Skip to main content

Śrī Kṛṣṇa-janma-khaṇḍa · Chapter 82

Chapter 82

Unit 225 of 276Śrī Kṛṣṇa-janma-khaṇḍa · Chapter 82Śrī Kṛṣṇa-janma-khaṇḍa · Chapter 821 source entries

Śrī Kṛṣṇa-janma-khaṇḍa · Chapter 82

Source

अथ द्व्यशीतितमोऽध्यायः नन्द उवाच श्रुतं सर्वं महाभाग दुःस्वप्नं कथय प्रभो । उवाच तं वै भगवाञ्छ्रूयतामिति तद्वचः ।। १ ।। श्रीभगवानुवाच स्वप्ने हसति यो हर्षाद्विवाहं यदि पश्यति । नर्तनं गीतमिष्टं च विपत्तिस्तस्य निश्चितम् ।। २ ।। दन्ता यस्य विबीड्यन्ते विचरन्तं च पश्यति । धनहानिर्भवेत्तस्य पीडा चापि शरीरजा ।। ३ ।। अम्यङ्गितस्तु तैलेन यो गच्छेद्दक्षिणां दिशम् । खरोष्ट्रमहिषारूढो मृत्युस्तस्य न संशयः ।। ४ ।। स्वपने कर्णे जपापुष्पमशोकं करवीरकम् । विपत्तिस्तस्य तैलं च लवणं यदि पश्यति ।। ५ ।। नग्नां कृष्णां छिन्ननासां शूद्रस्य विधवां तथा । कपर्दकं तालफलं दृष्ट्वा शोकमवाप्नुयात् ।। ६ ।। स्वप्ने रुष्टं ब्राह्मणं च ब्राह्मणीं कोपसंयुताम् । विपत्तिश्च भवेत्तस्य लक्ष्मीर्याति गृहाद्ध्रुवम् ।। ७ ।। वनपुष्पं रक्तपुष्पं पलाशं च सुपुष्पितम् । कार्पासं शुक्लवस्त्रं च दृष्ट्वा दुःखमवाप्नुयात् ।। ८ ।। गायन्तीं च हसन्तीं च कृष्णाम्बरधरां स्त्रियम् । दृष्ट्वा कृष्णां च विधवां नरो मृत्युमवाप्नुयात् ।। ९ ।। देवता यत्र नृत्यन्ति गायन्ति च हसन्ति च । आस्फोटयन्ति धावन्ति तस्य देहो मरिष्यति ।। १० ।। वान्तं मूत्रं पुरीषं च वैद्यं रौप्यं सुवर्णकम् । प्रत्यक्षमथवा स्वप्ने जीवितं दशमावधि ।। ११ ।। कृष्णाम्बरधरां नारीं कृष्णमाल्यानुलेपनाम् । उपगूहति यः स्वप्ने तस्य मृत्युर्भविष्यति ।। १२ ।। मृतवत्सं च मुण्डं च मृगस्य च नरस्य च । यः प्राप्तोत्यस्थिमालां च विपत्तिस्तस्य निश्चितम् ।। १३ ।। रथं खरोष्ट्रसंयुक्तमेकाकी योऽधिरोहयेत् । तत्रस्थोऽपि च जागर्ति मृत्युरेव न संशयः ।। १४ ।। अम्यङ्गिस्तु हविषा क्षीरेण मधुनाऽपि च । तक्रेणापि गुडेनैव पीडा तस्य विनिश्चितम् ।। १५ ।। रक्ताम्बरधरां नारीं रक्तमाल्यानुलेपराम् । उपगूहति यः स्वप्ने तस्य व्याधिर्विनिश्चितम् ।। १६ ।। पतितान्नखरेशांश्च निर्वाणाङ्गारमेव च । भस्मबूर्णां चितां दृष्ट्वा लभते मृत्युमेव च ।। १७ ।। श्मशानं शुष्ककाष्ठं च तृणानि लोहमेव च । शमीं च किं चित्कृष्णाश्वं दृष्ट्वा दुःखं लभेद्ध्रुवम् ।। १८ ।। पादुकां फलकं रक्तं पुष्पमाल्यं भयानकम् । माषं मसूरं मुद्गं वा दृष्ट्वा सद्यो व्रणं लभेत् ।। १९ ।। कटकं सरठं काकं भल्लूकं वानरं गवम् । पूयं गात्रमलं स्वप्ने केवलं व्याधिकारणम् ।। २० ।। भग्नभाण्डं क्षतं शूद्रं गलत्कुष्ठं च रोगिणम् । रक्ताम्बरं च जटिलं सूकरं महिषं खरम् ।। २१ ।। अन्धकारं महाघोरं मृतजीवं भयंकरम् । दृष्ट्वा स्वप्ने योनिलिङ्ग विपत्तिं लभतेध्रुवम् ।। २२ ।। कुवेषरुपं मलेच्छं च यमदूतं भयंकरम् । पाशहस्तं पाशशस्त्रं दृष्ट्वा मृत्युं लभेन्नरः ।। २३ ।। ब्रह्मणो ब्राह्मणी बाला बालको वा सुतः सुता । विलापं कुरुते कोपाद्दृष्ट्वा दुःखमवाप्नुयात् ।। २४ ।। कृष्णं पुष्पं च तन्माल्यं सस्यं शस्त्रास्त्रधारिणम् । म्लेच्छां च विकृताकारं दृष्ट्वा मृत्युंलभेद्ध्रुवम् ।। २५ ।। त्यक्तप्राणं मृतं दृष्ट्वा मृत्युं च लभते ध्रुवम् । मत्स्यादि धारयेद्यो हि तद्भ्रातुर्मरणं ध्रुवम् ।। २६ ।। वाद्यं च नर्तनं गीतं गायनं रक्तवाससम् । मृदङ्गवाद्यमानं तं दृष्ट्वा दुःखं लभेद्ध्रुवम् ।। २७ ।। छिन्नं वाऽपि कबन्धं वा विकृतं मुक्तकेशिनम् । क्षिपं नृत्यं च कुर्वन्तं दृष्ट्वा मृत्युं लभेन्नरः ।। २८ ।। मृतो वाऽपि मृता वाऽपि कृष्णा म्लेच्छा भयानका । उपगूहति यं स्वप्ने तस्य मृत्युर्विनिश्चितम् ।। २९ ।। येषां दन्ताश्च भग्नाश्च केशाश्चापि पतन्ति हि । धनहानिर्भवेत्तस्य पीडा वा तच्छरीरजा ।। ३० ।। उपद्रवन्ति यं स्वप्ने श्रृङ्गिणो दंष्ट्रिणोऽपि वा । बालका मानवाश्चैव तस्य राजकुलाद्भयम् ।। ३१ ।। छिन्नवृङं पतन्तं च शिलावृष्टिं तुषंक्षुरम् । रक्ताङ्गारं भस्मवृष्टिं दृष्ट्वा दुःखमावाप्नुयात् ।। ३२ ।। गृहं पतन्तं शैलं वा धूमकेतुं भयानकम् । भग्नस्कन्धं तरोर्वाऽपि दृष्ट्वा दुःखमवाप्नुयात् ।। ३३ ।। रथगेहशैलवृक्षगोहस्तितुरगाम्बरात् । भूमौ पतति यः स्वप्ने विपत्तिस्तस्य निश्चितम् ।। ३४ ।। उच्चैः पतन्ति गर्तेषु भस्माङ्गारयुतेषु च । क्षारकुण्डेषु चूर्णेषु मृत्युस्तेषां न संशयः ।। ३५ ।। बलाद्गृह्णाति दुष्टश्चच्छत्रं च यस्य मस्तकात् । पितुर्नाशो भवेत्तस्य गुरोर्वाऽपि नृपस्य वा ।। ३६ ।। सुरभिर्यस्य गेहाच्च याति त्रस्ता सवत्मिका । प्रयाति पापिनस्तस्य लक्ष्मीरपि वसुंधरा ।। ३७ ।। पाशेन कृत्वा बद्वं च यं गृहीत्वा प्रयान्ति च । यमदूताश्च ये म्लेच्छास्तस्य मृत्युर्विनिश्चितम् ।। ३८ ।। गणको ब्राह्मणो वाऽपि ब्राह्मणी वा गुरुस्तथा । परिरुष्टः शपति यं विपत्तिस्तस्य निश्चितम् ।। ३९ ।। विरोधिनश्य काकाश्च कुक्कुटा भल्लुकास्तथा । पतन्त्यागत्य यद्गात्रे तस्य मृत्युर्न संशयः ।। ४० ।। महिषा भल्लुका उष्ट्रा सूकरा गर्दभास्तथा । रुष्टा धावन्ति यं स्वप्ने स रोगी निश्चितं भवेत् ।। ४१ ।। रक्तचन्दनकाष्ठानि घृताक्तानि जुहोति यः । गायत्र्याश्च महस्रेण तेन शान्तिर्विधीयते ।। ४२ ।। सहस्रधा चपेद्यो हि भक्त्यैनं मधुसूदनम् । निष्पाणो हि भवेत्सोऽपि दुःस्वप्नः सुस्वप्नो भवेत् ।। ४३ ।। अच्युतं केशवं विष्णुं हरिं सत्यं जनार्दनम् । हंसं नारायणं चैव ह्येतन्नामाष्टकं शुभम् ।। ४४ ।। शुचिः पूर्वमुखः प्राज्ञो दशकृत्वश्च यो जपेत् । निष्पापोऽपि भवेत्सोऽपि दुःस्वप्नः शुभवान्भवेत् ।। ४५ ।। विष्णुं नारायणं कृष्णं माधवं मधुमूदनम् । हरिं नरहरिं रामं गोविन्दं दधिवामनम् ।। ४६ ।। भक्त्या चेमानि नामानि दश भद्राणियो जपेत् । शतकृत्यो भक्तियुक्तो जप्त्वा नीरोगतां व्रजेत् ।। ४७ ।। लक्षधा हि जपेद्यो हि बन्धनान्मुच्यते ध्रुवम् । जप्त्वा च दशलक्षं च महावन्ध्या प्रसूयते ।। ४८ ।। हविष्याशी यतः शुद्धो दरिद्रो धनवान्भवेत् । शतलक्षं च जप्त्वा च जीवन्मुक्तो भवेन्नरः ।। ४९ ।। ओं नमः शिवं दुर्गां गणपतिं कार्तिकेयं दिनेश्वनम् । धर्मं गङ्गां च तुलसीं राधां लक्ष्मीं सरस्वतीम् ।। ५० ।। नामान्येतानि भद्राणि जले स्नात्वा च यो जपेत् । वाञ्छितं च लभेत्सोऽपि दुःस्वप्नः शुभवान्भवेत् ।। ५१ ।। ओं ह्रीं क्लीं पूर्वदूर्गतिनाशिन्यै महामायायै स्वाहा । कल्पवृक्षो हि लोकानां सन्त्रः सप्तदशाक्षरः ।। ५२ ।। शुचिश्च दशधा जप्त्वा दुःस्वप्नः सुखवान्भवेत् । शतलक्षजपेनैव मन्त्रसिद्धिर्भवेन्नृणाम् ।। ५३ ।। सिद्धमन्त्रस्तु लभते सर्वसिद्धिं च वाञ्छितम् । ओं नमो मृत्युंजयायेति स्वाहान्तं लक्षधा जपेत् ।। ५४ ।। दृष्ट्वा च मरणं स्वप्ने शतायुश्च भवेन्नरः । पूर्वोत्तरमुखो भूत्वा स्वप्नं प्राज्ञे प्रकाशयेत् ।। ५५ ।। काश्यपे दुर्गते नीचे देवब्राह्मणनिन्दके । मूर्खे चैवानभिज्ञे च न च स्वप्नं प्रकाशयेत् ।। ५६ ।। अश्वत्थे गणके विप्रे पितृदेवासनेषु च । आर्ये च वैष्णवे मित्रे दिवा स्वप्नं प्रकाशयेत् ।। ५७ ।। इति ते पुण्यमाख्यातं कथितं पापनाशनम् । धन्यं यशस्यमायुष्यं किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ।। ५८ ।। इति श्रीब्रह्मo महाo श्रीकृष्णजन्मखo उत्तo नारदनाo भगवन्नन्दसंo द्व्यशीतितमोऽध्यायः ।। ८२ ।।

atha dvyaśītitamo'dhyāyaḥ nanda uvāca śrutaṃ sarvaṃ mahābhāga duḥsvapnaṃ kathaya prabho | uvāca taṃ vai bhagavāñchrūyatāmiti tadvacaḥ || 1 || śrībhagavānuvāca svapne hasati yo harṣādvivāhaṃ yadi paśyati | nartanaṃ gītamiṣṭaṃ ca vipattistasya niścitam || 2 || dantā yasya vibīḍyante vicarantaṃ ca paśyati | dhanahānirbhavettasya pīḍā cāpi śarīrajā || 3 || amyaṅgitastu tailena yo gaccheddakṣiṇāṃ diśam | kharoṣṭramahiṣārūḍho mṛtyustasya na saṃśayaḥ || 4 || svapane karṇe japāpuṣpamaśokaṃ karavīrakam | vipattistasya tailaṃ ca lavaṇaṃ yadi paśyati || 5 || nagnāṃ kṛṣṇāṃ chinnanāsāṃ śūdrasya vidhavāṃ tathā | kapardakaṃ tālaphalaṃ dṛṣṭvā śokamavāpnuyāt || 6 || svapne ruṣṭaṃ brāhmaṇaṃ ca brāhmaṇīṃ kopasaṃyutām | vipattiśca bhavettasya lakṣmīryāti gṛhāddhruvam || 7 || vanapuṣpaṃ raktapuṣpaṃ palāśaṃ ca supuṣpitam | kārpāsaṃ śuklavastraṃ ca dṛṣṭvā duḥkhamavāpnuyāt || 8 || gāyantīṃ ca hasantīṃ ca kṛṣṇāmbaradharāṃ striyam | dṛṣṭvā kṛṣṇāṃ ca vidhavāṃ naro mṛtyumavāpnuyāt || 9 || devatā yatra nṛtyanti gāyanti ca hasanti ca | āsphoṭayanti dhāvanti tasya deho mariṣyati || 10 || vāntaṃ mūtraṃ purīṣaṃ ca vaidyaṃ raupyaṃ suvarṇakam | pratyakṣamathavā svapne jīvitaṃ daśamāvadhi || 11 || kṛṣṇāmbaradharāṃ nārīṃ kṛṣṇamālyānulepanām | upagūhati yaḥ svapne tasya mṛtyurbhaviṣyati || 12 || mṛtavatsaṃ ca muṇḍaṃ ca mṛgasya ca narasya ca | yaḥ prāptotyasthimālāṃ ca vipattistasya niścitam || 13 || rathaṃ kharoṣṭrasaṃyuktamekākī yo'dhirohayet | tatrastho'pi ca jāgarti mṛtyureva na saṃśayaḥ || 14 || amyaṅgistu haviṣā kṣīreṇa madhunā'pi ca | takreṇāpi guḍenaiva pīḍā tasya viniścitam || 15 || raktāmbaradharāṃ nārīṃ raktamālyānuleparām | upagūhati yaḥ svapne tasya vyādhirviniścitam || 16 || patitānnakhareśāṃśca nirvāṇāṅgārameva ca | bhasmabūrṇāṃ citāṃ dṛṣṭvā labhate mṛtyumeva ca || 17 || śmaśānaṃ śuṣkakāṣṭhaṃ ca tṛṇāni lohameva ca | śamīṃ ca kiṃ citkṛṣṇāśvaṃ dṛṣṭvā duḥkhaṃ labheddhruvam || 18 || pādukāṃ phalakaṃ raktaṃ puṣpamālyaṃ bhayānakam | māṣaṃ masūraṃ mudgaṃ vā dṛṣṭvā sadyo vraṇaṃ labhet || 19 || kaṭakaṃ saraṭhaṃ kākaṃ bhallūkaṃ vānaraṃ gavam | pūyaṃ gātramalaṃ svapne kevalaṃ vyādhikāraṇam || 20 || bhagnabhāṇḍaṃ kṣataṃ śūdraṃ galatkuṣṭhaṃ ca rogiṇam | raktāmbaraṃ ca jaṭilaṃ sūkaraṃ mahiṣaṃ kharam || 21 || andhakāraṃ mahāghoraṃ mṛtajīvaṃ bhayaṃkaram | dṛṣṭvā svapne yoniliṅga vipattiṃ labhatedhruvam || 22 || kuveṣarupaṃ malecchaṃ ca yamadūtaṃ bhayaṃkaram | pāśahastaṃ pāśaśastraṃ dṛṣṭvā mṛtyuṃ labhennaraḥ || 23 || brahmaṇo brāhmaṇī bālā bālako vā sutaḥ sutā | vilāpaṃ kurute kopāddṛṣṭvā duḥkhamavāpnuyāt || 24 || kṛṣṇaṃ puṣpaṃ ca tanmālyaṃ sasyaṃ śastrāstradhāriṇam | mlecchāṃ ca vikṛtākāraṃ dṛṣṭvā mṛtyuṃlabheddhruvam || 25 || tyaktaprāṇaṃ mṛtaṃ dṛṣṭvā mṛtyuṃ ca labhate dhruvam | matsyādi dhārayedyo hi tadbhrāturmaraṇaṃ dhruvam || 26 || vādyaṃ ca nartanaṃ gītaṃ gāyanaṃ raktavāsasam | mṛdaṅgavādyamānaṃ taṃ dṛṣṭvā duḥkhaṃ labheddhruvam || 27 || chinnaṃ vā'pi kabandhaṃ vā vikṛtaṃ muktakeśinam | kṣipaṃ nṛtyaṃ ca kurvantaṃ dṛṣṭvā mṛtyuṃ labhennaraḥ || 28 || mṛto vā'pi mṛtā vā'pi kṛṣṇā mlecchā bhayānakā | upagūhati yaṃ svapne tasya mṛtyurviniścitam || 29 || yeṣāṃ dantāśca bhagnāśca keśāścāpi patanti hi | dhanahānirbhavettasya pīḍā vā taccharīrajā || 30 || upadravanti yaṃ svapne śrṛṅgiṇo daṃṣṭriṇo'pi vā | bālakā mānavāścaiva tasya rājakulādbhayam || 31 || chinnavṛṅaṃ patantaṃ ca śilāvṛṣṭiṃ tuṣaṃkṣuram | raktāṅgāraṃ bhasmavṛṣṭiṃ dṛṣṭvā duḥkhamāvāpnuyāt || 32 || gṛhaṃ patantaṃ śailaṃ vā dhūmaketuṃ bhayānakam | bhagnaskandhaṃ tarorvā'pi dṛṣṭvā duḥkhamavāpnuyāt || 33 || rathagehaśailavṛkṣagohastituragāmbarāt | bhūmau patati yaḥ svapne vipattistasya niścitam || 34 || uccaiḥ patanti garteṣu bhasmāṅgārayuteṣu ca | kṣārakuṇḍeṣu cūrṇeṣu mṛtyusteṣāṃ na saṃśayaḥ || 35 || balādgṛhṇāti duṣṭaścacchatraṃ ca yasya mastakāt | piturnāśo bhavettasya gurorvā'pi nṛpasya vā || 36 || surabhiryasya gehācca yāti trastā savatmikā | prayāti pāpinastasya lakṣmīrapi vasuṃdharā || 37 || pāśena kṛtvā badvaṃ ca yaṃ gṛhītvā prayānti ca | yamadūtāśca ye mlecchāstasya mṛtyurviniścitam || 38 || gaṇako brāhmaṇo vā'pi brāhmaṇī vā gurustathā | pariruṣṭaḥ śapati yaṃ vipattistasya niścitam || 39 || virodhinaśya kākāśca kukkuṭā bhallukāstathā | patantyāgatya yadgātre tasya mṛtyurna saṃśayaḥ || 40 || mahiṣā bhallukā uṣṭrā sūkarā gardabhāstathā | ruṣṭā dhāvanti yaṃ svapne sa rogī niścitaṃ bhavet || 41 || raktacandanakāṣṭhāni ghṛtāktāni juhoti yaḥ | gāyatryāśca mahasreṇa tena śāntirvidhīyate || 42 || sahasradhā capedyo hi bhaktyainaṃ madhusūdanam | niṣpāṇo hi bhavetso'pi duḥsvapnaḥ susvapno bhavet || 43 || acyutaṃ keśavaṃ viṣṇuṃ hariṃ satyaṃ janārdanam | haṃsaṃ nārāyaṇaṃ caiva hyetannāmāṣṭakaṃ śubham || 44 || śuciḥ pūrvamukhaḥ prājño daśakṛtvaśca yo japet | niṣpāpo'pi bhavetso'pi duḥsvapnaḥ śubhavānbhavet || 45 || viṣṇuṃ nārāyaṇaṃ kṛṣṇaṃ mādhavaṃ madhumūdanam | hariṃ narahariṃ rāmaṃ govindaṃ dadhivāmanam || 46 || bhaktyā cemāni nāmāni daśa bhadrāṇiyo japet | śatakṛtyo bhaktiyukto japtvā nīrogatāṃ vrajet || 47 || lakṣadhā hi japedyo hi bandhanānmucyate dhruvam | japtvā ca daśalakṣaṃ ca mahāvandhyā prasūyate || 48 || haviṣyāśī yataḥ śuddho daridro dhanavānbhavet | śatalakṣaṃ ca japtvā ca jīvanmukto bhavennaraḥ || 49 || oṃ namaḥ śivaṃ durgāṃ gaṇapatiṃ kārtikeyaṃ dineśvanam | dharmaṃ gaṅgāṃ ca tulasīṃ rādhāṃ lakṣmīṃ sarasvatīm || 50 || nāmānyetāni bhadrāṇi jale snātvā ca yo japet | vāñchitaṃ ca labhetso'pi duḥsvapnaḥ śubhavānbhavet || 51 || oṃ hrīṃ klīṃ pūrvadūrgatināśinyai mahāmāyāyai svāhā | kalpavṛkṣo hi lokānāṃ santraḥ saptadaśākṣaraḥ || 52 || śuciśca daśadhā japtvā duḥsvapnaḥ sukhavānbhavet | śatalakṣajapenaiva mantrasiddhirbhavennṛṇām || 53 || siddhamantrastu labhate sarvasiddhiṃ ca vāñchitam | oṃ namo mṛtyuṃjayāyeti svāhāntaṃ lakṣadhā japet || 54 || dṛṣṭvā ca maraṇaṃ svapne śatāyuśca bhavennaraḥ | pūrvottaramukho bhūtvā svapnaṃ prājñe prakāśayet || 55 || kāśyape durgate nīce devabrāhmaṇanindake | mūrkhe caivānabhijñe ca na ca svapnaṃ prakāśayet || 56 || aśvatthe gaṇake vipre pitṛdevāsaneṣu ca | ārye ca vaiṣṇave mitre divā svapnaṃ prakāśayet || 57 || iti te puṇyamākhyātaṃ kathitaṃ pāpanāśanam | dhanyaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi || 58 || iti śrībrahmao mahāo śrīkṛṣṇajanmakhao uttao nāradanāo bhagavannandasaṃo dvyaśītitamo'dhyāyaḥ || 82 ||

English translation

Subsiding of Evil Dreams Nanda said- O virtuous one, O lord, I have heard everything, now you tell me about the evil dreams. "On hearing his words the lord said, you SrT Krsna said- The one who laughs heartily in his dream, enjoys songs and dances according to his liking; besides he surely falls into danger.

The one whose teeth are broken or fallen, meets with the loss of wealth besides suffering The one who applies oil on the body or is seated on a donkey, camel or a he-buffalo, moving towards the south, is sure to meet with his death.

The one who gives away in dream a Japd puspa (Shoe flower)^ an Asoka^ flower or besides oil and salt, is sure to face misfortune. The one who meets in a dream a black unrobed Sudra widow with a severed nose or comes across a small shell or the fruit of a tala tree, he meets with grief.

The one who witnesses in a dream in a Brahmana and his wife in anger he surely meets misfortune and his wealth departs from his home, by looking in a dream at the forest flowers, red flowers, a palds'a flower, cotton and white garments, one meets with grief.

if Ifsi The one who witnesses in his dream a lady clad in black garments who is smiling or a widow with black complexion, one surely meets with death. If the gods dance in the dream of anyone, laugh or pat the thighs or are shown running, he surely meets with his end. If someone vomits, eases, drops refuse or witnesses a physician, silver and gold, he surely meets with a calamity within ten days. If a person witnesses in a dream a black cloth, black colour and a woman with black colours and embraces her, he surely meets with his death. The one who meets with a dead calf, deer or a human with a shaven head or bones, he surely meets with some misfortune. The one who rides on a chariot driven by a donkey or a camel and after being seated in the chariot, he wakes up, he surely meets with his death.

The one who finds himself soaked in ghee, milk, honey, butter milk or guda, he surely has to feel pain. The one who witnesses a woman in a dream clad in red costumes, wearing garlands of red flowers and with other means of decoration, he is surely over-powered with diseases.

One meets with death in case he witnesses in his dream fallen nails, hair, coal, a heap of ashes and a burning fire. By witnessing the cremation ground, dry-wood, grass, iron, teakwood trees, a black horse in a dream he surely achieves grief.

By looking at sandal, a bone of forehead, a terrific garland of red flowers, black gram, green gram, small grained pulse, he develops a terrific boil in his body. In case someone witnesses in his dream, an anny, a chameleon, a crow, a bear, a monkey, a nilagdya and puss, he surely develops ailment in his body.

If someone witnesses a broken vase, a wound, leprosy, a red garment, natted locks of hair, a pig, a he-buffalo, a donkey, thick darkness, a terrific dead body, male and female organs, he surely meets with misfortune. If anyone meets with a denounced mleccha holding a noose and a weapon in his hand beside the terrific messengers of Yama, holding a noose, one surely meets with death. One has to face grief in case one witnesses in a dream a Brahmana and his wife, a child, a son or a daughter crying and lamenting in anger, By looking in a dream at a black flower, a garland with black flowers, crops, warriors with a coat of arms and a deformed mleccha woman, one surely meets with death. In the dream, if one consumes fish his brother surely meets with his By witnessing a musical instrument, a dance, a song and music besides red costumes, one surely has to face grief. If one comes across in a dream

an injured person, a body without the head or the one with dishevelled hair, dancing rapidly and a deformed person, he surely meets with his death.

If one witnesses a mleccha of black colour, a black dead body and a m/eccAa-woman embracing a person, he surely meets with his end. The one whose teeth are broken or hair is fallen, he surely meets with losses besides pain in the body.

The person who comes across in a dream, the creatures with horns or protruding teeth or children and the grown-up people become hostile to him, he meets with danger in the royal court.

If someone witnesses a falling tree, a rain of stones, straw, a beggar, a red fire flame and a rain of ashes, he meets with grief.

If one witnesses falling houses or a mountain, terrific comets or the broken branches of the trees, he meets with grief The one who falls in a dream from a chariot, from a horse, from a mountain, from a tree, from a cow, from an elephant or from the sky on the earth, he surely meets with misfortune.

The one who falls from heights into ashes, into pits filled with fire-flames, into pits with salt or lime, he surely meets with his death. The one from whose head some wicked person forcibly snatches away the chatra, his father, teacher or the king he surely meets with his end; the one from whose house the terrified cows with calves run away, the fortunes from such a sinful person surely disappear. The one who is bound in a dream with the messengers of Yama or a tnleccha with the noose and is driven away, he surely meets with his death. In case an astrologer, a BrShmana or his wife or a teacher pronounces a curse getting-enraged, he surely meets with misfortune. In case an enemy, crows, cocks, deer, pounce upon someone in a dream, he surely meet with his end.

gpf ^ wit vifflt o n In a dream, in case a he-buffalo, a bear, a camel, a pig or a donkey runs away in anger, he surely meets with ailment; by soaking the red sandal-wood in ghee, reciting the GSyatrl mantra in case one makes a thousand offerings, the effect of a bad dream is wiped out. In case one recites the name of Madhusudana in devotion a thousand times, such a person is relieved of all the sins and his bad dreams are turned into good dreams. In case an intelligent person recites the name of Acyuta, Kesava, Visnu, Hari, Satyaka, Janardana, Haihsa and NarSyana with utmost devotion, one is relieved of the sin and his bad dreams turn into good dreams. By reciting the name of Visnu, NarSyana, Krsna, Madhava, Dadhivamana, the ten names which bestow welfare a hundred times, such a person is relieved of all ailments. The one who recites the name of god a lakh of times, he is surely relieved

of all the bondage's and by reciting the name ten lalAs of times, he is relieved of all the bondages.

Consuming havisya food and reciting the name purifies a pauper who becomes rich and by reciting the name a hundred lakhs of times, one is relieved of the cycle of birth and death. The one who recites the mantra TR: ftraPt reciting the name of DurgS, Gapapati, KSrttikeya, SQrya, Gangs, Dharma, Tulasf, RSdhS, Lak§ml and SarasvatT standing in the water he gets his desires fulfilled and all his evil dreams turn into good f? vftgilHi WSt: Ilk'll I the one who recites this mantra of seventeen letters, it serves him like a kalpavrksia.

U LI-T I.-.-r-. -J- -.n-LLJ LLL By reciting this mantra ten times after purifying oneself, the evil dreams are turned into good dreams. By reciting this mantra a hundred lakhs of times, one achieves success in this mantra and by achieving this success, he obtains all the siddhis.

After facing death in a dream one should recite this mantra a lakh of times and by doing so one achieves one's age up to a hundred years. An intelligent person should reveal his dream facing the east or the north but those belonging to the Kasyapa-gotra, the pauper, the degraded people, the denouncer of Brahmanas and the gods, the foolish and ignorant should not be told about the One should speak out the dream before a pTpala tree, an astrologer, a Brahmana, the manes, seats of the gods, Arya and Vaisnava people besides friends. Thus I have narrated to you the story which relieves one of all the sins, is graceful, increases glory and age. What else do you want to listen to from me?.

Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 122509 (2017-09-18T13:26:23Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n1415–n1420: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n1415/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.