cāsyā dadarśāntaram acyutaḥ

Verse 106

अकृत्वा पादयोः शौचं दितिः शयनम् आविशत् निद्राम् आहारयाम् आस तस्याः कुक्षिं प्रविश्य ह वज्रपाणिस् ततो गर्भं सप्तधा तं न्यकृन्तत

akṛtvā pādayoḥ śaucaṃ ditiḥ śayanam āviśat nidrām āhārayām āsa tasyāḥ kukṣiṃ praviśya ha vajrapāṇis tato garbhaṃ saptadhā taṃ nyakṛntata

Verse 107

स पाट्यमानो गर्भो ऽथ वज्रेण प्ररुरोद ह मा रोदीर् इति तं शक्रः पुनः पुनर् अभाब्रवीत्

sa pāṭyamāno garbho 'tha vajreṇa praruroda ha mā rodīr iti taṃ śakraḥ punaḥ punar abhābravīt

Verse 108

सो ऽभवत् सप्तधा गर्भस् तम् इन्द्रो रुषितः पुनः एकैकं सप्तधा चक्रे वज्रेणैवारिकर्शनः तेन रोदनशब्देन दितिः सा प्रत्यबुध्यत उवाच शक्रम् आर्ता सा किं त्व् एतत् कृपणं कृतम् स भीतो निश्चरत् तस्माद् योनिद्वारात् पुरंदरः ततः पार्श्वगतो देव्याः पादयोर् निपपात ह अशुचिर् देवि सुप्तासि पादयोः कृतमूर्धजा मयात्मवधभीतेन कृतं तत् क्षन्तुम् अर्हसि एवमुक्ता तु सा देवी आह शक्रम् इदं वचः सुकृतं साधु ते पुत्र न ते भवति दुष्कृतम् किं तु वक्ष्याम्य् अहं किंचित् तत् कुरुष्वारिमर्दन ममैव पुत्रस् त्वं देव रक्ष चैतान् यदीच्छसि बाढम् इत्य् अब्रवीद् इन्द्र एवम् एतन् न संशयः मरुतो नाम देवास् ते बभूवुर् भरतर्षभ

so 'bhavat saptadhā garbhas tam indro ruṣitaḥ punaḥ ekaikaṃ saptadhā cakre vajreṇaivārikarśanaḥ tena rodanaśabdena ditiḥ sā pratyabudhyata uvāca śakram ārtā sā kiṃ tv etat kṛpaṇaṃ kṛtam sa bhīto niścarat tasmād yonidvārāt puraṃdaraḥ tataḥ pārśvagato devyāḥ pādayor nipapāta ha aśucir devi suptāsi pādayoḥ kṛtamūrdhajā mayātmavadhabhītena kṛtaṃ tat kṣantum arhasi evamuktā tu sā devī āha śakram idaṃ vacaḥ sukṛtaṃ sādhu te putra na te bhavati duṣkṛtam kiṃ tu vakṣyāmy ahaṃ kiṃcit tat kuruṣvārimardana mamaiva putras tvaṃ deva rakṣa caitān yadīcchasi bāḍham ity abravīd indra evam etan na saṃśayaḥ maruto nāma devās te babhūvur bharatarṣabha

Verse 109

यथोक्तं वै मघवता तथैव मरुतो ऽभवन् मा रोदीर् इति यच् छब्दस् त्वयोक्तः पाकशासन मरुतो नाम तेनेमे भवन्तु यदि मन्यसे देवासुरेषु युद्धेषु भृत्यास् तव कृते विभो पृष्ठतो ऽनुगमिष्यन्ति वशगास् ते पुरंदर एवं ब्रुवाणां तां देवीं प्राह शक्रस् त्व् इदं वचः देवा एकोनपञ्चाशत् सहाया वज्रपाणिनः

yathoktaṃ vai maghavatā tathaiva maruto 'bhavan mā rodīr iti yac chabdas tvayoktaḥ pākaśāsana maruto nāma teneme bhavantu yadi manyase devāsureṣu yuddheṣu bhṛtyās tava kṛte vibho pṛṣṭhato 'nugamiṣyanti vaśagās te puraṃdara evaṃ bruvāṇāṃ tāṃ devīṃ prāha śakras tv idaṃ vacaḥ devā ekonapañcāśat sahāyā vajrapāṇinaḥ

Verse 110

तेषाम् एवं प्रवृद्धानां भूतानां जनमेजय निकायेषु निकायेषु हरिः प्रादात् प्रजापतीन् क्रमशस् तानि राज्यानि पृथोः पूर्वं तु भारत

teṣām evaṃ pravṛddhānāṃ bhūtānāṃ janamejaya nikāyeṣu nikāyeṣu hariḥ prādāt prajāpatīn kramaśas tāni rājyāni pṛthoḥ pūrvaṃ tu bhārata

Verse 111

स हरिः पुरुषो वीरः कृष्णो जिष्णुः प्रजापतिः पर्जन्यस् तपनो व्यक्तस् तस्य सर्वम् इदं जगत्

sa hariḥ puruṣo vīraḥ kṛṣṇo jiṣṇuḥ prajāpatiḥ parjanyas tapano vyaktas tasya sarvam idaṃ jagat

Verse 112

प्रयतो भव राजेन्द्र शृणुष्वैकमनास् ततः नाशुद्धे नाशुचौ वापि नाशिष्याय कथंचन वर्णयेयम् अहं राजन् कृतज्ञाय हिताय च स्वर्ग्यं यशस्यम् आयुष्यं पुण्यं वेदेन संमितम् भूतसर्गम् इमं सम्यग् जानतो भरतर्षभ मरुतां च शुभं जन्म शृण्वतः पठतो ऽपि वा नावृत्तिभयम् अस्तीह परलोकभयं कुतः

prayato bhava rājendra śṛṇuṣvaikamanās tataḥ nāśuddhe nāśucau vāpi nāśiṣyāya kathaṃcana varṇayeyam ahaṃ rājan kṛtajñāya hitāya ca svargyaṃ yaśasyam āyuṣyaṃ puṇyaṃ vedena saṃmitam bhūtasargam imaṃ samyag jānato bharatarṣabha marutāṃ ca śubhaṃ janma śṛṇvataḥ paṭhato 'pi vā nāvṛttibhayam astīha paralokabhayaṃ kutaḥ

'Be self-controlled, O king-of-kings. Listen with undivided mind. I shall not speak this to anyone impure or unclean, nor to an unfit student — I shall speak it, O king, to one who is grateful, for his good, yielding Svarga, fame, long life, merit, and Vedic authority.'

Verse commentary

Dakṣa's Creations, Prahlāda's Bhakti, and the Chapter's Phala-śruti

दक्षसृष्टिः प्रह्लादभक्तिः फलश्रुतिश् च

Verses 2, 22, 60, 80, 100, 110, 112: Dakṣa as the original Prajāpati, Nārada cursed by Dakṣa to repeated womb-dwellings, Prahlāda named as possessing paramā bhakti in Janārdana, the Nivātakavacas born of great tapas, Mārīca's boon to Diti that her hundred-year womb-carried son will slay Indra, Hari giving Prajāpatis to every class of beings, and the chapter's phala-śruti on hearing the creation-story. Template commentary, pending Editorial Council review.

HV 3 is the Harivaṃśa's vast Dakṣa-creation chapter — the genealogy of every sort of being, from the Haryaśva cowherd-sons to the Prahlāda-Bali lineage of daityas, the Nivātakavaca line of tapas-ascetic asuras, the fourteen-thousand snake-eaters destroyed by Garuḍa, and the nāga-king lineages. Amid these dense lists the Harivaṃśa seeds three unexpected moments of theology: Nārada cursed by Dakṣa to repeated garbha-vāsa (which will reappear in the Viṣṇu-parva as his wandering in every generation); Prahlāda, in the daitya line, praised as possessing paramā bhakti in Janārdana; and the chapter's closing phala-śruti promising that hearing this creation-narrative secures svargyam yaśasyam āyuṣyam puṇyam. The chapter is the Harivaṃśa's hidden theological core: every lineage, even the demon-lineage, contains a Prahlāda.

HV 3.2

प्रजाः सृजेति व्यादिष्टः पूर्वं दक्षः स्वयंभुवा । यथा ससर्ज भूतानि तथा शृणु महीपते ॥

prajāḥ sṛjeti vyādiṣṭaḥ pūrvaṃ dakṣaḥ svayaṃbhuvā | yathā sasarja bhūtāni tathā śṛṇu mahī-pate

'Create creatures!' — thus commanded by Svayaṃbhū in the beginning, Dakṣa, and how he created beings — hear, O earth-lord.

The Living Words

*Prajāḥ sṛjeti vyādiṣṭaḥ*, 'ordered "create creatures"'. *Dakṣaḥ svayaṃbhuvā pūrvam*, 'Dakṣa, by Svayaṃbhū, in the beginning'. *Yathā sasarja bhūtāni*, 'how he created beings'.

The Heart of It

The verse names the chain-of-command at creation. *Prajāḥ sṛjeti vyādiṣṭaḥ* — 'ordered: create'. Creation is itself a command received and obeyed. The Varkari tradition's teaching: even the Prajāpati creates under *vyādeśa*, order from above. Jñāneśvar's Haripāṭh's teaching that no creative work is self-originated — that every creator creates *vyādiṣṭaḥ*, ordered from above — has HV 3.2 as its Sanskrit ground. The bhakta's own creative work is also this: not self-generated but commanded.

HV 3.22

नष्टेषु शबलाश्वेषु दक्ष क्रुद्धो ऽब्रवीद् वचः । नारदं नाशम् एहीति गर्भवासं वसेति च ॥

naṣṭeṣu śabalāśveṣu dakṣa kruddho 'bravīd vacaḥ | nāradaṃ nāśam ehīti garbha-vāsaṃ vaseti ca

With the Śabalāśvas gone missing, Dakṣa angrily said words to Nārada: 'Go to destruction!' and 'Dwell in the womb!'.

The Living Words

*Naṣṭeṣu śabalāśveṣu*, 'with the Śabalāśvas gone missing'. *Kruddhaḥ abravīt vacaḥ*, 'angrily said words'. *Nāśam ehi*, 'go to destruction'. *Garbha-vāsaṃ vasa*, 'dwell in the womb'.

The Heart of It

The verse gives the curse that shapes all subsequent Purāṇic appearances of Nārada. *Garbha-vāsaṃ vasa* — 'dwell in the womb'. Nārada, the wandering sage, is cursed to *repeated birth* — which becomes, in the Purāṇic imagination, the reason he appears in every generation. The Varkari tradition's love of this explanation: Nārada's omnipresence across ages is born from Dakṣa's curse. Jñāneśvar's Haripāṭh's sense that the sage who travels every story is doing so under an old curse-that-is-a-blessing — has HV 3.22 as its Sanskrit origin.

HV 3.60

तेषां मध्ये महाभाग सर्वत्र समदृग् वशी । प्रह्रादः परमां भक्तिं य उवाच जनार्दने ॥

teṣāṃ madhye mahā-bhāga sarvatra sama-dṛg vaśī | prahrādaḥ paramāṃ bhaktiṃ ya uvāca janārdane

'Among them, great-hearted one, was the self-mastered Prahlāda — seeing alike in all things — who spoke of supreme bhakti in Janārdana.'

The Living Words

*Sarvatra sama-dṛg*, 'seeing alike in all things'. *Vaśī*, 'self-mastered'. *Prahrādaḥ paramāṃ bhaktim*, 'Prahlāda, supreme bhakti'. *Janārdane*, 'in Janārdana'. *Ya uvāca*, 'who spoke'.

The Heart of It

The verse is one of the Harivaṃśa's most surprising moments. In the middle of the daitya-genealogy — the demon-lineage — appears *Prahrādaḥ paramāṃ bhaktiṃ ya uvāca janārdane*, 'Prahlāda who spoke supreme bhakti in Janārdana'. The Varkari tradition's most treasured principle — that bhakti is not limited by lineage, that the daitya-born can be the highest bhakta — is in this verse. Jñāneśvar's Haripāṭh's profound inclusivity rests on HV 3.60: if a Prahlāda can arise from the asura-line, anyone can be a bhakta.

HV 3.80

संह्रादस्य तु दैत्यस्य निवातकवचाः कुले । समुत्पन्नाः सुमहता तपसा भावितात्मनः ॥

saṃhrādasya tu daityasya nivāta-kavacāḥ kule | samutpannāḥ su-mahatā tapasā bhāvitātmanaḥ

In the family of the daitya Saṃhrāda, the Nivātakavacas were born — formed by very great tapas.

The Living Words

*Nivāta-kavacāḥ*, 'the wind-proof-armored ones'. *Saṃhrādasya kule*, 'in Saṃhrāda's family'. *Su-mahatā tapasā bhāvitātmanaḥ*, 'self-formed by very great tapas'.

The Heart of It

The verse names a tapasvin-demon lineage. *Tapasā bhāvitātmanaḥ* — 'selves-formed by tapas'. The Varkari tradition's subtle reading: the demons are not lazy. Many of the worst are *bhāvita-ātman*, well-formed by tapas, deeply disciplined. This is what makes them difficult opponents. Jñāneśvar's Haripāṭh's warning: do not underestimate the inner Nivātakavacas — the habit-patterns formed by long tapas going in the wrong direction.

HV 3.100

दत्त्वा च वरम् अव्यग्रो मारीचस् ताम् अभाषत । इन्द्रं पुत्रो निहन्ता ते गर्भे चेच् छरदां शतम् ॥

dattvā ca varam avyagro mārīcas tām abhāṣata | indraṃ putro nihantā te garbhe cec charadāṃ śatam

Giving the boon unperturbed, Mārīca said to her: 'Your son will slay Indra — if in the womb [the embryo] is [carried] for a hundred years.'

The Living Words

*Dattvā varam avyagraḥ*, 'giving the boon unperturbed'. *Mārīcaḥ tām abhāṣata*, 'Mārīca said to her'. *Indraṃ putro nihantā te*, 'your son will slay Indra'. *Garbhe cec charadāṃ śatam*, 'if [carried] in the womb for a hundred years'.

The Heart of It

The verse is the famous condition. *Garbhe cec charadāṃ śatam* — 'if for a hundred autumns in the womb'. The Varkari tradition's careful reading: great fruits require great preconditions. Jñāneśvar's Haripāṭh's long patience-theology: the fruits the bhakta seeks require the Name *carried for a hundred autumns*. The work is long. The verse names, in mythic form, the bhakta's own daily discipline.

HV 3.110

तेषाम् एवं प्रवृद्धानां भूतानां जनमेजय । निकायेषु निकायेषु हरिः प्रादात् प्रजापतीन् ॥

teṣām evaṃ pravṛddhānāṃ bhūtānāṃ janamejaya | nikāyeṣu nikāyeṣu hariḥ prādāt prajāpatīn

'Of those beings thus-increased, O Janamejaya, Hari gave Prajāpatis in each class.'

The Living Words

*Pravṛddhānāṃ bhūtānām*, 'of those beings grown large'. *Nikāyeṣu nikāyeṣu*, 'in each class, each class'. *Hariḥ prādāt prajāpatīn*, 'Hari gave Prajāpatis'.

The Heart of It

The verse is theologically astonishing. *Nikāyeṣu nikāyeṣu hariḥ prādāt prajāpatīn* — 'Hari gave Prajāpatis in each class'. Every group of beings — including the demon-groups — received a Prajāpati from Hari himself. The Varkari tradition's deepest inclusive reading: there is no class of beings outside Hari's providential arrangement. Jñāneśvar's Haripāṭh's teaching that even the asura-nikāyas have their Prajāpati from Hari — that the providential care extends to those we would not expect — has HV 3.110 as its Sanskrit anchor.

HV 3.112

भूतसर्गम् इमं सम्यग् जानतो भरतर्षभ । मरुतां च शुभं जन्म शृण्वतः पठतो ऽपि वा । नावृत्तिभयम् अस्तीह परलोकभयं कुतः ॥

bhūta-sargam imaṃ samyag jānato bharata-ṛṣabha | marutāṃ ca śubhaṃ janma śṛṇvataḥ paṭhato 'pi vā | nāvṛtti-bhayam astīha para-loka-bhayaṃ kutaḥ

'For one correctly knowing this creation-of-beings, O Bhārata-bull, and for one hearing or reciting the lovely birth of the Maruts, there is no fear of [re-]return here; how then fear of the other-world?'

The Living Words

*Bhūta-sargaṃ samyag jānataḥ*, 'for one correctly knowing the creation'. *Śṛṇvataḥ paṭhato 'pi vā*, 'or hearing or reciting'. *Nāvṛtti-bhayam astīha*, 'no fear of [re]return here'. *Para-loka-bhayaṃ kutaḥ*, 'how fear of the other-world?'.

The Heart of It

The verse is the chapter's phala-śruti. *Nāvṛtti-bhayam astīha para-loka-bhayaṃ kutaḥ* — 'no fear of re-return here; how then of the next world?'. The Varkari tradition's reading: knowing the creation-story (*bhūta-sarga*) correctly — with *samyak*-understanding — is itself a liberation. Jñāneśvar's Haripāṭh teaches exactly this: the bhakta who sings the genealogies is no longer afraid of re-birth or of the other world.

Thread

The seven verses trace the chapter's structure: Dakṣa commanded to create (3.2), Nārada cursed to repeated garbha-vāsa (3.22), Prahlāda named as highest bhakta within the daitya line (3.60), the Nivātakavacas as tapas-formed demon-ascetics (3.80), the hundred-year embryo-condition for an Indra-slayer (3.100), Hari giving Prajāpatis to every class (3.110), and the phala-śruti promising fearlessness from re-return and from the other world (3.112). The Harivaṃśa's hidden theology embedded in its densest genealogical chapter.

Echo in the saints

HV 3's seed-placement of Prahlāda — *paramāṃ bhaktiṃ ya uvāca janārdane* — within the demon-genealogy has been read by Warkari commentators as the Harivaṃśa's quietest but most radical claim: bhakti is not lineage-bound. Jñāneśvar's own tradition of welcoming bhaktas from every varṇa and background rests on exactly this principle. And HV 3.110's *nikāyeṣu nikāyeṣu hariḥ prādāt prajāpatīn* is read by Warkari teachers as the scriptural basis for the conviction that no class of beings is outside the Lord's providence. Even the asuras have their Prajāpati.

Scripture references

EchoesBhagavad Gītā 9.30

Even the worst may become a bhakta.

अपि चेत्सुदुराचारो भजते मामनन्यभाक् । साधुरेव स मन्तव्यः सम्यग्व्यवसितो हि सः ॥

api cet su-durācāro bhajate mām ananya-bhāk | sādhur eva sa mantavyaḥ samyag-vyavasito hi saḥ

Even if the most ill-conducted worships me with undeviated devotion, he should be considered a sādhu — for he has rightly resolved.

HV 3.60's Prahlāda in the daitya-line is the narrative form of Gītā 9.30. The demon-genealogy produces the exemplary bhakta; the scripture's own implicit teaching is the Gītā's explicit one. The Warkari tradition reads them together on the universality of bhakti.

BORI critical edition, ed. P. L. Vaidya (1969). Digital text from the GRETIL Zurich constituted text. Distributed under CC BY-NC-SA 4.0.