Brahma-khaṇḍa · Chapter 6
Sourceसौतिरुवाच ।। अथ कृष्णो महालक्ष्मीं सादरं च सरस्वतीम् ।। नारायणाय प्रददौ रत्नेन्द्रं मालया सह ।। १ ।। सावित्रीं ब्रह्मणे प्रादान्मूर्तिं धर्माय सादरम्।। रतिं कामाय रूपाढ्यां कुबेराय मनोरमाम् ।। २ ।। अन्याश्च या या अन्यभ्यो याश्च येभ्यः समुद्भवाः ।। तस्मै तस्मै ददौ कृष्णस्तां तां रूपवतीं सतीम् ।। ।। ३ ।। ततः शंकरमाहूय सर्वेशो योगिनां गुरुम् ।। उवाच प्रियमित्येवं गृह्णीयाः सिंहवाहिनीम् ।। ४ ।। श्रीकृष्णस्य वचः श्रुत्वा प्रहसन्नीललोहितः ।। उवाच भीतः प्रणतः प्राणेशं प्रभुमच्युतम् ।। ५ ।। श्रीमहेश्वर उवाच ।। अधुनाहं न गृह्णामि प्रकृतिं प्राकृतो यथा ।। त्वद्भक्त्यैकव्यवहितां दास्यमार्गविरोधिनीम् ।। ६ ।। तत्त्वज्ञानसमाच्छन्नां योगद्वारकपाटिकाम् ।। मुक्तीच्छाध्वंसरूपां च सकामां कामवर्द्धिनीम् ।। ७ ।। तपस्याच्छन्नरूपां च महामोहकरण्डिकाम् ।। भवकारागृहे घोरे दृढां निगडरूपिणीम् ।। ।। ८ ।। शश्वद्विबुद्धिजननीं सद्बुद्धिच्छेदकारिणीम् ।। शश्वद्विभोगसारां च विषयेच्छाविवर्द्धिनीम् ।। ९।। नेच्छामि गृहिणीं नाथ वरं देहि मदीप्सितम् ।। यस्य यद्वाञ्छितं तस्मै तद्ददाति सदीश्वरः ।। 1.6.१० ।। त्वद्भक्तिविषये दास्ये लालसा वर्द्धतेऽनिशम् ।। तृप्तिर्न जायते नाम जपने पादसेवने ।।११।। त्वन्नामपञ्चवक्त्रेण गुणं सन्मङ्गलालयम् ।। स्वप्ने जागरणे शश्वद्गायन्गायन् भ्रमाम्यहम्।।१२।। आकल्पकोटिकोटिं च तद्रूपध्यानतत्परम् ।। भोगेच्छाविषयेनैव योगे तपसि मन्मनः ।। १३ ।। त्वत्सेवने पूजने च वन्दने नाम कीर्तने ।। सदोल्लसितमेषां च विरतौ विरतिं लभेत् ।। १४ ।। स्मरणं कीर्त्तनं नाम गुणयोः श्रवणं जपः ।। त्वच्चारुरूपध्यानं त्वत्पादसेवाभिवन्दनम् ।। १५ ।। समर्पणं चात्मनश्च नित्यं नैवेद्यभोजनम् ।। वरं वरेश देहीदं नवधा भक्तिलक्षणम् ।। १६ ।। सार्ष्टिसालोक्यसारूप्यसामीप्यं साम्यलीनताम् ।। वदन्ति षड्विधां मुक्तिं मुक्तामुक्तिविदो विभो ।। १७ ।। अणिमालघिमाप्राप्तिः प्राकाम्यं महिमा तथा ।। ईशित्वं च वशित्वं च सर्वकामावसायिता ।। १८ ।। सर्वज्ञ दूरश्रवणं परकायप्रवेशनम् ।। वाक्सिद्धिः कल्पवृक्षत्वं स्रष्टुं संहर्तुमीशता ।। १९ ।। अमरत्वं च सर्वाग्र्यं सिद्धयोऽष्टादश स्मृताः ।। योगास्तपांसि सर्वाणि दानानि च व्रतानि च ।। ।। 1.6.२० ।। यशःकीर्तिर्वचः सत्यं धर्माण्यनशनानि च ।। भ्रमणं सर्वतीर्थेषु स्नानमन्यसुरार्चनम् ।। २१ ।। सुरार्चा दर्शनं सप्तद्वीपसप्तप्रदक्षिणम् ।। स्नानं सर्वसमुद्रेषु सर्वस्वर्गप्रदर्शनम् ।। २२ ।। ब्रह्मत्वं चैव रुद्रत्वं विष्णुत्वं च परं पदम् ।। अतोऽनिर्वचनीयानि वाञ्छनीयानि सन्ति वा ।। २३ ।। सर्वाण्येतानि सर्वेश कथितानि च यानि च ।। तव भक्तिकलांशस्य कलां नार्हन्ति षोडशीम् ।। २४ ।। शर्वस्य वचनं श्रुत्वा कृष्णस्तं योगिनां गुरुम् ।। प्रहस्योवाच वचनं सत्यं सर्वसुखप्रदम् ।। २५ ।। ।। श्रीभगवानुवाच ।। मत्सेवां कुरु सर्वेश शर्वसर्वविदांवर ।। कल्पकोटिशतं यावत्पूर्णं शश्वदहर्निशम् ।। २६ ।। वरस्तपस्विनां त्वं च सिद्धानां योगिनां तथा ।। ज्ञानिनां वैष्णवानां च सुराणां च सुरेश्वर ।।२७।। अमरत्वं लभ भव भव मृत्युंजयो महान् ।। सर्वसिद्धिं च वेदांश्च सर्वज्ञत्वं च मद्वरात् ।।२८।। असंख्यब्रह्मणां पातं लीलया वत्स पश्यसि ।। अद्यप्रभृति ज्ञानेन तेजसा वयसा शिव ।। २९ ।। परा क्रमेण यशसा महसा मत्समो भव।। प्राणानामपधिकस्त्वञ्च न भक्तस्त्वत्परो मम ।।1.6.३०।। त्वत्परो नास्ति मे प्रेयांस्त्वं मदीयात्मनः परः।। ये त्वां निन्दन्ति पापिष्ठा ज्ञानहीना विचेतनाः ।। ३१ ।। पच्यन्ते कालसूत्रेण यावच्चन्द्रदिवाकरौ ।। कल्पकोटिशतान्ते च ग्रहीष्यसि शिवां शिव ।। ३२ ।। ममाव्यर्थं च वचनं पालनं कर्तुमर्हसि ।। त्वन्मुखान्निर्गतं वाक्यं न करोम्यधुनेति च ।। ३३ ।। मद्वाक्यं च स्ववाक्यं च पालनं तत्करिष्यसि ।। गृहीत्वा प्रकृतिं शम्भो दिव्यं वर्षसहस्रकम् ।। ३४ ।। सुखं महच्च शृङ्गारं करिष्यसि न संशयः ।। न केवलं तपस्वी त्वमीश्वरो मत्समो महान् ।। ३५ ।। काले गृही तपस्वी च योगी स्वेच्छामयो हि यः ।। दुःखं च दारसंयोगे यत्त्वया कथितं शिव ।। ३६ ।। कुस्त्री ददाति दुःखं च स्वामिने न पतिव्रता ।। कुले महति या जाता कुलजा कुलपालिका ।। ३७ ।। करोति पालनं स्नेहात्सत्पुत्रस्य समं पतिम् ।। पतिर्बन्धुः पतिर्भर्त्ता दैवतं कुलयोषिताम् ।। ३८ ।। पतितोऽपतितो वापि कृपणश्चेश्वरोऽथवा ।। असत्कुलप्रसूतायाः पित्रोर्दुश्शीलमिश्रिताः ।। ३९ ।। ध्रुवं ताः परभोग्याश्च पतिं निन्दन्ति सन्ततम्।। आवयोरतिरिक्तं च या पश्यति पतिं सती ।। 1.6.४० ।। गोलोके स्वामिना सार्द्धं कोटिकल्पं प्रमोदते ।। भविता सा शिवा शैवी प्रकृतिवैष्णवी शिव ।। ४१ ।। मदाज्ञया च तां साध्वीं ग्रहीष्यसि भवाय च ।। प्रकृत्या योनिसंयुक्तं त्वल्लिङ्गं तीर्थमृत्कृतम् ।।४२।। तीर्थे सहस्रं संपूज्य भक्त्या पञ्चोपचारतः ।। सदक्षिणं संयतो यः पवित्रश्च जितेन्द्रियः ।। ४३ ।। कोटिकल्पं च गोलोके मोदते च मया सह ।। लक्षं तीर्थे पूजयेद्यो विधिवत्साधुदक्षिणम् ।। ४४ ।। न च्युतिस्तस्य गोलोकात्स भवेदावयोः समः ।। मृद्भस्मगोशकृत्पिण्डैस्तीर्थे वालुकयाऽपि वा ।। ४५ ।। कृत्वा लिङ्गं सकृत्पूज्य वसेत्कल्पायुतं दिवि ।। प्रजावान्भूमिमान्विद्वान्पुत्रवान्धनवांस्तथा।। ४६ ।। ज्ञानवान्मुक्तिमान्साधुः शिवलिङ्गार्चनाद्भवेत् ।। शिवलिङ्गार्चनं स्थानं मत्तीर्थं तीर्थमेव तत् ।। भवेत्तत्र मृतः पापी शिवलोकं स गच्छति ।। ४७ ।। महादेव महादेव महादेवेतिवादिनः ।। पश्चाद्यामि महात्रस्तो नामश्रवणलोभतः ।। ४८ ।। शिवेति शब्दमुच्चार्य्य प्राणांस्त्यजति यो नरः ।। कोटिजन्मार्जितात्पापान्मुक्तो मुक्तिं प्रयाति सः ।। ४९ ।। शिवकल्याणवचनं कल्याणं मुक्तिवाचकम् ।। यतस्तत्प्रभवेत्तेन स शिवः परिकीर्तितः ।। 1.6.५० ।। विच्छेदे धनबन्धूनां निमग्नः शोकसागरे ।। शिवेति शब्दमुच्चार्य्य लभेत्सर्वशिवं नरः ।। ५१ ।। पापघ्ने वर्तते शिश्च वश्च मुक्तिप्रदे तथा ।। पापघ्नो मोक्षदो नॄणां शिवस्तेन प्रकीर्तितः ।। ५२ ।। शिवेति च शिवं नाम यस्य वाचि प्रवर्त्तते ।। कोटिजन्मार्जितं पापं तस्य नश्यति निश्चितम् ।। ५३ ।। इत्युक्त्वा शूलिने कृष्णो दत्त्वा कल्पतरुं मनुम् ।। तत्त्वज्ञानं मृत्युजयमवोचत्सिंहवाहिनीम् ।। ५४ ।। श्रीभगवानुवाच ।। अधुना तिष्ठ वत्से त्वं गोलोके मम सन्निधौ ।। काले भजिष्यसि शिवं शिवदं च शिवायनम् ।। ५५ ।। तेजःसु सर्वदेवानामाविर्भूय वरानने ।। संहृत्य दैत्यान्सर्वांश्च भविता सर्वपूजिता ।। ५६ ।। ततः कल्पविशेषे च सत्यं सत्ययुगे सति ।। भविता दक्षकन्या त्वं सुशीला शम्भुगेहिनी ।। ५७ ।। ततः शरीरं संत्यज्य यज्ञे भर्तुश्च निन्दया ।। मेनायां शैलभार्य्यायां भविता पार्वतीति च ।। ५८ ।। दिव्यं वर्षसहस्रं च विहरिष्यसि शम्भुना ।। पूर्णं ततः सर्वकालममेदं त्वं लभिष्यसि ।। ५९ ।। काले सर्वेषु विश्वेषु महापूजासु पूजिते।। भविता प्रतिवर्षे च शारदी या सुरेश्वरि ।। ।। 1.6.६० ।। ग्रामेषु नगरेष्वेव पूजिता ग्रामदेवता ।। भवती भवितेत्येवं नामभेदेन चारुणा ।। ६१ ।। मदाज्ञया शिवकृतैस्तन्त्रैर्नानाविधैरपि ।। पूजाविधिं विधास्यामि कवचं स्तोत्रसंयुतम् ।। ६२ ।। भविष्यन्ति महान्तश्च तवैव परिचारकाः ।। धर्मार्थकाममोक्षाणां सिद्धाश्च फलभागिनः ।। ६३ ।। ये त्वां मातर्भजिष्यन्ति पुण्यक्षेत्रे च भारते ।। तेषां यशश्च कीर्तिश्च धर्मैश्वर्य्यं च वर्द्धते ।। ६४ ।। इत्युक्त्वा प्रकृतिं तस्यै मन्त्रमेकादशाक्षरम् ।। दत्त्वा सकामबीजं च मन्त्रराजमनुत्तमम् ।। ६५ ।। चकार विधिना ध्यानं भक्तं भक्तानुकम्पया ।। श्रीमायाकामबीजाढ्यं ददौ मन्त्रं दशाक्षरम् ।। ६६ ।। सृष्ट्यौपयौगिकीं शक्तिं सर्वसिद्धिं च कामदाम् ।। तद्विशिष्टोत्कृष्टतत्त्वं ज्ञानं तस्यै ददौ विभुः ।। ६७ ।। त्रयोदशाक्षरं मन्त्रं दत्त्वा तस्मै जगत्पतिः ।। कवचं स्तोत्रसहितं शङ्कराय तथा द्विज ।। ६८ ।। दत्त्वा धर्माय तं मन्त्रं सिद्धिज्ञानं तदेव च ।। कामाय वह्नये चैव कुबेराय च वायवे ।। ६९ ।। एवं कुबेरादिभ्यस्तु दत्त्वा मन्त्रादिकं परम्।। विधिं प्रोवाच सृष्ट्यर्थं विधातुर्विधिरेव सः ।। 1.6.७० ।। श्रीभगवानुवाच ।। मदीयं च तपः कृत्वा दिव्यं वर्षसहस्रकम् ।। सृष्टिं कुरु महाभाग विधे नानाविधां पराम् ।। ७१ ।। इत्युक्त्वा ब्रह्मणे कृष्णो ददौ मालां मनोरमाम् ।। जगाम सार्द्धं गोपीभिर्गोपैर्वृन्दावनं वनम् ।। ७२ ।। इति श्रीब्रह्मवैवर्त्ते महापुराणे सौतिशौनकसंवादे ब्रह्मखण्डे सृष्टिनिरूपणं नाम षष्ठोऽध्यायः ।। ६ ।।
sautiruvāca || atha kṛṣṇo mahālakṣmīṃ sādaraṃ ca sarasvatīm || nārāyaṇāya pradadau ratnendraṃ mālayā saha || 1 || sāvitrīṃ brahmaṇe prādānmūrtiṃ dharmāya sādaram|| ratiṃ kāmāya rūpāḍhyāṃ kuberāya manoramām || 2 || anyāśca yā yā anyabhyo yāśca yebhyaḥ samudbhavāḥ || tasmai tasmai dadau kṛṣṇastāṃ tāṃ rūpavatīṃ satīm || || 3 || tataḥ śaṃkaramāhūya sarveśo yogināṃ gurum || uvāca priyamityevaṃ gṛhṇīyāḥ siṃhavāhinīm || 4 || śrīkṛṣṇasya vacaḥ śrutvā prahasannīlalohitaḥ || uvāca bhītaḥ praṇataḥ prāṇeśaṃ prabhumacyutam || 5 || śrīmaheśvara uvāca || adhunāhaṃ na gṛhṇāmi prakṛtiṃ prākṛto yathā || tvadbhaktyaikavyavahitāṃ dāsyamārgavirodhinīm || 6 || tattvajñānasamācchannāṃ yogadvārakapāṭikām || muktīcchādhvaṃsarūpāṃ ca sakāmāṃ kāmavarddhinīm || 7 || tapasyācchannarūpāṃ ca mahāmohakaraṇḍikām || bhavakārāgṛhe ghore dṛḍhāṃ nigaḍarūpiṇīm || || 8 || śaśvadvibuddhijananīṃ sadbuddhicchedakāriṇīm || śaśvadvibhogasārāṃ ca viṣayecchāvivarddhinīm || 9|| necchāmi gṛhiṇīṃ nātha varaṃ dehi madīpsitam || yasya yadvāñchitaṃ tasmai taddadāti sadīśvaraḥ || 1.6.10 || tvadbhaktiviṣaye dāsye lālasā varddhate'niśam || tṛptirna jāyate nāma japane pādasevane ||11|| tvannāmapañcavaktreṇa guṇaṃ sanmaṅgalālayam || svapne jāgaraṇe śaśvadgāyangāyan bhramāmyaham||12|| ākalpakoṭikoṭiṃ ca tadrūpadhyānatatparam || bhogecchāviṣayenaiva yoge tapasi manmanaḥ || 13 || tvatsevane pūjane ca vandane nāma kīrtane || sadollasitameṣāṃ ca viratau viratiṃ labhet || 14 || smaraṇaṃ kīrttanaṃ nāma guṇayoḥ śravaṇaṃ japaḥ || tvaccārurūpadhyānaṃ tvatpādasevābhivandanam || 15 || samarpaṇaṃ cātmanaśca nityaṃ naivedyabhojanam || varaṃ vareśa dehīdaṃ navadhā bhaktilakṣaṇam || 16 || sārṣṭisālokyasārūpyasāmīpyaṃ sāmyalīnatām || vadanti ṣaḍvidhāṃ muktiṃ muktāmuktivido vibho || 17 || aṇimālaghimāprāptiḥ prākāmyaṃ mahimā tathā || īśitvaṃ ca vaśitvaṃ ca sarvakāmāvasāyitā || 18 || sarvajña dūraśravaṇaṃ parakāyapraveśanam || vāksiddhiḥ kalpavṛkṣatvaṃ sraṣṭuṃ saṃhartumīśatā || 19 || amaratvaṃ ca sarvāgryaṃ siddhayo'ṣṭādaśa smṛtāḥ || yogāstapāṃsi sarvāṇi dānāni ca vratāni ca || || 1.6.20 || yaśaḥkīrtirvacaḥ satyaṃ dharmāṇyanaśanāni ca || bhramaṇaṃ sarvatīrtheṣu snānamanyasurārcanam || 21 || surārcā darśanaṃ saptadvīpasaptapradakṣiṇam || snānaṃ sarvasamudreṣu sarvasvargapradarśanam || 22 || brahmatvaṃ caiva rudratvaṃ viṣṇutvaṃ ca paraṃ padam || ato'nirvacanīyāni vāñchanīyāni santi vā || 23 || sarvāṇyetāni sarveśa kathitāni ca yāni ca || tava bhaktikalāṃśasya kalāṃ nārhanti ṣoḍaśīm || 24 || śarvasya vacanaṃ śrutvā kṛṣṇastaṃ yogināṃ gurum || prahasyovāca vacanaṃ satyaṃ sarvasukhapradam || 25 || || śrībhagavānuvāca || matsevāṃ kuru sarveśa śarvasarvavidāṃvara || kalpakoṭiśataṃ yāvatpūrṇaṃ śaśvadaharniśam || 26 || varastapasvināṃ tvaṃ ca siddhānāṃ yogināṃ tathā || jñānināṃ vaiṣṇavānāṃ ca surāṇāṃ ca sureśvara ||27|| amaratvaṃ labha bhava bhava mṛtyuṃjayo mahān || sarvasiddhiṃ ca vedāṃśca sarvajñatvaṃ ca madvarāt ||28|| asaṃkhyabrahmaṇāṃ pātaṃ līlayā vatsa paśyasi || adyaprabhṛti jñānena tejasā vayasā śiva || 29 || parā krameṇa yaśasā mahasā matsamo bhava|| prāṇānāmapadhikastvañca na bhaktastvatparo mama ||1.6.30|| tvatparo nāsti me preyāṃstvaṃ madīyātmanaḥ paraḥ|| ye tvāṃ nindanti pāpiṣṭhā jñānahīnā vicetanāḥ || 31 || pacyante kālasūtreṇa yāvaccandradivākarau || kalpakoṭiśatānte ca grahīṣyasi śivāṃ śiva || 32 || mamāvyarthaṃ ca vacanaṃ pālanaṃ kartumarhasi || tvanmukhānnirgataṃ vākyaṃ na karomyadhuneti ca || 33 || madvākyaṃ ca svavākyaṃ ca pālanaṃ tatkariṣyasi || gṛhītvā prakṛtiṃ śambho divyaṃ varṣasahasrakam || 34 || sukhaṃ mahacca śṛṅgāraṃ kariṣyasi na saṃśayaḥ || na kevalaṃ tapasvī tvamīśvaro matsamo mahān || 35 || kāle gṛhī tapasvī ca yogī svecchāmayo hi yaḥ || duḥkhaṃ ca dārasaṃyoge yattvayā kathitaṃ śiva || 36 || kustrī dadāti duḥkhaṃ ca svāmine na pativratā || kule mahati yā jātā kulajā kulapālikā || 37 || karoti pālanaṃ snehātsatputrasya samaṃ patim || patirbandhuḥ patirbharttā daivataṃ kulayoṣitām || 38 || patito'patito vāpi kṛpaṇaśceśvaro'thavā || asatkulaprasūtāyāḥ pitrorduśśīlamiśritāḥ || 39 || dhruvaṃ tāḥ parabhogyāśca patiṃ nindanti santatam|| āvayoratiriktaṃ ca yā paśyati patiṃ satī || 1.6.40 || goloke svāminā sārddhaṃ koṭikalpaṃ pramodate || bhavitā sā śivā śaivī prakṛtivaiṣṇavī śiva || 41 || madājñayā ca tāṃ sādhvīṃ grahīṣyasi bhavāya ca || prakṛtyā yonisaṃyuktaṃ tvalliṅgaṃ tīrthamṛtkṛtam ||42|| tīrthe sahasraṃ saṃpūjya bhaktyā pañcopacārataḥ || sadakṣiṇaṃ saṃyato yaḥ pavitraśca jitendriyaḥ || 43 || koṭikalpaṃ ca goloke modate ca mayā saha || lakṣaṃ tīrthe pūjayedyo vidhivatsādhudakṣiṇam || 44 || na cyutistasya golokātsa bhavedāvayoḥ samaḥ || mṛdbhasmagośakṛtpiṇḍaistīrthe vālukayā'pi vā || 45 || kṛtvā liṅgaṃ sakṛtpūjya vasetkalpāyutaṃ divi || prajāvānbhūmimānvidvānputravāndhanavāṃstathā|| 46 || jñānavānmuktimānsādhuḥ śivaliṅgārcanādbhavet || śivaliṅgārcanaṃ sthānaṃ mattīrthaṃ tīrthameva tat || bhavettatra mṛtaḥ pāpī śivalokaṃ sa gacchati || 47 || mahādeva mahādeva mahādevetivādinaḥ || paścādyāmi mahātrasto nāmaśravaṇalobhataḥ || 48 || śiveti śabdamuccāryya prāṇāṃstyajati yo naraḥ || koṭijanmārjitātpāpānmukto muktiṃ prayāti saḥ || 49 || śivakalyāṇavacanaṃ kalyāṇaṃ muktivācakam || yatastatprabhavettena sa śivaḥ parikīrtitaḥ || 1.6.50 || vicchede dhanabandhūnāṃ nimagnaḥ śokasāgare || śiveti śabdamuccāryya labhetsarvaśivaṃ naraḥ || 51 || pāpaghne vartate śiśca vaśca muktiprade tathā || pāpaghno mokṣado nṝṇāṃ śivastena prakīrtitaḥ || 52 || śiveti ca śivaṃ nāma yasya vāci pravarttate || koṭijanmārjitaṃ pāpaṃ tasya naśyati niścitam || 53 || ityuktvā śūline kṛṣṇo dattvā kalpataruṃ manum || tattvajñānaṃ mṛtyujayamavocatsiṃhavāhinīm || 54 || śrībhagavānuvāca || adhunā tiṣṭha vatse tvaṃ goloke mama sannidhau || kāle bhajiṣyasi śivaṃ śivadaṃ ca śivāyanam || 55 || tejaḥsu sarvadevānāmāvirbhūya varānane || saṃhṛtya daityānsarvāṃśca bhavitā sarvapūjitā || 56 || tataḥ kalpaviśeṣe ca satyaṃ satyayuge sati || bhavitā dakṣakanyā tvaṃ suśīlā śambhugehinī || 57 || tataḥ śarīraṃ saṃtyajya yajñe bhartuśca nindayā || menāyāṃ śailabhāryyāyāṃ bhavitā pārvatīti ca || 58 || divyaṃ varṣasahasraṃ ca vihariṣyasi śambhunā || pūrṇaṃ tataḥ sarvakālamamedaṃ tvaṃ labhiṣyasi || 59 || kāle sarveṣu viśveṣu mahāpūjāsu pūjite|| bhavitā prativarṣe ca śāradī yā sureśvari || || 1.6.60 || grāmeṣu nagareṣveva pūjitā grāmadevatā || bhavatī bhavitetyevaṃ nāmabhedena cāruṇā || 61 || madājñayā śivakṛtaistantrairnānāvidhairapi || pūjāvidhiṃ vidhāsyāmi kavacaṃ stotrasaṃyutam || 62 || bhaviṣyanti mahāntaśca tavaiva paricārakāḥ || dharmārthakāmamokṣāṇāṃ siddhāśca phalabhāginaḥ || 63 || ye tvāṃ mātarbhajiṣyanti puṇyakṣetre ca bhārate || teṣāṃ yaśaśca kīrtiśca dharmaiśvaryyaṃ ca varddhate || 64 || ityuktvā prakṛtiṃ tasyai mantramekādaśākṣaram || dattvā sakāmabījaṃ ca mantrarājamanuttamam || 65 || cakāra vidhinā dhyānaṃ bhaktaṃ bhaktānukampayā || śrīmāyākāmabījāḍhyaṃ dadau mantraṃ daśākṣaram || 66 || sṛṣṭyaupayaugikīṃ śaktiṃ sarvasiddhiṃ ca kāmadām || tadviśiṣṭotkṛṣṭatattvaṃ jñānaṃ tasyai dadau vibhuḥ || 67 || trayodaśākṣaraṃ mantraṃ dattvā tasmai jagatpatiḥ || kavacaṃ stotrasahitaṃ śaṅkarāya tathā dvija || 68 || dattvā dharmāya taṃ mantraṃ siddhijñānaṃ tadeva ca || kāmāya vahnaye caiva kuberāya ca vāyave || 69 || evaṃ kuberādibhyastu dattvā mantrādikaṃ param|| vidhiṃ provāca sṛṣṭyarthaṃ vidhāturvidhireva saḥ || 1.6.70 || śrībhagavānuvāca || madīyaṃ ca tapaḥ kṛtvā divyaṃ varṣasahasrakam || sṛṣṭiṃ kuru mahābhāga vidhe nānāvidhāṃ parām || 71 || ityuktvā brahmaṇe kṛṣṇo dadau mālāṃ manoramām || jagāma sārddhaṃ gopībhirgopairvṛndāvanaṃ vanam || 72 || iti śrībrahmavaivartte mahāpurāṇe sautiśaunakasaṃvāde brahmakhaṇḍe sṛṣṭinirūpaṇaṃ nāma ṣaṣṭho'dhyāyaḥ || 6 ||
English translation
Sri Kr$na hands over Lak$ml to Narayana and spouses to other god Sauti said, “Thereafter lord Krsna handed over to Narayana, LaksmI and Sarasvatl, quite gracefully, adorned with all the ornaments besides the precious garlands of gems and pearls.
Similarly he handed over Savitrl to Brahma, Murti to Dharma, Rati to Kamadeva and the To achieve the tiny or small fonns, to attain something, failure to express the desires, glory, attain godhood, overpower, to become free from all the desires, all knowledgeable, to be capable of listening to the words spoken at a long distance, vak-siddhi, getting all the desire fulfilled, capability of creation and destruction, to be eternal, to become the best or the foremost of all are known as the eighteen types of achievements. The yoga, tapas and all types of charities, vows, glory, truthfulness, fasting, visiting all the holy places and having a bath there, adoration at other sacred place, worship of Devas, cirucumambulation of the seven continents seven times, to have a bath at all the oceans, to visit all the heavens, the Brahmapada, Rudrapada, Visnupada and the Supremepada and all other things which are beyond the human
thought do not equate with even the smallest particle of your glory.
On listening the words of the teacher of the yogis, lord Krsna smiled and pleasantly spoke the sweet words.
Lord Krsna Said, “O Siva, the best of the intellectuals, you serve me regularly during day and night, for a hundred crores of kalpas. O lord of the gods, you are the best of the ascetics, siddhas, yogis, intellects, Vaisnavas and the m w w "irgggt gn^i tmt Hlmr grR q?gf%i Overcoming death you became eternal.
Therefore with my boon you achieve all the siddhis, knowledge of the four Vedas and the knowledge of all the four worlds, with the boon granted by one you would be able to witness the fall of innumerable Brahmas. O Siva, from today itself, you shall possess the intellect, glory, age, prowess, valour and strength like me, because you are dearer to me than my life even and there is no other person more devoted to me than you.
You are greater than my soul even. No one else is dearer to me than you. The sinners, foolish and un-enlightened people who denounce you, they suffer in terrific hell till the sun and the moon last. O Siva, you will achieve Prakrti after the lapse of a hundred crores of years..
You therefore comply with my truthful words.
I shall not agree to your present request. O ^iva, you will obey my words and you will perform according to your words when you accept Prakjli as your spouse and enjoy the love sports and the worldly pleasures with her for a divine thousand years. There is no doubt about the same. You are not a recluse alone, but you are an Isvara as well like me.
The self bom Isvara has to perform at times as householder, a tapas and a yogi. The mental agony you have stated in relation to dwelling with a wife one gets only in company of the degraded ladies and not the chaste one. The one who is born in a well-established family, has a spotless parentage and the one who abides by the family norms, such a lady serves her husband like a good son. Because for the ladies bom in the high families, the husband is the closest relative, the lord a.nd the god even though he might be the degraded one, poor and the one devoid of all the riches. While the ladies bom in the lower class whose parents are not good nature, they become immoral indeed. Such women always denounce their husbands. The chaste lady who considers her husband even greater than both of us, she enjoys the company of her husband for crores of kalpas in the Goloka, O Siva, the Vaisnav! sakti shall bestow
welfare on you while remaining in your With my command you accept that chaste lady as your wife. Those who shall make the lihga and yoni_from the earth of the holy places and worship the same, such people who have controlled all their senses, adore them in the prescribed style of Pancopacara, he resides with I me in the Goloka for a crore of years. He never i falls back from the Goloka and he ultimately becomes like us. Thus by making the lirtga from I day, dust and ashes, collected from the holy I places, adores it, dwells in the heaven for ten I thousand kalpas. By adoring ^ivalihga the noble people achieve the people, land, knowledge, sons, riches divine knowledge and salvation with the adoration of ^ivalinga even an unholy place gets sanctified and even when a sinner dies at that place, he is carried to the place of Siva.
By repeating the name of MahSdeva thrice or the one who recites his name, all his misfortunes The one who breathes our repeating the name of Siva, he is relieved of all the sins accumulated for the last several births and achieves salvation.
The word ^iva devotes welfare and welfare leads to salvation. By reciting the name of ^iva, one achieves welfare or salvation. This is the reason why Mahadeva has been given the name of Siva.
sometime you will serve lord Siva who bestows welfare on all.
You would appear from the tejas of all the gods, you shall kill the demons and shall then be adored by the gods.
At the lord of the treasure and the close relatives, if the grief stricken recites the name of Siva he achieves welfare.
The word Siva consists of two letters which means the destroyer of sins and which means the one who bestows salvation. This is the reason why Siva is called the bestower of welfare and salvation. Those who always recite the name of Siva, are deprived of all the sins earned by them in the crores of births.
Thereafter in Satyayuga in a particular kalpa you shall be bom as the daughter of Yaksa and then shall become the spouse of Siva. Thereafter you will end your life in the yajna of Daksa in protest against his denouncing Siva and shall be reborn as Parvatl from the womb of Mena, the wife of Himalaya.
You shall enjoy the company of ^iva for a thousand years. Thereafter, you shall always be identified with your husband Siva.
Lord Krsna, thus speaking to Siva, the holder of Sula, bestowed on him the hymn of Mrtyunjaya (The one that overpowers death) which was like the wish fulfilling tree. He then spoke to Prakrti, Durga who rides the lion.
Lord Krsna, said “O Damsel, you remain here with me for the present in the Goloka, After O Goddess of all the gods, every year you will be adoted at appropriate times by the people in the winter season. You will be adored in all the villages and towns and you will be known by different names at different places.
At my command, you will be adored with the prayers and Tantras composed by Siva. I shall arrange for stotras and the kavacas for your sake, by which your devotees shall achieve great glory besides achieving dharmUy artha and moksa,.
O Mother, those of the auspicious people who will adore you in the sacred land of Bharata vars a, their glory, popularity, devotion and riches shall go on increasing. Saying this lord Krsna, presented her and bestowed on her eleven mantras together with kamablja. Each one of this mantra is the chief of the mantras.
The lord then advised her of meditating in a formal way and thereafter the- ten-letter mantra Dasaksara) was projected before her. Side by side the things useful on earth like the Prowess, all the siddhis, which fulfil all the desires, the best of the knowledge of the elements, were also bestowed on her.
O Brahmanas, thus lord Krsna, gave away to Siva the Trayodasaksara mantra and also the kavacas with the stotras.
Then the knowledge of accomplishment the best of the knowledge of Tantras and mantras were also given away to Kamadeva, Agni, Kubera and the wind-god.
Thereafter mantras were also given away to Kubera and others. Then lord Krsna, who happened to be the creator of the creator, commanded Brahma the creator, for the creation of the universe.
Lord Krsna said, “O Lord of destiny, by performing tapas for me for several years, you create various types of creature in the universe”.
Saying this Sri Krsna handed over a divine garland of gems to Brahma, lord Krsna then left the place accompanied by the cowherds and cowherdesses under the shade of the sandal tree.
Chapter-aligned complete witnesses. Sanskrit Wikisource revision 400025 (2023-12-26T21:31:36Z); Shanti Lal Nagar English scan pages n25–n31: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-kandas-english-translation/page/n25/mode/1up. The historic English OCR transcription is lightly normalized; no verse-by-verse alignment is asserted.