Skip to main content

Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 31

Chapter 31

Unit 128 of 276Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 31Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 311 source entries

Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 31

Source

नारद उवाच।। भगवञ्छ्रोतुमिच्छामि किं मन्त्रं भगवान्हरः ।। कृपयाऽदात्परशुरामाय स्तोत्रं च वर्म च ।। १।। को वाऽस्य मन्त्रस्याराध्यः किं फलं कवचस्य च ।। स्तवनस्य फलं किं वा तद्भवान्वक्तुमर्हति ।। २ ।। नारायण उवाच ।। मन्त्राराध्यो हि भगवान्परिपूर्णतमः स्वयम् ।। गोलोकनाथः श्रीकृष्णो गोपगोपीश्वरः प्रभुः ।। ३ ।। त्रैलोक्यविजयं नाम कवचं परमाद्भुतम् ।। स्तवराजं महापुण्यं भूतियोगसमुद्भवम् ।। ४ ।। मन्त्रं कल्पतरुं नाम सर्वकामफलप्रदम् ।। ददौ परशुरामाय रत्नपर्वतसन्निधौ ।।५ ।। स्वयंप्रभानदीतीरे पारिजातवनान्तरे ।। आश्रमे लोकदेवस्य माधवस्य च सन्निधौ ।। ६ ।। महादेव उवाच ।। वत्सागच्छ महाभाग भृगुवंशसमुद्भव ।। पुत्राधिकोऽसि प्रेम्णा मे कवचग्रहणं कुरु ।। ७ ।। शृणु राम प्रवक्ष्यामि ब्रह्माण्डे परमाद्भुतम् ।। त्रैलोक्यविजयं नाम श्रीकृष्णस्य जयावहम् ।। ८ ।। श्रीकृष्णेन पुरा दत्तं गोलोके राधिकाश्रमे ।। रासमण्डलमध्ये च मह्यं वृन्दावने वने ।। ९ ।। अतिगुह्यतरं तत्त्वं सर्वमन्त्रौघविग्रहम् ।। पुण्यात्पुण्यतरं चैव परं स्नेहाद्वदामि ते ।। 3.31.१० ।। यद्धृत्वा पठनाद्देवी मूलप्रकृतिरीश्वरी ।। शुम्भं निशुम्भं महिषं रक्तबीजं जघान ह ।। ११ ।। यद्धृत्वाऽहं च जगतां संहर्त्ता सर्वतत्त्ववित्।। अवध्यं त्रिपुरं पूर्वं दुरन्तमपि लीलया ।। १२ ।। यद्धृत्वा पठनाद्ब्रह्मा ससृजे सृष्टिमुत्तमाम् ।। यद्धृत्वा भगवाञ्छेषो विधत्ते विश्वमेव च ।। १३ ।। यद्धृत्वा कूर्मराजश्च शेषं धत्ते हि लीलया ।। यद्धृत्वा भगवान्वायुर्विश्वाधारो विभुः स्वयम् ।। १४ ।। यद्धृत्वा वरुणः सिद्धः कुबेरश्च धनेश्वरः ।। यद्धृत्वा पठनादिन्द्रो देवानामधिपः स्वयम् ।। ।। १५ ।। यद्धृत्वा भाति भुवने तेजोराशिः स्वयं रविः ।। यद्धृत्वा पठनाच्चन्द्रो महाबलपराक्रमः ।। १६ ।। अगस्त्यः सागरान्सप्त यद्धृत्वा पठनात्पपौ ।। चकार तेजसा जीर्णं दैत्यं वातापिसंज्ञकम् ।। १७ ।। यद्धृत्वा पठनाद्देवी सर्वाधारा वसुन्धरा ।। यद्धृत्वा पठनात्पूता गङ्गा भुवनपावनी ।। १८ ।। यद्धृत्वा जगतां साक्षी धर्मो धर्मभृतां वरः।। सर्वविद्याधिदेवी सा यच्च धृत्वा सरस्वती ।।१९।। यद्धृत्वा जगतां लक्ष्मीरन्नदात्री परात्परा ।। यद्धृत्वा पठनाद्वेदान्सावित्री सा सुषाव च ।।3.31.२०।। वेदाश्च धर्म्मवक्तारो यद्धृत्वा पठनाद् भृगो ।। यद्धृत्वा पठनाच्छुद्धस्तेजस्वी हव्यवाहनः ।। सनत्कुमारो भगवान्यद्धृत्वा ज्ञानिनां वरः।।२१।। दातव्यं कृष्णभक्ताय साधवे च महात्मने ।। शठाय परशिष्याय दत्त्वा मृत्युमवाप्नुयात् ।। २२।। त्रैलोक्यविजयस्यास्य कवचस्य प्रजापतिः ।। ऋषिश्छन्दश्च गायत्री देवो रासेश्वरः स्वयम् ।।२३।। त्रैलोक्यविजयप्राप्तौ विनियोगः प्रकीर्त्तितः ।। परात्परं च कवचं त्रिषु लोकेषु दुर्लभम्।।२४।। प्रणवो मे शिरः पातु श्रीकृष्णाय नमः सदा ।। पायात्कपालं कृष्णाय स्वाहा पञ्चाक्षरः स्मृतः ।।२५।। कृष्णेति पातु नेत्रे च कृष्ण स्वाहेति तारकम् ।। हरये नम इत्येवं भ्रूलतां पातु मे सदा ।। २६ ।। ॐ गोविंदाय स्वाहेति नासिकां पातु सन्ततम् ।। गोपालाय नमो गण्डौ पातु मे सर्वतः सदा ।। २७ ।। ॐ नमो गोपाङ्गनेशाय कर्णौ पातु सदा मम ।। ॐ कृष्णाय नमः शश्वत्पातु मेऽधरयुग्मकम् ।। २८ ।। ॐ गोविन्दाय स्वाहेति दन्तौघं मे सदाऽवतु ।। पातु कृष्णाय दन्ताधो दन्तोर्ध्वं क्लीं सदाऽवतु ।। २९ ।। ॐ श्रीकृष्णाय स्वाहेति जिह्विकां पातु मे सदा।। रासेश्वराय स्वाहेति तालुकं पातु मे सदा।।3.31.३०।। राधिकेशाय स्वाहेति कण्ठं पातु सदा मम ।। नमो गोपाङ्गनेशाय वक्षः पातु सदा मम।।३१।। ॐ गोपेशाय स्वाहेति स्कन्धं पातु सदा मम।। नमः किशोरवेषाय स्वाहा पृष्ठं सदाऽवतु।।३२।। उदरं पातु मे नित्यं मुकुन्दाय नमः सदा।। ॐ ह्रीं क्लीं कृष्णाय स्वाहेति करौ पातु सदा मम ।।३३।। ॐ विष्णवे नमो बाहुयुग्मं पातु सदा मम।। ॐ ह्रीं भगवते स्वाहा नखरं पातु मे सदा।।३४।। ॐ नमो नारायणायेति नखरन्ध्रं सदाऽवतु।। ॐ ह्रीं ह्रीं पद्मनाभाय नाभिं पातु सदा मम ।। ३५ ।। ॐ सर्वेशाय स्वाहेति कङ्कालं पातु मे सदा ।। ॐ गोपीरमणाय स्वाहा नितम्बं पातु मे सदा ।। ३६ ।। ॐ गोपीरमणनाथाय पादौ पातु सदा मम ।। ॐ ह्रीं क्लीं रसिकेशाय स्वाहा सर्वं सदाऽवतु ।। ३७ ।। ॐ केशवाय स्वाहेति मम केशान्सदाऽवतु ।। नमः कृष्णाय स्वाहेति ब्रह्मरन्ध्रं सदाऽवतु ।। ३८।। ॐ माधवाय स्वाहेति मे लोमानि सदाऽवतु।। ॐ ह्रीं श्रीं रसिकेशाय स्वाहा सर्वं सदाऽवतु ।। ३९ ।। परिपूर्णतमः कृष्णः प्राच्यां मां सर्वदाऽवतु ।। स्वयं गोलोकनाथो मामाग्नेय्यां दिशि रक्षतु ।। 3.31.४० ।। पूर्णब्रह्मस्वरूपश्च दक्षिणे मां सदाऽवतु ।। नैर्ऋत्यां पातु मां कृष्णः पश्चिमे पातु मां हरिः ।। ४१ ।। गोविन्दः पातु मां शश्वद्वायव्यां दिशि नित्यशः ।। उत्तरे मां सदा पातु रसिकानां शिरोमणिः ।। ४२ ।। ऐशान्यां मां सदा पातु वृन्दावनविहारकृत् ।। वृन्दावनीप्राणनाथः पातु मामूर्ध्वदेशतः ।। ४३ ।। सदैव माधवः पातु बलिहारी महाबलः ।। जले स्थले चान्तरिक्षे नृसिंहः पातु मां सदा ।। ४४ ।। स्वप्ने जागरणे शश्वत्पातु मां माधवः सदा ।। सर्वान्तरात्मा निर्लिप्तः पातु मां सर्वतो विभुः ॥ ४५ ॥ इति ते कथितं वत्स सर्वमन्त्रौघविग्रहम् ॥ त्रैलोक्यविजयं नाम कवचं परमाद्भुतम् ॥ ४६ ॥| मया श्रुतं कृष्णवक्त्रात्प्रवक्तव्यं न कस्यचित् ॥ गुरुमभ्यर्च्य विधिवत्कवचं धारयेत्तु यः ॥ ४७ ॥ कण्ठे वा दक्षिणे बाहौ सोऽपि विष्णुर्न संशयः ॥ स च भक्तो वसेद्यत्र लक्ष्मीर्वाणी वसेत्ततः ॥ ४८ ॥ यदि स्यात्सिद्धकवचो जीवन्मुक्तो भवेत्तु सः ॥ निश्चितं कोटिवर्षाणां पूजायाः फलमाप्नुयात् ॥ ४९ ॥ राजसूयसहस्राणि वाजपेयशतानि च॥ अश्वमेधायुतान्येव नरमेधायुतानि च ॥3.31.५०॥ महादानानि यान्येव प्रादक्षिण्यं भुवस्तथा ॥ त्रैलोक्यविजयस्यास्य कलां नार्हन्ति षोडशीम् ॥ ५१ ॥ व्रतोपवासनियमं स्वाध्यायाध्ययनं तपः ॥ स्नानं च सर्वतीर्थेषु नास्यार्हन्ति कलामपि ॥ ५२ ।॥ सिद्धत्वममरत्वं च दासत्वं श्रीहरेरपि ॥ यदि स्यात्सिद्धकवचः सर्वं प्राप्नोति निश्चितम्।। स भवेत्सिद्धकवचो दशलक्षं जपेत्तु यः।। यो भवेत्सिद्धकवचः सर्वज्ञः स भवेद्ध्रुवम्।।५४।। इदं कवचमज्ञात्वा भजेत्कृष्णं सुमन्दधीः।। कोटिकल्पं प्रजप्तोऽपि न मन्त्रः सिद्धिदायकः।।५५।। गृहीत्वा कवचं वत्स महीं निःक्षत्रियां कुरु।। त्रिस्सप्तकृत्वो निश्शंकः सदानन्दो हि लीलया ॥ ५६ ॥। राज्यं देयं शिरो देयं प्राणा देयाश्च पुत्रक ॥| एवंभूतं च कवचं न देयं प्राणसंकटे ॥ ५७ ॥ इति श्रीब्रह्मवैवर्ते महापुराणे तृतीये गणपतिखण्डे नारदनारायणसंवादे परशुरामाय श्रीकृष्णकवचप्रदानं नामैकत्रिंशत्तमोऽध्यायः।।३१।।

nārada uvāca|| bhagavañchrotumicchāmi kiṃ mantraṃ bhagavānharaḥ || kṛpayā'dātparaśurāmāya stotraṃ ca varma ca || 1|| ko vā'sya mantrasyārādhyaḥ kiṃ phalaṃ kavacasya ca || stavanasya phalaṃ kiṃ vā tadbhavānvaktumarhati || 2 || nārāyaṇa uvāca || mantrārādhyo hi bhagavānparipūrṇatamaḥ svayam || golokanāthaḥ śrīkṛṣṇo gopagopīśvaraḥ prabhuḥ || 3 || trailokyavijayaṃ nāma kavacaṃ paramādbhutam || stavarājaṃ mahāpuṇyaṃ bhūtiyogasamudbhavam || 4 || mantraṃ kalpataruṃ nāma sarvakāmaphalapradam || dadau paraśurāmāya ratnaparvatasannidhau ||5 || svayaṃprabhānadītīre pārijātavanāntare || āśrame lokadevasya mādhavasya ca sannidhau || 6 || mahādeva uvāca || vatsāgaccha mahābhāga bhṛguvaṃśasamudbhava || putrādhiko'si premṇā me kavacagrahaṇaṃ kuru || 7 || śṛṇu rāma pravakṣyāmi brahmāṇḍe paramādbhutam || trailokyavijayaṃ nāma śrīkṛṣṇasya jayāvaham || 8 || śrīkṛṣṇena purā dattaṃ goloke rādhikāśrame || rāsamaṇḍalamadhye ca mahyaṃ vṛndāvane vane || 9 || atiguhyataraṃ tattvaṃ sarvamantraughavigraham || puṇyātpuṇyataraṃ caiva paraṃ snehādvadāmi te || 3.31.10 || yaddhṛtvā paṭhanāddevī mūlaprakṛtirīśvarī || śumbhaṃ niśumbhaṃ mahiṣaṃ raktabījaṃ jaghāna ha || 11 || yaddhṛtvā'haṃ ca jagatāṃ saṃharttā sarvatattvavit|| avadhyaṃ tripuraṃ pūrvaṃ durantamapi līlayā || 12 || yaddhṛtvā paṭhanādbrahmā sasṛje sṛṣṭimuttamām || yaddhṛtvā bhagavāñcheṣo vidhatte viśvameva ca || 13 || yaddhṛtvā kūrmarājaśca śeṣaṃ dhatte hi līlayā || yaddhṛtvā bhagavānvāyurviśvādhāro vibhuḥ svayam || 14 || yaddhṛtvā varuṇaḥ siddhaḥ kuberaśca dhaneśvaraḥ || yaddhṛtvā paṭhanādindro devānāmadhipaḥ svayam || || 15 || yaddhṛtvā bhāti bhuvane tejorāśiḥ svayaṃ raviḥ || yaddhṛtvā paṭhanāccandro mahābalaparākramaḥ || 16 || agastyaḥ sāgarānsapta yaddhṛtvā paṭhanātpapau || cakāra tejasā jīrṇaṃ daityaṃ vātāpisaṃjñakam || 17 || yaddhṛtvā paṭhanāddevī sarvādhārā vasundharā || yaddhṛtvā paṭhanātpūtā gaṅgā bhuvanapāvanī || 18 || yaddhṛtvā jagatāṃ sākṣī dharmo dharmabhṛtāṃ varaḥ|| sarvavidyādhidevī sā yacca dhṛtvā sarasvatī ||19|| yaddhṛtvā jagatāṃ lakṣmīrannadātrī parātparā || yaddhṛtvā paṭhanādvedānsāvitrī sā suṣāva ca ||3.31.20|| vedāśca dharmmavaktāro yaddhṛtvā paṭhanād bhṛgo || yaddhṛtvā paṭhanācchuddhastejasvī havyavāhanaḥ || sanatkumāro bhagavānyaddhṛtvā jñānināṃ varaḥ||21|| dātavyaṃ kṛṣṇabhaktāya sādhave ca mahātmane || śaṭhāya paraśiṣyāya dattvā mṛtyumavāpnuyāt || 22|| trailokyavijayasyāsya kavacasya prajāpatiḥ || ṛṣiśchandaśca gāyatrī devo rāseśvaraḥ svayam ||23|| trailokyavijayaprāptau viniyogaḥ prakīrttitaḥ || parātparaṃ ca kavacaṃ triṣu lokeṣu durlabham||24|| praṇavo me śiraḥ pātu śrīkṛṣṇāya namaḥ sadā || pāyātkapālaṃ kṛṣṇāya svāhā pañcākṣaraḥ smṛtaḥ ||25|| kṛṣṇeti pātu netre ca kṛṣṇa svāheti tārakam || haraye nama ityevaṃ bhrūlatāṃ pātu me sadā || 26 || oṃ goviṃdāya svāheti nāsikāṃ pātu santatam || gopālāya namo gaṇḍau pātu me sarvataḥ sadā || 27 || oṃ namo gopāṅganeśāya karṇau pātu sadā mama || oṃ kṛṣṇāya namaḥ śaśvatpātu me'dharayugmakam || 28 || oṃ govindāya svāheti dantaughaṃ me sadā'vatu || pātu kṛṣṇāya dantādho dantordhvaṃ klīṃ sadā'vatu || 29 || oṃ śrīkṛṣṇāya svāheti jihvikāṃ pātu me sadā|| rāseśvarāya svāheti tālukaṃ pātu me sadā||3.31.30|| rādhikeśāya svāheti kaṇṭhaṃ pātu sadā mama || namo gopāṅganeśāya vakṣaḥ pātu sadā mama||31|| oṃ gopeśāya svāheti skandhaṃ pātu sadā mama|| namaḥ kiśoraveṣāya svāhā pṛṣṭhaṃ sadā'vatu||32|| udaraṃ pātu me nityaṃ mukundāya namaḥ sadā|| oṃ hrīṃ klīṃ kṛṣṇāya svāheti karau pātu sadā mama ||33|| oṃ viṣṇave namo bāhuyugmaṃ pātu sadā mama|| oṃ hrīṃ bhagavate svāhā nakharaṃ pātu me sadā||34|| oṃ namo nārāyaṇāyeti nakharandhraṃ sadā'vatu|| oṃ hrīṃ hrīṃ padmanābhāya nābhiṃ pātu sadā mama || 35 || oṃ sarveśāya svāheti kaṅkālaṃ pātu me sadā || oṃ gopīramaṇāya svāhā nitambaṃ pātu me sadā || 36 || oṃ gopīramaṇanāthāya pādau pātu sadā mama || oṃ hrīṃ klīṃ rasikeśāya svāhā sarvaṃ sadā'vatu || 37 || oṃ keśavāya svāheti mama keśānsadā'vatu || namaḥ kṛṣṇāya svāheti brahmarandhraṃ sadā'vatu || 38|| oṃ mādhavāya svāheti me lomāni sadā'vatu|| oṃ hrīṃ śrīṃ rasikeśāya svāhā sarvaṃ sadā'vatu || 39 || paripūrṇatamaḥ kṛṣṇaḥ prācyāṃ māṃ sarvadā'vatu || svayaṃ golokanātho māmāgneyyāṃ diśi rakṣatu || 3.31.40 || pūrṇabrahmasvarūpaśca dakṣiṇe māṃ sadā'vatu || nairṛtyāṃ pātu māṃ kṛṣṇaḥ paścime pātu māṃ hariḥ || 41 || govindaḥ pātu māṃ śaśvadvāyavyāṃ diśi nityaśaḥ || uttare māṃ sadā pātu rasikānāṃ śiromaṇiḥ || 42 || aiśānyāṃ māṃ sadā pātu vṛndāvanavihārakṛt || vṛndāvanīprāṇanāthaḥ pātu māmūrdhvadeśataḥ || 43 || sadaiva mādhavaḥ pātu balihārī mahābalaḥ || jale sthale cāntarikṣe nṛsiṃhaḥ pātu māṃ sadā || 44 || svapne jāgaraṇe śaśvatpātu māṃ mādhavaḥ sadā || sarvāntarātmā nirliptaḥ pātu māṃ sarvato vibhuḥ || 45 || iti te kathitaṃ vatsa sarvamantraughavigraham || trailokyavijayaṃ nāma kavacaṃ paramādbhutam || 46 ||| mayā śrutaṃ kṛṣṇavaktrātpravaktavyaṃ na kasyacit || gurumabhyarcya vidhivatkavacaṃ dhārayettu yaḥ || 47 || kaṇṭhe vā dakṣiṇe bāhau so'pi viṣṇurna saṃśayaḥ || sa ca bhakto vasedyatra lakṣmīrvāṇī vasettataḥ || 48 || yadi syātsiddhakavaco jīvanmukto bhavettu saḥ || niścitaṃ koṭivarṣāṇāṃ pūjāyāḥ phalamāpnuyāt || 49 || rājasūyasahasrāṇi vājapeyaśatāni ca|| aśvamedhāyutānyeva naramedhāyutāni ca ||3.31.50|| mahādānāni yānyeva prādakṣiṇyaṃ bhuvastathā || trailokyavijayasyāsya kalāṃ nārhanti ṣoḍaśīm || 51 || vratopavāsaniyamaṃ svādhyāyādhyayanaṃ tapaḥ || snānaṃ ca sarvatīrtheṣu nāsyārhanti kalāmapi || 52 ||| siddhatvamamaratvaṃ ca dāsatvaṃ śrīharerapi || yadi syātsiddhakavacaḥ sarvaṃ prāpnoti niścitam|| sa bhavetsiddhakavaco daśalakṣaṃ japettu yaḥ|| yo bhavetsiddhakavacaḥ sarvajñaḥ sa bhaveddhruvam||54|| idaṃ kavacamajñātvā bhajetkṛṣṇaṃ sumandadhīḥ|| koṭikalpaṃ prajapto'pi na mantraḥ siddhidāyakaḥ||55|| gṛhītvā kavacaṃ vatsa mahīṃ niḥkṣatriyāṃ kuru|| trissaptakṛtvo niśśaṃkaḥ sadānando hi līlayā || 56 ||| rājyaṃ deyaṃ śiro deyaṃ prāṇā deyāśca putraka ||| evaṃbhūtaṃ ca kavacaṃ na deyaṃ prāṇasaṃkaṭe || 57 || iti śrībrahmavaivarte mahāpurāṇe tṛtīye gaṇapatikhaṇḍe nāradanārāyaṇasaṃvāde paraśurāmāya śrīkṛṣṇakavacapradānaṃ nāmaikatriṃśattamo'dhyāyaḥ||31||

English translation

The Giving of Sri Kp^ija kavaca to Narada said - O lord, which one of the mantra, stotra and kavaca was given by the lord to Parasurama, who is prime god of the kavaca, what reward does that kavaca bestow on the devotee and what is the result of the kavaca you kindly let me know?"

Narayana said - Lord Krsna who is complete in himself and is the lord of the Goloka besides the cowherds and cowherdesses, himself happens to be the prime god of the kavaca.

The extremely astonishing kavaca named Trailokyavijaya emerged with the combination of fortune and bestows great merit on one who recites it. Its mantra is kalpataru which fulfils all the desires. He gave it to Parasurama in the forest of Pdrijata of Devaloka near the Madhavasrama located on the bank of Svayamprabha river.

JTT dd TllijgjTST^I Siva said - O son, O virtuous one bom in the race of Bhrgu, you come here and receive this kavaca, you will be dearer and more loveable to me than my own son, O Parasurama, I am imparting to you the knowledge of the kavaca and Trailokyavijaya of Sri Krsna which is an astonishing one and provides victory in the universe. You listen to it. In the earlier times lord imparted the knowledge of the same to me in Goloka in the Rasamandala of Radhikasrama, located in the Vmdavana forest. This is the essence of all the mantras and is quite meritorious. I am speaking it out to you because of my love for you.

By bearing it by a person or by reciting it, the Mulaprakrti of the lord killed the demons like Sumbha, Nisumbha, Mahisasura and Raktablja.

Possessing its knowledge I become aware of all the Tattavas and destroyed the entire universe. I had killed the terrific demon Tripurasura in no By holding it and reciting it Brahma created the best of the universe and by holding and reciting it, Sesa bears the load of the entire By hearing it the tortoise playfully carries the load of Sesa. By bearing it, the wind-god pervades it in the universe.

By bearing it, Varuna became the siddhas, Kubera became the lord of riches and by holding and reciting it, Indra became the lord of god.

By holding it Surya gained the lustre illumining the universe. By holding it, the moon became valorous and strong.

By holding it Agastya drank the water of the seven oceans. By its glory, he also consumed the demon named VatapT and destroyed him.

By holding and reciting it, the goddess earth became the base of everything. By holding and reciting it Gahga was purified and she became the purifier of the universe.

By holding it dharma became adorable by all the religious people and became the witness of the universe. By holding it, Sarasvati became the bestower of gems and riches and became the better of the best. By bearing and reciting it, Savitri created the Vedas which became the speakers for dharma. By bearing and reciting it, the fire-god became purified and glorious and by bearing it Sanatkumara became the best of the Therefore the knowledge of the same is imparted alone to the noble people and the devotees of lord Krsna. Because by parting its knowledge to the wicked people one has to face death. Prajapati happens to be the Rsi of the kavaca named Trailokyavijaya and lord Krsna happens to be its god. One has to take a resolve for getting victorious in the three worlds. This kavaca is beyond everything and is inaccessible in the three worlds. 3Tf this mantra should protect my head and the five letter mantra

should protect my skull.

Krsna should protect both my eyes, should protect my eye-balls. ^ should always protect my eye-brows.

aif this mantra should protect my nose 'iIhmn "^cnFr should always protect my should protect my ears and aif should protect both my lips.

arf should protect my teeth, fsiTWT should protect my lower teeth and ^ should protect my upper teeth.

ait ah ffwiPt should protect my tongue, should protect my palate.

should protect my neck. ^ should protect my chest.

should protect my shoulders.

qrt; should protect my back.

qq-. should protect my belly, ait ft should protect my hands.

qq; should protect my arms, ait qqqcT should protect my nails.

qraqqiq should protect the point of my nails. 5^1 qqqqiqiq should protect my navel.

qqqrq qqr^r should protect my buttocks.

ait 'it#7? tfiqqrqiq should protect my feet.

aii %?FqTq ■MIei should protect my hair, qq; ^'"hm should protect my Brahmarandhra.

qiqqtq qqrfr should protect my hair-pits, aii ■|S qhnqr atqrq fan?! should protect all.

The complete lord Krsna should protect me from the eastern side; the lord of Goloka should protect me from the south-eastern side.

The form of Purna Brahman should protect me from the southern side and a south-east should be protected by lord Krsna himself. The western-side should be protected by Hari.

Tqt rviitqrui:i)''i^ii The north-east side should be protected by Govinda and the north-side should be protected by the lord of all the gopls.

The north-east direction should be protected by the dweller of Vnrdavana. The lord of Vmdavana should protect the upper region.

The immensely valorous MSdhava and Baliharl should always protect me. Nrsiihha should protect me in the water, on land and in the He should protect me always whether sleeping ^ or awake Vibhu the soul of everyone who is I unattached should protect me from all sides.

O son, thus I have imparted to you the knowledge of the kavaca named Trailokyavijaya which happens to be the essence of all the mantras and is quite an astonishing one.

I heard this from the mouth of Sri Krsna himself. Therefore, you do not part with the knowledge of this to anyone, by adoring the teacher, whosoever bears this kavaca around the neck or around the arm, he is turned like Visnu.

There is no doubt about it. Whenever such a devotee recites, Laksmi and Sarasvatl also reside there. In case one achieves success with this kavaca then he is relieved of the cycle of birth and death and he earns the merit of performing puja for crores of years.

I The merit one earns by performing a thousand Rdjasiiya, a hundred Vdjapeya, ten thousand performing all the great charities, going round the entire universe, do not compare one sixteenth times of the merit of Trailokyavijaya.

Even the vratas, fasting, austerities, studies, self-studies, performing of tapas and bathing at the sacred places, do not compare even with the smallest ray of the same.

Whosoever meets with success with this kavaca, achieves the position of siddhas everlasting slavehood of lord Hari and all other pleasures of life.

The one who recites the same ten lakhs of times, he meets success with this kavaca, Whosoever adores the lord without being fully aware of the kavaca, such a foolish fellow cannot meet with success even after adoring it for crores of kalpas, O son, by bearing this kavaca, you fearlessly move on earth and rid the earth of the Ksatriyas twenty one times enjoying all the pleasures of

Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 122344 (2017-09-16T09:48:13Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n735–n740: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n735/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.