Śrī Kṛṣṇa-janma-khaṇḍa · Chapter 2
Source।। श्रीनारायण उवाच ।। ।। येन वा प्रार्थितः कृष्ण आजगाम महीतलम्।। यं यं विधाय भूमौ स जगाम स्वालयं विभुः ।। १।। भारावतरणोपायं दुष्टानां च वधोद्यमम् ।। सर्वं ते कथयिष्यामि सुविचार्य विधानतः ।। २ ।। अधुना गोपवेषं च गोकुलागमनं हरेः ।। राधा गोपालिका येन निबोध कथयामि ते ।। ३ ।। शंखचूडवधं पूर्वं संक्षेपात्कथितं श्रुतम् ।। अधुना तत्सुविस्तार्य निबोध कथयामि ते ।। ।। ४ ।। श्रीदाम्नः कलहश्चैव बभूव राधया सह ।। श्रीदामा शंखचूडश्च शापात्तस्या बभूव ह ।। ५ ।। राधां शशाप श्रीदामा याहि योनिं च मानवीम् ।। व्रजे व्रजांगना भूत्वा विचरस्व महीतले ।। ६ ।। भीता श्रीदामशापात्सा श्रीकृष्णं समुवाच ह ।। गोपीरूपा भविष्यामि श्रीदामा मां शशाप ह ।। ७ ।। कमुपायं करिष्यामि वद मां भयभंजन ।। त्वया विना कथमहं धरिष्यामि स्वजीवनम् ।। ८ ।। क्षणमेकं युगशतं कालनाथ त्वया विना ।। चक्षुर्निमेषविरहाद्भवेदंधं मनो मम ।। ९।। शरत्पार्वणचंद्राभं क्षुधापूर्णाननं तव ।। नाथ चक्षुञ्चकोराभ्यां पिबाम्यहमहर्निशम्।। 4.2.१० ।। त्वमात्मा मे मनः प्राणा देहमात्रं वहाम्यहम् ।। दृष्टिशक्तिश्च चक्षुस्त्वं जीवनं परमं धनम् ।।११।। स्वप्ने ज्ञाने त्वयि मनः स्मरामि त्वत्पदांबुजम् ।। तव दास्यं विना नाथ न जीवामि क्षणं विभो ।। १२ ।। कृष्णस्तद्वचनं श्रुत्वा बोधयामास सुंदरीम् ।। वक्षसि प्रेयसीं कृत्वा चकार निर्भयां च ताम् ।।१३।। महीतलं गमिष्यामि वाराहे च वरानने ।। मया सार्धं भूगमनं जन्म तेऽपि निरूपितम् ।।१४।। व्रजं गत्वा व्रजे देवि विहरिष्यामि कानने ।। मम प्राणाधिका त्वं च भयं किं ते मयि स्थिते ।।१५।। तामित्युक्त्वा हरिस्तत्र विरराम जगत्पतिः ।। अतो हेतोर्जगन्नाथो जगाम नंदगोकुलम्।। १५ ।। किं वा तस्य भयं कंसाद्भयांतकारकस्य च ।। माया भयच्छलेनैव जगाम राधिकांतिकम् ।। १७ ।। विजहार तया सार्धं गोपवेषं विधाय सः ।। सह गोपांगनाभिश्च प्रतिज्ञापालनाय च ।।१८।। ब्रह्मणा प्रार्थितः कृष्णः समागत्य महीतलम् ।। भारावतरणं कृत्वा जगाम स्वालयं विभुः ।। १९ ।। नारद उवाच ।। श्रीदाम्नः कलहश्चैव कथं वा राधया सह ।। संक्षेपात्कथितं पूर्वं संव्यस्य कथयाधुना ।। 4.2.२० ।। ।। श्रीनारायण उवाच ।। एकदा राधया सार्धं गोलोके श्रीहरिः स्वयम् ।। विजहार महारण्ये निर्जने रासमंडले ।। ।। २१ ।। राधिकासुखसंभोगाद् बुबुधे न स्वकं परम्।। कृत्वा विहारं श्रीकृष्णस्तामपृष्ट्वा विहाय च।।२२।। गोपिकां विरजामन्यां शृङ्गारार्थं जगाम ह ।। वृंदारण्ये च विरजा सुभगा राधिकासमा ।।२३।। तस्या वयस्याः सुंदर्यो गोपीनां शतकोटयः ।। कृष्णप्राणाधिका गोपी धन्या मान्या च योषिताम् ।।२४।। रत्नसिंहासनस्था सा ददर्श हरिमन्तिके।। ददर्श श्रीहरिस्तां च शरच्चंद्रनिभाननाम् ।।२५।। मनोहरां सस्मितां च पश्यंतीं वक्रचक्षुषा ।। सदा षोडशवर्षीयां प्रोद्भिन्ननवयौवनाम् ।।२६।। रत्नालंकारशोभाढ्यां भूषितां शुक्लवाससा ।। पुलकांकितसर्वांगीं कामबाणप्रपीडिताम् ।।२७।। दृष्ट्वा तां श्रीहरिस्तूर्णं विजहार तया सह ।। पुष्पतल्पे महारण्ये निर्जने रत्नमंडपे ।।२८।। मूर्च्छामवाप विरजा कृष्णशृंगारकौतुकात् ।। कृत्वा वक्षसि प्राणेशं कोटिकंदर्पसन्निभम् ।। २९ ।। तया सक्तं श्रीहरिं च रत्नमंडपसंस्थितम् ।। दृष्ट्वा च राधिकाल्यश्च चक्रुस्तां च निवेदनम् ।। 4.2.३० ।। तासां च वचनं श्रुत्वा सुष्वाप च चुकोप ह ।। भृशं रुरोद सा देवी रक्तपंकजलोचना ।। ३१ ।। ता उवाच महादेवी मां तं दर्शयितुं क्षमाः ।। यदि सत्यं ब्रूत यूयं मया सार्धं प्रगच्छत ।। ३२ ।। करिष्यामि फलं गोप्याः कृष्णस्य च यथोचितम् ।। को रक्षिताऽद्य तस्याश्च मयि शास्तिं प्रकुर्वति ।। ३३ ।। शीघ्रमानयताल्यश्च तया सार्द्धं हरिं प्रियम् ।। अंतर्वक्त्रं सस्मितं च विषकुंभं सुधामुखम् ।। ३४ ।। मदाश्रयं समागंतुं यूयं दासं न दास्यथ ।। तमेव मंडपं रम्यं यात संरक्षतेश्वरम् ।। ३५ ।। राधिकावचनं श्रुत्वा काश्चिद्गोप्यो भयान्विताः ।। ताः सर्वाः संपुटांजल्यो भक्तिनम्रात्मकंधराः ।। तामूचुः पुरतः स्थित्वा सर्वा एव प्रियां सतीम् ।। ३६ ।। ।। आल्य ऊचुः ।। वयं तं दर्शयिष्यामो विरजासहितं विभुम् ।। ३७ ।। तासां च वचनं श्रुत्वा रथमारुह्य सुंदरी ।। जगाम सार्धं गोपीभिस्त्रिषष्टिशतकोटिभिः ।। ३८ ।। रत्नेंद्रसाररचितं कोटिसूर्यसमप्रभम् ।। मणींद्रसाररचितं कलशानां त्रिकोटिभिः ।। ३९ ।। राजितं चित्रराजीभिर्वैजयंतीविराजितम् ।। लक्षचक्रसमायुक्तं मनोयायि मनोहरम् ।। 4.2.४० ।। मणिसारविकारैश्च कोटिस्तंभैः सुशोभितम् ।। नानाचित्रविचित्रैश्च सहितैः सुमनोहरैः ।। ४१ ।। सिंदूराकारमणिभिर्मध्यदेशे विभूषितैः ।। रत्नकृत्रिमसिंहैश्च रथचक्रोर्ध्वसंस्थितैः ।। ४२ ।। चतुर्लक्षपरिमितैश्चित्रघंटासमन्वितैः ।। चित्रपुत्तलिशोभाढ्यैर्विचित्रैश्च विराजितम् ।। ४३ ।। रतिमंदिरलक्षैश्च रत्नसारविनिर्मितैः ।। मणिसारकपाटैश्च शोभितैश्चित्रवाजिभिः ।। ४४ ।। मणींद्रसारकलशैः शेखरोज्ज्वलितैर्युतम् ।। भोगद्रव्यसमायुक्तं वेषद्रव्यसमन्वितम् ।। ४५ ।। शोभितं रत्नशय्याभी रत्नपात्रघटान्वितम् ।। हरिन्मणीनां वेदीनां समूहेन समन्वितम् ।। ४६ ।। कुंकुमाभमणीनां च सोपानैः कोटिभिर्युतम् ।। स्यमंतकैः कौस्तुभैश्च रुचकैः प्रवरैस्तथा ।। ४७ ।। पद्मकृत्रिमकोटीनां शतकैश्च सुशोभितम् ।। चित्रकाननवापीभि र्विशिष्टाभिर्विराजितम् ।। ४८ ।। रत्नेंद्रसाररचितकलशोज्ज्वलशेखरम् ।। शतयोजनमूर्ध्वं च दशयोजनविस्तृतम् ।। ४९ ।। पारिजातप्रसूनानां मालाकोटिविराजितम् ।। कुंदाना करवीराणां यूथिकानां तथैव च ।। 4.2.५० ।। सुचारुचंपकानां च नागेशानां मनोहरैः ।। मल्लिकानां मालतीनां माधवीनां सुगंधिनाम् ।। ५१ ।। कदंबानां च मालानां कदंबैश्च विराजितम् ।। सहस्रदलपद्मानां मालाभिश्च विराजितम् ।। ५२ ।। चित्रपुष्पोद्यानसरः काननैश्च विभूषितम् ।। सर्वेषां स्यंदनानां च श्रेष्ठं वायुवहं परम् ।। ५३ ।। तत्सूक्ष्मवस्त्रसाराणां वरैराच्छादितं परम् ।। रत्नदर्पणलक्षाणां शतकैश्च समन्वितम् ।। ५४ ।। श्वेतचामरकोटीभिर्वज्रकोटिभिरन्वितम् ।। चन्दनागरुकस्तूरीकुंकुमद्रवचर्चितैः ।। ५५ ।। पारिजातप्रसूनानां कोटितल्पविराजितम् ।। कोटिघंटासमायुक्तं पताकाकोटिभिर्युतम् ।। ५६ ।। रत्नशय्याकोटिभिश्च चित्रवज्रपरिच्छदैः ।। चंदनाक्तैश्चंपकानां कुंकुमैश्च विचित्रितैः ।। ५७ ।। पुष्पोपधानसंयुक्तैः शृंगारार्हाभिरन्वितम् ।। अदृश्यैरश्रुतैर्द्रव्यैः सुंदरैश्च विभूषितम् ।। ५८ ।। एवंभूताद्रथात्तूर्णमवरुह्य हरिप्रिया ।। जगाम सहसा देवी तं रत्नमंडपं मुने ।। ५९ ।। द्वारे नियुक्तं ददृशे द्वारपालं मनोहरम् ।। लक्षगोपैः परिवृतं स्मेराननसरोरुहम् ।। 4.2.६० ।। गोपं श्रीदामनामानं श्रीकृष्णप्रियकिंकरम् ।। तमुवाच रुषा देवी रक्तपंकजलोचना ।। ६१ ।। गच्छ दूरं गच्छ दूरं रतिलंपटकिंकर ।। कीदृशीं मत्परां कांतां द्रक्ष्यामि त्वत्प्रभोरहम् ।। ६२ ।। राधिकावचनं श्रुत्वा निःशंकः पुरतः स्थितः ।। तामेव न ददौ गंतुं वेत्रपाणिर्महाबलः ।। ६३ ।। तूर्णं च राधिकाल्यश्च श्रीदामानं सकिंकरम् ।। बलेन प्रेरयामासुः कोपेन स्फुरिताधराः ।। ६४ ।। श्रुत्वा कोलाहलं शब्दं गोपिकानां हरिः स्वयम् ।। ज्ञात्वा च कोपितां राधामंतर्धानं चकार ह ।। ६५ ।। विरजा राधिकाशब्दादंतर्धानं हरेरपि ।। दृष्ट्वा राधां भयार्ता सा जहौ प्राणांश्च योगतः ।। ६६ ।। सद्यस्तत्र सरिद्रूपं तच्छरीरं बभूव ह ।। व्याप्तं च वर्तुलाकारं तया गोलोकमेव च ।। ६७ ।। कोटियोजनविस्तीर्णं प्रस्थेऽतिनिम्नमेव च ।। दैर्घ्ये दशगुणं चारु नानारत्नाकरं परम् ।। ६८ ।। ।। इति श्रीब्रह्मवैवर्ते महापुराणे श्रीकृष्णजन्मखंडे नारायणनारदसंवादे विरजानदप्रस्ताववर्णनं नाम द्वितीयोऽध्यायः ।। २ ।।
|| śrīnārāyaṇa uvāca || || yena vā prārthitaḥ kṛṣṇa ājagāma mahītalam|| yaṃ yaṃ vidhāya bhūmau sa jagāma svālayaṃ vibhuḥ || 1|| bhārāvataraṇopāyaṃ duṣṭānāṃ ca vadhodyamam || sarvaṃ te kathayiṣyāmi suvicārya vidhānataḥ || 2 || adhunā gopaveṣaṃ ca gokulāgamanaṃ hareḥ || rādhā gopālikā yena nibodha kathayāmi te || 3 || śaṃkhacūḍavadhaṃ pūrvaṃ saṃkṣepātkathitaṃ śrutam || adhunā tatsuvistārya nibodha kathayāmi te || || 4 || śrīdāmnaḥ kalahaścaiva babhūva rādhayā saha || śrīdāmā śaṃkhacūḍaśca śāpāttasyā babhūva ha || 5 || rādhāṃ śaśāpa śrīdāmā yāhi yoniṃ ca mānavīm || vraje vrajāṃganā bhūtvā vicarasva mahītale || 6 || bhītā śrīdāmaśāpātsā śrīkṛṣṇaṃ samuvāca ha || gopīrūpā bhaviṣyāmi śrīdāmā māṃ śaśāpa ha || 7 || kamupāyaṃ kariṣyāmi vada māṃ bhayabhaṃjana || tvayā vinā kathamahaṃ dhariṣyāmi svajīvanam || 8 || kṣaṇamekaṃ yugaśataṃ kālanātha tvayā vinā || cakṣurnimeṣavirahādbhavedaṃdhaṃ mano mama || 9|| śaratpārvaṇacaṃdrābhaṃ kṣudhāpūrṇānanaṃ tava || nātha cakṣuñcakorābhyāṃ pibāmyahamaharniśam|| 4.2.10 || tvamātmā me manaḥ prāṇā dehamātraṃ vahāmyaham || dṛṣṭiśaktiśca cakṣustvaṃ jīvanaṃ paramaṃ dhanam ||11|| svapne jñāne tvayi manaḥ smarāmi tvatpadāṃbujam || tava dāsyaṃ vinā nātha na jīvāmi kṣaṇaṃ vibho || 12 || kṛṣṇastadvacanaṃ śrutvā bodhayāmāsa suṃdarīm || vakṣasi preyasīṃ kṛtvā cakāra nirbhayāṃ ca tām ||13|| mahītalaṃ gamiṣyāmi vārāhe ca varānane || mayā sārdhaṃ bhūgamanaṃ janma te'pi nirūpitam ||14|| vrajaṃ gatvā vraje devi vihariṣyāmi kānane || mama prāṇādhikā tvaṃ ca bhayaṃ kiṃ te mayi sthite ||15|| tāmityuktvā haristatra virarāma jagatpatiḥ || ato hetorjagannātho jagāma naṃdagokulam|| 15 || kiṃ vā tasya bhayaṃ kaṃsādbhayāṃtakārakasya ca || māyā bhayacchalenaiva jagāma rādhikāṃtikam || 17 || vijahāra tayā sārdhaṃ gopaveṣaṃ vidhāya saḥ || saha gopāṃganābhiśca pratijñāpālanāya ca ||18|| brahmaṇā prārthitaḥ kṛṣṇaḥ samāgatya mahītalam || bhārāvataraṇaṃ kṛtvā jagāma svālayaṃ vibhuḥ || 19 || nārada uvāca || śrīdāmnaḥ kalahaścaiva kathaṃ vā rādhayā saha || saṃkṣepātkathitaṃ pūrvaṃ saṃvyasya kathayādhunā || 4.2.20 || || śrīnārāyaṇa uvāca || ekadā rādhayā sārdhaṃ goloke śrīhariḥ svayam || vijahāra mahāraṇye nirjane rāsamaṃḍale || || 21 || rādhikāsukhasaṃbhogād bubudhe na svakaṃ param|| kṛtvā vihāraṃ śrīkṛṣṇastāmapṛṣṭvā vihāya ca||22|| gopikāṃ virajāmanyāṃ śṛṅgārārthaṃ jagāma ha || vṛṃdāraṇye ca virajā subhagā rādhikāsamā ||23|| tasyā vayasyāḥ suṃdaryo gopīnāṃ śatakoṭayaḥ || kṛṣṇaprāṇādhikā gopī dhanyā mānyā ca yoṣitām ||24|| ratnasiṃhāsanasthā sā dadarśa harimantike|| dadarśa śrīharistāṃ ca śaraccaṃdranibhānanām ||25|| manoharāṃ sasmitāṃ ca paśyaṃtīṃ vakracakṣuṣā || sadā ṣoḍaśavarṣīyāṃ prodbhinnanavayauvanām ||26|| ratnālaṃkāraśobhāḍhyāṃ bhūṣitāṃ śuklavāsasā || pulakāṃkitasarvāṃgīṃ kāmabāṇaprapīḍitām ||27|| dṛṣṭvā tāṃ śrīharistūrṇaṃ vijahāra tayā saha || puṣpatalpe mahāraṇye nirjane ratnamaṃḍape ||28|| mūrcchāmavāpa virajā kṛṣṇaśṛṃgārakautukāt || kṛtvā vakṣasi prāṇeśaṃ koṭikaṃdarpasannibham || 29 || tayā saktaṃ śrīhariṃ ca ratnamaṃḍapasaṃsthitam || dṛṣṭvā ca rādhikālyaśca cakrustāṃ ca nivedanam || 4.2.30 || tāsāṃ ca vacanaṃ śrutvā suṣvāpa ca cukopa ha || bhṛśaṃ ruroda sā devī raktapaṃkajalocanā || 31 || tā uvāca mahādevī māṃ taṃ darśayituṃ kṣamāḥ || yadi satyaṃ brūta yūyaṃ mayā sārdhaṃ pragacchata || 32 || kariṣyāmi phalaṃ gopyāḥ kṛṣṇasya ca yathocitam || ko rakṣitā'dya tasyāśca mayi śāstiṃ prakurvati || 33 || śīghramānayatālyaśca tayā sārddhaṃ hariṃ priyam || aṃtarvaktraṃ sasmitaṃ ca viṣakuṃbhaṃ sudhāmukham || 34 || madāśrayaṃ samāgaṃtuṃ yūyaṃ dāsaṃ na dāsyatha || tameva maṃḍapaṃ ramyaṃ yāta saṃrakṣateśvaram || 35 || rādhikāvacanaṃ śrutvā kāścidgopyo bhayānvitāḥ || tāḥ sarvāḥ saṃpuṭāṃjalyo bhaktinamrātmakaṃdharāḥ || tāmūcuḥ purataḥ sthitvā sarvā eva priyāṃ satīm || 36 || || ālya ūcuḥ || vayaṃ taṃ darśayiṣyāmo virajāsahitaṃ vibhum || 37 || tāsāṃ ca vacanaṃ śrutvā rathamāruhya suṃdarī || jagāma sārdhaṃ gopībhistriṣaṣṭiśatakoṭibhiḥ || 38 || ratneṃdrasāraracitaṃ koṭisūryasamaprabham || maṇīṃdrasāraracitaṃ kalaśānāṃ trikoṭibhiḥ || 39 || rājitaṃ citrarājībhirvaijayaṃtīvirājitam || lakṣacakrasamāyuktaṃ manoyāyi manoharam || 4.2.40 || maṇisāravikāraiśca koṭistaṃbhaiḥ suśobhitam || nānācitravicitraiśca sahitaiḥ sumanoharaiḥ || 41 || siṃdūrākāramaṇibhirmadhyadeśe vibhūṣitaiḥ || ratnakṛtrimasiṃhaiśca rathacakrordhvasaṃsthitaiḥ || 42 || caturlakṣaparimitaiścitraghaṃṭāsamanvitaiḥ || citraputtaliśobhāḍhyairvicitraiśca virājitam || 43 || ratimaṃdiralakṣaiśca ratnasāravinirmitaiḥ || maṇisārakapāṭaiśca śobhitaiścitravājibhiḥ || 44 || maṇīṃdrasārakalaśaiḥ śekharojjvalitairyutam || bhogadravyasamāyuktaṃ veṣadravyasamanvitam || 45 || śobhitaṃ ratnaśayyābhī ratnapātraghaṭānvitam || harinmaṇīnāṃ vedīnāṃ samūhena samanvitam || 46 || kuṃkumābhamaṇīnāṃ ca sopānaiḥ koṭibhiryutam || syamaṃtakaiḥ kaustubhaiśca rucakaiḥ pravaraistathā || 47 || padmakṛtrimakoṭīnāṃ śatakaiśca suśobhitam || citrakānanavāpībhi rviśiṣṭābhirvirājitam || 48 || ratneṃdrasāraracitakalaśojjvalaśekharam || śatayojanamūrdhvaṃ ca daśayojanavistṛtam || 49 || pārijātaprasūnānāṃ mālākoṭivirājitam || kuṃdānā karavīrāṇāṃ yūthikānāṃ tathaiva ca || 4.2.50 || sucārucaṃpakānāṃ ca nāgeśānāṃ manoharaiḥ || mallikānāṃ mālatīnāṃ mādhavīnāṃ sugaṃdhinām || 51 || kadaṃbānāṃ ca mālānāṃ kadaṃbaiśca virājitam || sahasradalapadmānāṃ mālābhiśca virājitam || 52 || citrapuṣpodyānasaraḥ kānanaiśca vibhūṣitam || sarveṣāṃ syaṃdanānāṃ ca śreṣṭhaṃ vāyuvahaṃ param || 53 || tatsūkṣmavastrasārāṇāṃ varairācchāditaṃ param || ratnadarpaṇalakṣāṇāṃ śatakaiśca samanvitam || 54 || śvetacāmarakoṭībhirvajrakoṭibhiranvitam || candanāgarukastūrīkuṃkumadravacarcitaiḥ || 55 || pārijātaprasūnānāṃ koṭitalpavirājitam || koṭighaṃṭāsamāyuktaṃ patākākoṭibhiryutam || 56 || ratnaśayyākoṭibhiśca citravajraparicchadaiḥ || caṃdanāktaiścaṃpakānāṃ kuṃkumaiśca vicitritaiḥ || 57 || puṣpopadhānasaṃyuktaiḥ śṛṃgārārhābhiranvitam || adṛśyairaśrutairdravyaiḥ suṃdaraiśca vibhūṣitam || 58 || evaṃbhūtādrathāttūrṇamavaruhya haripriyā || jagāma sahasā devī taṃ ratnamaṃḍapaṃ mune || 59 || dvāre niyuktaṃ dadṛśe dvārapālaṃ manoharam || lakṣagopaiḥ parivṛtaṃ smerānanasaroruham || 4.2.60 || gopaṃ śrīdāmanāmānaṃ śrīkṛṣṇapriyakiṃkaram || tamuvāca ruṣā devī raktapaṃkajalocanā || 61 || gaccha dūraṃ gaccha dūraṃ ratilaṃpaṭakiṃkara || kīdṛśīṃ matparāṃ kāṃtāṃ drakṣyāmi tvatprabhoraham || 62 || rādhikāvacanaṃ śrutvā niḥśaṃkaḥ purataḥ sthitaḥ || tāmeva na dadau gaṃtuṃ vetrapāṇirmahābalaḥ || 63 || tūrṇaṃ ca rādhikālyaśca śrīdāmānaṃ sakiṃkaram || balena prerayāmāsuḥ kopena sphuritādharāḥ || 64 || śrutvā kolāhalaṃ śabdaṃ gopikānāṃ hariḥ svayam || jñātvā ca kopitāṃ rādhāmaṃtardhānaṃ cakāra ha || 65 || virajā rādhikāśabdādaṃtardhānaṃ harerapi || dṛṣṭvā rādhāṃ bhayārtā sā jahau prāṇāṃśca yogataḥ || 66 || sadyastatra saridrūpaṃ taccharīraṃ babhūva ha || vyāptaṃ ca vartulākāraṃ tayā golokameva ca || 67 || koṭiyojanavistīrṇaṃ prasthe'tinimnameva ca || dairghye daśaguṇaṃ cāru nānāratnākaraṃ param || 68 || || iti śrībrahmavaivarte mahāpurāṇe śrīkṛṣṇajanmakhaṃḍe nārāyaṇanāradasaṃvāde virajānadaprastāvavarṇanaṃ nāma dvitīyo'dhyāyaḥ || 2 ||
English translation
On listening to the words of Radha, lord Krsna to convince her. He embraced his beloved and reassured her variously saying, O beautiful faced one, in the Vdr&ha-kalpa. I shall walk on the surface of the earth and you will also be bom with me at that time.
O goddess, we shall be bom in Vraja and roam about in the forest, you are dearer to me than my life therefore why do you get afraid when I am the lord of the universe; kept quiet after thus speaking. Because of this the lord of the universe went to Gokula.
The lord who removes the fears of others, how could he be afraid of Kaihsa? Displaying his illusory fear he went to Radha and for the fulfilment of this words the performed the divine dance with Radha and other cowherdesses.
At the request of Brahma, lord Krsna incarnated on earth and relieved her of the burden and then went back too his abode.
Narada said- Earlier you had mentioned about the dispute of RSdha and l^rldSma briefly but currently you speak out to me the same in detail.
Narayana said- Once lord Krsna was roaming about in the secluded place in Rdsamandala of Goloka.
Engrossed in the love sport with Radha, he was Elled with illusion; that is why after performing of the love-sport, he left Radha and was engaged in the same play with a cowherds named VirajS. She happened to be as beautiful as Radha herself and lived in Vmdavana.
She had a hundred crores of beautiful cowherdesses as female friends. She happened to be dearer to Krsna than his own life. She was seated on the gem-studded lion-throne and found lord Kysna approaching her, who looked at her face which was shining like the full moon of the She was smiling and casting side glance and was of tender age of sixteen, quite truthful, adorned in all the beautiful ornaments, wearing white garments. He was feeling emotion and passionate at the same time. Looking at her lord Krsna enjoyed conjugal pleasures with her on the flowery bed in the secluded orchard.
m geirer in t ^:i She enraged Kysna who appeared beautifiil like crores of gods of love and enjoyed his company variously getting ultimately fainted.
The lord however remained with her in the gem- studded mart^apa. The female friends of RSdhika looked at this performance of lord Kr?na and reported the same to Radhika, On hearing the words of the female friends, Radhika was enraged and she started crying and her eyes were turned like the red lotus flowers. The great goddess then spoke to her female friends. In case you are telling me the truth then get along with me and show me the place, shall punish the cowherds together with lord Kr§ija appropriately.
I shall see who protects them from my ray.
O friend, you bring before me the cowherds and Kfspa here who happens to be wicked from with in but as a smiling race, filled with poison but coated with nectar. A few people will not be able to bring him here therefore let us move to the beautiful maifdapa and protect him.
On hearing the words of Radhika all the female friends get terrified thereafter all of them appeared before her with folded hands and meekly standing said to Radhika.
RRt R -( i^fR l Ulf ql iRTv m RdR fR^l Rqi tR T R Tr rf ir R Ri R rynRt (j i R? > fe ( R: ii ^ ^ ii The female friends said- we will show you no doubt Viraja and lord Kj-§ria, On listening to their words, the beautiful Radha mounted the chariots with sixty three hundred million cowherdesses and departed from that place. The chariot was studded with the best of gems and was shining like crores of suns emitting the lustre. It was built with the best of jewels and had three crores of decorating it. It had lines of paintings and the banner and a lakh of wheels, it could move with great speed, looked quite charming and had crores of pillars studded with gems, various types of arts were displayed in the same.
It was quite pleasant. It was studded with rubies and on the wheels there were artificial lions decorating. There were four lakhs of paintings including those of CitraghahtS and the other dolls, it had beautiful horses which looked like the paintings and the doors were studded with gems, besides several pleasure houses and the kalasas with shining peaks. There were several materials and cosmetics, the bed of gems, vases of jewels and the stools made of different types of gems and jewels.
There were several steps studded with rubies and shining like saffron and other gems including the artificial lotuses, from the astonishing type of forests, steps-wells besides the pitches made of gem. It was a hundred yojanas in height and was Xmyojanas in width.
It had crores of garlands of Pdrijdta flowers besides other flowers like Jasmine, Campd, Ndgakesara, Mallikd, Mdlati and fragrant Mddhavl besides kadamba. There were garlands of thousand pettaled lotus flowery, several orchards, stream, tanks and forest. It was the best of all the chariots and could move with the speed of the wind.
It was covered with the best of fine garments and had a hundred lakh mirrors of gems, a crores of fly-whisks with handles of precious stones.
There were sandal-paste, aguru, kasturl and saffron besides crores of flowers of Pdrijdta spread on the beds ' besides crores of bells, banners beds made of gems and strings of pearls and flowers besides the pillows, it had several articles of cosmetics placed in abundance, some of which were never heard of even. O sage, thus descending quickly from the chariot, Radha the beloved of lord Krsna, at once reached the gem- She saw there a beautiful gate-keeper surrounded by a lakh of cowherds and had a smiling face. He happened to be ^rldtoa, the best of the servants of Sri Krsna. He found Radha burning in anger and her eyes setting red like red-lotus flowers. She said to him, ”0 servant of a passionate lord, you remove yourself from this place to enable me to have a look at the beloved of your lord who is important then me."
On hearing the words of Radhika, holding a cane in his hand, he prevented Radhika from entering the pleasure orchard. He stood there fearlessly. Thereafter, the female friends of Radhika forcibly removed the servant of Kr§na from that place. At that point of time the lips of all the cowherdesses were fluttering.
On hearing the of the cowherdesses and finding Radha in great anger, the lord disappear from the scene. Viraja too listened, to the enrage words of Radha and finding Kf§na having been disappeared ended her life with the application of Thereafter her body was converted into a stream which flowed around Goloka. It was the crores of yojanas and width quite deep and In length it was ten times more. It possesses various gems and was quite beautiful.
Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 121276 (2017-09-12T02:26:04Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n832–n836: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n832/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.