Skip to main content

Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 17

Chapter 17

Unit 114 of 276Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 17Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 171 source entries

Gaṇapati-khaṇḍa · Chapter 17

Source

नारायण उवाच ।। अथ विष्णुर्जगत्कान्तो हृष्टः कृत्वा शुभक्षणम् ।। रत्नसिंहासने रम्ये वासयामास षण्मुखम् ।।१।। नानाविधानि वाद्यानि कांस्यतालादिकानि च ।। नानाविधानि यन्त्राणि वादयामास कौतुकात् ।। २ ।। वेदमन्त्राभिषिक्तैश्च सर्वर्तीर्थोदपूर्णकैः ।। सद्रत्नकुम्भशतकैः स्नापयामास तं मुदा ।। ३ ।। सद्रत्नसारखचितं किरीटं मङ्गलाङ्गदे ।। अमूल्यरत्नखचितं भूषणानि बहूनि च ।। ४ ।। वह्निशुद्धांशुके दिव्ये क्षीरोदार्णवसम्भवम् ।। कौस्तुभं वनमालां च तस्मै चक्रं ददौ मुदा ।। ५ ।। ब्रह्मा ददौ यज्ञसूत्रं वेदा वै वेदमातरम् ।। सन्ध्यामन्त्रं कृष्णमन्त्रं स्तोत्रं च कवचं हरेः ।। ६ ।। कमण्डलुं च ब्रह्मास्त्रं विद्यां वै वैरिमर्दिनीम् ।। धर्मो धर्ममतिं दिव्यां सर्वजीवे दयां ददौ ।। ७ ।। परं मृत्युञ्जयं ज्ञानं सर्वशास्त्रावबोधनम् ।। शश्वत्सुखप्रदं तत्त्वज्ञानं च सुमनोहरम् ।। ८ ।। योगतत्त्वं सिद्धितत्त्वं ब्रह्मज्ञानं सुदुर्लभम् ।। शूलं पिनाकं परशुं शक्तिं पाशुपतं धनुः ।। संहारास्त्रविनिक्षेपं तत्संहारे ददौ शिवः ।। ९ ।। श्वेतच्छत्रं रत्नमालां ददौ तस्मै जलेश्वरः ।। गजेन्द्रं च हयेन्द्रं च सुधाकुम्भं सुधानिधिः ।। १० ।। मनोयायिरथं सूर्य्यः सन्नाहं च मनोरमम् ।। यमदण्डं यमश्चैव महाशक्तिं हुताशनः ।। नानाशस्त्राण्युपायानि सर्वे देवा ददुर्मुदा ।। ११ ।। कामशास्त्रं कामदेवो ददौ तस्मै मुदाऽन्वितः ।। क्षीरोदोऽमूल्यरत्नानि विशिष्टे रत्ननूपुरे ।। १२ ।। पार्वती सस्मिता हृष्टा परमानन्दमानसा ।। महाविद्यां सुशीलां च विद्यां मेधां दयां स्मृतिम् ।। १३ ।। बुद्धिं सुनिर्मलां शान्तिं तुष्टिं पुष्टिं क्षमां धृतिम् ।। सदृढां च हरौ भक्तिं हरिदास्यं ददौ मुदा ।। १४।। प्रजापतिर्देवसेनां रत्नभूषणभूषिताम् ।। सुविनीतां सुशीलां च सुन्दरीं सुमनोहराम् ।। १५ ।। ददौ तस्मै वेदमन्त्रैर्विवाहविधिना स्वयम् ।। यां वदन्ति महाषष्ठीं पण्डिताः शिशुपालिकाम् ।। १६ ।। अभिषिच्य कुमारं च सर्वे देवा ययुर्गृहम् ।। मुनयश्चैव गन्धर्वाः प्रणम्य जगदीश्वरान् ।। १७।। नारायणं च ब्रह्माणं धर्मं तुष्टाव शंकरः ।। प्रणनाम हरिं तात धर्ममालिंग्य नारद।।१८।। प्रीत्या ययौ च शैलेन्द्रः सगणः शंकरार्चितः।। ये ये तत्रागता सर्वे ययुरानन्दपूर्वकम् ।। १९ ।। परमानन्दसंयुक्तो देव्या सह महेश्वरः ।। कालान्तरे च तान्सर्वान्पुनरानीय शंकरः ।। पुष्टिं ददौ विवाहेन गणेशाय महात्मने।।२०।। सुताभ्यां सगणैः सार्द्धं पार्वती हृष्टमानसा ।। सिषेवे स्वामिनः पादपद्मं सा सर्वकामदम् ।। २१ ।। इत्येवं कथितं सर्वं कुमारस्याभिषेचनम् ।। विवाहः पूजनं तस्य गणेशस्य विवाहकम् ।। २२ ।। पार्वतीपुत्रलाभश्च देवानां च समागमः ।। का ते मनसि वाञ्छाऽस्ति किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ।। २३ ।। इति श्रीब्रह्मवैवर्ते महापुराणे तृतीये गणपतिखण्डे नारदनारायणसंवादे कुमारगणेशविवाह कुमाराभिषेककथनं नाम सप्तदशोऽध्यायः ।। १७ ।।

nārāyaṇa uvāca || atha viṣṇurjagatkānto hṛṣṭaḥ kṛtvā śubhakṣaṇam || ratnasiṃhāsane ramye vāsayāmāsa ṣaṇmukham ||1|| nānāvidhāni vādyāni kāṃsyatālādikāni ca || nānāvidhāni yantrāṇi vādayāmāsa kautukāt || 2 || vedamantrābhiṣiktaiśca sarvartīrthodapūrṇakaiḥ || sadratnakumbhaśatakaiḥ snāpayāmāsa taṃ mudā || 3 || sadratnasārakhacitaṃ kirīṭaṃ maṅgalāṅgade || amūlyaratnakhacitaṃ bhūṣaṇāni bahūni ca || 4 || vahniśuddhāṃśuke divye kṣīrodārṇavasambhavam || kaustubhaṃ vanamālāṃ ca tasmai cakraṃ dadau mudā || 5 || brahmā dadau yajñasūtraṃ vedā vai vedamātaram || sandhyāmantraṃ kṛṣṇamantraṃ stotraṃ ca kavacaṃ hareḥ || 6 || kamaṇḍaluṃ ca brahmāstraṃ vidyāṃ vai vairimardinīm || dharmo dharmamatiṃ divyāṃ sarvajīve dayāṃ dadau || 7 || paraṃ mṛtyuñjayaṃ jñānaṃ sarvaśāstrāvabodhanam || śaśvatsukhapradaṃ tattvajñānaṃ ca sumanoharam || 8 || yogatattvaṃ siddhitattvaṃ brahmajñānaṃ sudurlabham || śūlaṃ pinākaṃ paraśuṃ śaktiṃ pāśupataṃ dhanuḥ || saṃhārāstravinikṣepaṃ tatsaṃhāre dadau śivaḥ || 9 || śvetacchatraṃ ratnamālāṃ dadau tasmai jaleśvaraḥ || gajendraṃ ca hayendraṃ ca sudhākumbhaṃ sudhānidhiḥ || 10 || manoyāyirathaṃ sūryyaḥ sannāhaṃ ca manoramam || yamadaṇḍaṃ yamaścaiva mahāśaktiṃ hutāśanaḥ || nānāśastrāṇyupāyāni sarve devā dadurmudā || 11 || kāmaśāstraṃ kāmadevo dadau tasmai mudā'nvitaḥ || kṣīrodo'mūlyaratnāni viśiṣṭe ratnanūpure || 12 || pārvatī sasmitā hṛṣṭā paramānandamānasā || mahāvidyāṃ suśīlāṃ ca vidyāṃ medhāṃ dayāṃ smṛtim || 13 || buddhiṃ sunirmalāṃ śāntiṃ tuṣṭiṃ puṣṭiṃ kṣamāṃ dhṛtim || sadṛḍhāṃ ca harau bhaktiṃ haridāsyaṃ dadau mudā || 14|| prajāpatirdevasenāṃ ratnabhūṣaṇabhūṣitām || suvinītāṃ suśīlāṃ ca sundarīṃ sumanoharām || 15 || dadau tasmai vedamantrairvivāhavidhinā svayam || yāṃ vadanti mahāṣaṣṭhīṃ paṇḍitāḥ śiśupālikām || 16 || abhiṣicya kumāraṃ ca sarve devā yayurgṛham || munayaścaiva gandharvāḥ praṇamya jagadīśvarān || 17|| nārāyaṇaṃ ca brahmāṇaṃ dharmaṃ tuṣṭāva śaṃkaraḥ || praṇanāma hariṃ tāta dharmamāliṃgya nārada||18|| prītyā yayau ca śailendraḥ sagaṇaḥ śaṃkarārcitaḥ|| ye ye tatrāgatā sarve yayurānandapūrvakam || 19 || paramānandasaṃyukto devyā saha maheśvaraḥ || kālāntare ca tānsarvānpunarānīya śaṃkaraḥ || puṣṭiṃ dadau vivāhena gaṇeśāya mahātmane||20|| sutābhyāṃ sagaṇaiḥ sārddhaṃ pārvatī hṛṣṭamānasā || siṣeve svāminaḥ pādapadmaṃ sā sarvakāmadam || 21 || ityevaṃ kathitaṃ sarvaṃ kumārasyābhiṣecanam || vivāhaḥ pūjanaṃ tasya gaṇeśasya vivāhakam || 22 || pārvatīputralābhaśca devānāṃ ca samāgamaḥ || kā te manasi vāñchā'sti kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi || 23 || iti śrībrahmavaivarte mahāpurāṇe tṛtīye gaṇapatikhaṇḍe nāradanārāyaṇasaṃvāde kumāragaṇeśavivāha kumārābhiṣekakathanaṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ || 17 ||

English translation

The Appointment of the Karttikeya as the Narayana said ~ Visnu the lord of the universe was then pleased and in an auspicious time made the six-faced Karttikeya to occupy a gem- studded lion-throne playfully. Various types of musical instruments were played upon then. He was made to bathe with the pitchers of gems filled with the water of various sacred places.

He was then adorned with the kirifa crown, pleasant armlets and several other ornaments and the garments sanctified by fire. He was also offered the kaustubha gems which emerged out of the ocean of milk, besides a garland of forest flowers and the cakra.

Brahma offered him yajnopavlta, GSyatrl, the Vedas, Sandhya-mantra, Krsna-mantra, stotra of the lord, kavaca, kama/fdalu, Brahmdstra and the knowledge of destrdying one's enemies. Dharma bestowed the religious wisdom on him and the sense of mercy to be merciful towards all wgui pwpi:i imparted the divine knowledge of overcoming the death, knowledge of tattvas which always provided welfare besides yogatattva, Siddhitattva and the divine knowledge of BrShmana, which is difficult to get, a dGla (trident), a battle axe, sakti, Paiupata- bow, knowledge of using the weapons of destruction. The lord of waters provided him with a white umbrella, a garland of gems, elephants and the best of horses; the moon, who is the lord the nectar gave him a pitcher filled with nectar, while the sun gave him the chariot which could move with the speed of the mind and a kavaca. Yama gave him the Yamadanda, Agni gave him the mahdsakti and other gods

gave him many weapons.

Kamadeva delightfully imparted to him the knowledge of Kamasastra and also gave him the beautiful anklets which emerged from the ocean of milk.

Igut ggr t^(riH,i Savitr! imparted to him the knowledge of Siddhividya and the other gods playfully imparted to him various types of knowledge.

Himalaya gave him the peacock as a vehicle besides the crown; Laksmi gave him the great fortune and Sarasvatl gave him the best of fortune. Parvatl wearing a serene smile on her face and quite blissfully imparted to him the knowledge of Mahavidyd, Medha, mercy, Smrti and the spotless wisdom besides peace forbearance and devotion towards the lords.

PrajSpati gave him Devasena adorned with all the ornaments who was quite humble, good nature, pleasant and beautiful, while reciting the hymns from the Vedas performing all the rites for merits. The people of wisdom call her MahasasthI who happens to be the goddess of children. Thus crowning Kumara, the gods retired to their own respective abodes.

and his marriage together with the assembly of gods. Now what do you want to listen to from me, you tell me?

O Narada, lord Siva adored Narayana, Dharma and Brahma eulogising him at the same time.

Thereafter, embracing Dharma he bowed in reverence to the lord. Thereafter, having been honoured by Siva, the lord of the mountain, Himalaya gracefully retired to his abode. Thus all the people who had arrived there from different places dispersed joyfully. Thereafter Siva was immensely pleased with Parvatl. After sometime, Siva invited them again and gave away Pusti in marriage to Ganesa.

Thereafter, Parvat! together with the gams of Siva delightfully started serving at the lotus-like feet of Siva who fulfils all the desires. Thus I have narrated to you the story about the crowning of kumara, his marriage and the adoration, in addition to the marriage of Ganesa

Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 117466 (2017-08-08T21:05:24Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n675–n678: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n675/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.