Prakṛti-khaṇḍa · Chapter 67
Sourceनारद उवाच।। भगवन्सर्वधर्मज्ञ सर्वज्ञानविशारद ।। ब्रह्माण्डमोहनं नाम प्रकृतेः कवचं वद ।। १ ।। नारायण उवाच ।। शृणु वक्ष्यामि हे वत्स कवचं च सुदुर्लभम् ।। श्रीकृष्णेनैव कथितं कृपया ब्रह्मणे पुरा ।। २ ।। ब्रह्मणा कथितं सर्वं धर्मार्थं जाह्नवीतटे ।। धर्मेण दत्तं मह्यं च कृपया पुष्करे प्रभुः ।। ३ ।। त्रिपुरारिश्च यद्धृत्वा जघान त्रिपुरं पुरा ।। मुमोच धाता यद्धृत्वा मधुकैटभयोर्भयम् ।। जघान रक्तबीजं तं यत्कृत्वा भद्रकालिका ।। ४ ।। यद्धृत्वा तु महेन्द्रश्च संप्राप कमलालयाम् ।। यद्धृत्वा च महाकालश्चिरजीवी च धार्मिकः ।। ।। ५ ।। यद्धृत्वा च महाज्ञानी नन्दी सानन्दपूर्वकम् ।। यद्धृत्वा च महायोद्धा रामः शत्रुभयङ्करः ।। ६ ।। यद्धृत्वा शिवतुल्यश्च दुर्वासा ज्ञानिनां वरः ।। ॐ दुर्गेति चतुर्थ्यन्तं स्वाहान्तो मे शिरोऽवतु ।। ७ ।। मन्त्रः षडक्षरोऽयं च भक्तानां कल्पपादपः ।। विचारो नास्ति वेदेषु ग्रहणे च मनोर्मुने ।।८।। मन्त्रग्रहणमात्रेण विष्णुतुल्यो भवेन्नरः ।। मम वक्त्रं सदा पातु चों दुर्गायै नमोऽन्ततः।। ।। ९ ।। ॐ दुर्गे रक्षयति च कण्ठं पातु सदा मम ।। ॐ ह्रीं श्रीमिति मन्त्रोऽयं स्कन्धं पातु निरन्तरम् ।। 2.67.१० ।। ॐ ह्रीं श्रीं क्लीमिति पृष्ठं च पातु मे सर्वतः सदा ।। ह्रीं मे वक्षःस्थलं पातु हस्तं श्रीमिति सन्ततम् ।। ११ ।। ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं पातु सर्वाङ्गं स्वप्ने जागरणे तथा ।। प्राचं मां प्रकृतिः पातु पातु वह्नौ च चण्डिका ।। १२ ।। दक्षिणे भद्रकाली च नैर्ऋत्यां च महेश्वरी ।। वारुण्यां पातु वाराही वायव्यां सर्वमङ्गला।।१३।। उत्तरे वैष्णवी पातु तथैशान्यां शिवप्रिया ।। जले स्थले चान्तरिक्षे पातु मां जगदम्बिका।।१४।। इति ते कथितं वत्स कवचं च सुदुर्लभम् ।। यस्मै कस्मै न दातव्यं प्रवक्तव्यं न कस्यचित् ।। १५ ।। गुरुमभ्यर्च्य विधिवद्वस्त्रालंकारचन्दनैः ।। कवचं धारयेद्यस्तु सोऽपि विष्णुर्न संशयः ।। १६ ।। भ्रमणे सर्वतीर्थानां पृथिव्याश्च प्रदक्षिणे ।। यत्फलं लभते लोकस्तदेतद्धारणान्मुने ।। १७ ।। पञ्चलक्षजपेनैव सिद्धमेतद्भवेद्ध्रुवम् ।। लोके च सिद्धकवचं नास्त्रं विध्यति संकटे ।। १८ ।। न तस्य मृत्युर्भवति जले वह्नौ विशेद्ध्रुवम् ।। जीवन्मुक्तो भवेत्सोऽपि सर्वसिद्धेश्वरः स्वयम् ।। १९ ।। यदि स्यात्सिद्धकवचो विष्णुतुल्यो भवेद्ध्रुवम् ।। कथितं प्रकृतेः खण्डं सुधाखण्डात्परं मुने ।। 2.67.२० ।। या चैव मूलप्रकृतिर्यस्याः पुत्रो गणेश्वरः ।। कृत्वा कृष्णव्रतं सा च लेभे गणपतिं सुतम् ।। २१ ।। स्वांशेन कृष्णो भगवान्बभूव च गणेश्वरः ।। श्रुत्वा च प्रकृतेः खण्डं सुश्राव्यं च सुधोपमम् ।। २२ ।। भोजयित्वा च दध्यन्नं तस्मै दद्याच्च काञ्चनम् ।। सवत्सां सुरभिं रम्यां दद्याद्वै भक्तिपूर्वकम् ।। २३ ।। वासोऽलंकाररत्नैश्च तोषयेद्वाचकं मुने ।। पुष्पालंकारवसनैरुपहारगणैस्तथा ।। २४ ।। पुस्तकं पूजयेदेवं भक्तिश्रद्धासमन्वितः ।। एवं कृत्वा यः शृणोति तस्य विष्णुः प्रसीदति ।। २५ ।। वर्द्धते पुत्रपौत्रादिर्यशस्वी तत्प्रसादतः ।। लक्ष्मीर्वसति तद्गेहे ह्यन्ते गोलोकमाप्नुयात् ।। लभेत्कृष्णस्य दास्यं स भक्तिं कृष्णे सुनिश्चलाम् ।। २६ ।। इति श्रीब्रह्मवैवर्त्ते महापुराणे प्रकृतिखण्डे नारदनारायणसंवादे दुर्गोपाख्याने ब्रह्माण्डमोहनकवचं नाम सप्तषष्टितमोऽध्यायः ।। ६७ ।। ।। ।। श्रीकृष्णार्पणमस्तु ।। ।। ।। ।। ।। ।। समाप्तश्चायं श्रीब्रह्मवैवर्त्ते महापुराण प्रकृतिखण्डो द्वितीयः ।।
nārada uvāca|| bhagavansarvadharmajña sarvajñānaviśārada || brahmāṇḍamohanaṃ nāma prakṛteḥ kavacaṃ vada || 1 || nārāyaṇa uvāca || śṛṇu vakṣyāmi he vatsa kavacaṃ ca sudurlabham || śrīkṛṣṇenaiva kathitaṃ kṛpayā brahmaṇe purā || 2 || brahmaṇā kathitaṃ sarvaṃ dharmārthaṃ jāhnavītaṭe || dharmeṇa dattaṃ mahyaṃ ca kṛpayā puṣkare prabhuḥ || 3 || tripurāriśca yaddhṛtvā jaghāna tripuraṃ purā || mumoca dhātā yaddhṛtvā madhukaiṭabhayorbhayam || jaghāna raktabījaṃ taṃ yatkṛtvā bhadrakālikā || 4 || yaddhṛtvā tu mahendraśca saṃprāpa kamalālayām || yaddhṛtvā ca mahākālaścirajīvī ca dhārmikaḥ || || 5 || yaddhṛtvā ca mahājñānī nandī sānandapūrvakam || yaddhṛtvā ca mahāyoddhā rāmaḥ śatrubhayaṅkaraḥ || 6 || yaddhṛtvā śivatulyaśca durvāsā jñānināṃ varaḥ || oṃ durgeti caturthyantaṃ svāhānto me śiro'vatu || 7 || mantraḥ ṣaḍakṣaro'yaṃ ca bhaktānāṃ kalpapādapaḥ || vicāro nāsti vedeṣu grahaṇe ca manormune ||8|| mantragrahaṇamātreṇa viṣṇutulyo bhavennaraḥ || mama vaktraṃ sadā pātu coṃ durgāyai namo'ntataḥ|| || 9 || oṃ durge rakṣayati ca kaṇṭhaṃ pātu sadā mama || oṃ hrīṃ śrīmiti mantro'yaṃ skandhaṃ pātu nirantaram || 2.67.10 || oṃ hrīṃ śrīṃ klīmiti pṛṣṭhaṃ ca pātu me sarvataḥ sadā || hrīṃ me vakṣaḥsthalaṃ pātu hastaṃ śrīmiti santatam || 11 || oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ pātu sarvāṅgaṃ svapne jāgaraṇe tathā || prācaṃ māṃ prakṛtiḥ pātu pātu vahnau ca caṇḍikā || 12 || dakṣiṇe bhadrakālī ca nairṛtyāṃ ca maheśvarī || vāruṇyāṃ pātu vārāhī vāyavyāṃ sarvamaṅgalā||13|| uttare vaiṣṇavī pātu tathaiśānyāṃ śivapriyā || jale sthale cāntarikṣe pātu māṃ jagadambikā||14|| iti te kathitaṃ vatsa kavacaṃ ca sudurlabham || yasmai kasmai na dātavyaṃ pravaktavyaṃ na kasyacit || 15 || gurumabhyarcya vidhivadvastrālaṃkāracandanaiḥ || kavacaṃ dhārayedyastu so'pi viṣṇurna saṃśayaḥ || 16 || bhramaṇe sarvatīrthānāṃ pṛthivyāśca pradakṣiṇe || yatphalaṃ labhate lokastadetaddhāraṇānmune || 17 || pañcalakṣajapenaiva siddhametadbhaveddhruvam || loke ca siddhakavacaṃ nāstraṃ vidhyati saṃkaṭe || 18 || na tasya mṛtyurbhavati jale vahnau viśeddhruvam || jīvanmukto bhavetso'pi sarvasiddheśvaraḥ svayam || 19 || yadi syātsiddhakavaco viṣṇutulyo bhaveddhruvam || kathitaṃ prakṛteḥ khaṇḍaṃ sudhākhaṇḍātparaṃ mune || 2.67.20 || yā caiva mūlaprakṛtiryasyāḥ putro gaṇeśvaraḥ || kṛtvā kṛṣṇavrataṃ sā ca lebhe gaṇapatiṃ sutam || 21 || svāṃśena kṛṣṇo bhagavānbabhūva ca gaṇeśvaraḥ || śrutvā ca prakṛteḥ khaṇḍaṃ suśrāvyaṃ ca sudhopamam || 22 || bhojayitvā ca dadhyannaṃ tasmai dadyācca kāñcanam || savatsāṃ surabhiṃ ramyāṃ dadyādvai bhaktipūrvakam || 23 || vāso'laṃkāraratnaiśca toṣayedvācakaṃ mune || puṣpālaṃkāravasanairupahāragaṇaistathā || 24 || pustakaṃ pūjayedevaṃ bhaktiśraddhāsamanvitaḥ || evaṃ kṛtvā yaḥ śṛṇoti tasya viṣṇuḥ prasīdati || 25 || varddhate putrapautrādiryaśasvī tatprasādataḥ || lakṣmīrvasati tadgehe hyante golokamāpnuyāt || labhetkṛṣṇasya dāsyaṃ sa bhaktiṃ kṛṣṇe suniścalām || 26 || iti śrībrahmavaivartte mahāpurāṇe prakṛtikhaṇḍe nāradanārāyaṇasaṃvāde durgopākhyāne brahmāṇḍamohanakavacaṃ nāma saptaṣaṣṭitamo'dhyāyaḥ || 67 || || || śrīkṛṣṇārpaṇamastu || || || || || || samāptaścāyaṃ śrībrahmavaivartte mahāpurāṇa prakṛtikhaṇḍo dvitīyaḥ ||
English translation
Narada said - O lord, you are very well aware of all the Dharmas and are well-versed in the divine knowledge. You kindly enlighten me on the Brahmandamohanakavaca of the goddess.
Narayana said - O son, you listen to me; I am speaking out the kavaca which is difficult to get but the knowledge of the same was imparted by lord Krsna to Brahma.
In earlier times Brahma spoke to Dharma on the bank of the Gahga and Dharma in turn imparted knowledge of the same to me gracefully at the Puskara-ksetra. It was held by Siva in earlier times at the time of the killing of Tripurasura and by holding such, Brahma was relieved of the danger of Madhukaitabha, by holding which Bhadrakali killed Raktablja.
By holding which Mahendra achieved the abode of LaksmI. By achieving which Mah^ala, crowned with Dharma, enjoyed long life and by holding which Nandi blissfully achieved the divine knowledge. By holding which Parasurama became a great warrior and by holding which Durvasa became a great intellectual.
The mantra is 3Tf this mantra is like kalpavrksa and should protect my head. O sage there is nothing specifically mentioned about the holding of his mantra; by receiving this mantra one at once becomes equal to Visnu.
this mantra should protect my mouth. ^ ^ this mantra should protect my this mantra should protect my shoulders and the mantra 3Ti '$ # should protect my back, ^ should protect my chest.
should always protect my hand. ^ protects all my limbs while sleeping or awake.
The goddess Prakrti should protect me from the east. Candika should protect me from the south¬ east. Bhadrakali should protect me from the south, Mahesvarl should protect me from the north-west VarShl should protect me from the west, Sarvamahgala should protect me from the south-west and Vaisnavi should protect me from the north, Sivapriya the beloved of!§iva should protect me from the north-east. JagadambikS should protect me from the water, earth and the O son, thus I am spoken to you the kavaca which is difficult to get, this should not be given to anyone nor should its knowledge be imparted to everyone. After offering the costumes and ornaments to the teacher, one should hold this kavaca and the one who holds the same becomes Visnu himself. There is no doubt about it.
O sage the merit one gets by making a pilgrimage to all the holy places on earth, the same merit is achieved by a person who holds it.
By reciting the mantra five lakhs of times, one meets with success. When someone meditates with this mantra, he cannot be injured by any weapon. He cannot be killed in water, flames of fire, administering of poison or fever.
He meets with all the success and is freed from the birth and death. A person himself becomes the Siddhakavaca and is equated with lord Visnu himself O sage thus I have narrated to you the entire Prakrtikhanda which is better then Sudhdkhanda.
The one who is known as Mulaprakrti and whose son was Ganesa, the same Prakrti accepted Ganapati as her son in fulfilment of the vrata of lord Krsna and lord Krsna also became Ganapati from his rays.
Thus the Prakrtikhanda is like nectar for all.
After listening to the Prakrtikhanda one should offer curd and other food to the Brahmanas giving away gold in charity.
Thereafter, he should also give away a cow and a calf in charity. O sage, the reciter of the Prakrtikhanda should be pleased with the offerings of the costumes, ornaments and gems besides the flowers etc. He should also worship the book with devotion.
Thus whosoever listens to it with attention and devotion, he pleases lord Visnu. With his grace one achieves sons, grandsons and glory and his house always remains filled with riches. He ultimately reaches the Goloka and he achieves the slavehood of lord Krsna.
Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 120554 (2017-09-09T02:37:16Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n588–n590: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n588/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.